V texte novej Ústavy našich južných susedov sa objavili staronové slová. Hymna, kresťanstvo, Svätá koruna, stolice, rodinné volebné právo, národné vierovyznanie, veľkonočná ústava a kúria.

Jej základné tézy sú formulované pomocou uvedeného tezaurusa. Tvorcovia novej ústavy (všetci z koalície Fidesz-KDNP) odkazujú svetu, že: nová maďarská ústava sa volá Veľkonočná ústava (zrejme ním chcú naznačiť, že sa jedná o mystické znovuzrodenie niečoho, čo bolo umŕtvené); preambula ústavy nesie názov Národné vierovyznanie (alebo Národná deklarácia). O definitívnom názve sa bude ešte diskutovať v parlamente (predseda najsilnejšej vládnej strany uprednostňuje prvý návrh). Návrh na premenovanie preambuly podal prezident republiky Pál Schmitt, nakoľko slovo preambula je cudzie slovo, a ústava sa voči čistote jazyka nesmie previniť;  názov vlasti je Maďarsko (už nie Maďarská republika) a je nezávislým, demokratickým právnym štátom. Či naši južní susedia budú meniť bankovky a všetky osobné aj úradné dokumenty sa čoskoro dozvieme; štátno-právnou formou Maďarska je republika na čele s prezidentom; vlasť chráni inštitút manželstva, ako spolužitie medzi mužom a ženou (čím ústavne sa vylučujú manželstvá rovnakého pohlavia); územie Maďarska je rozčlenené na stolice (nie na župy), mestá a okresy. Navrhovatelia sa vracajú k názvu historickej administratívnoprávnej územnej jednotke v bývalom Uhorsku vármegye (comitatus) s odôvodnením, že je to „pekný, historický názov a návrat k nemu je  symbolický, aj praktický.“ Člen návrhovej komisie (Gergely Gulyás) v TV debate o novej ústave dodal, že „v budúcnosti môžeme rozmýšľať aj o zmene titulov vedúcich verejnej správy a nazvať ich  išpánmi a vicišpánmi“; povinnosťou každého Maďara je brániť a chrániť prírodné zdroje (najmä ornú pôdu a pitnú vodu); najvyšším súdnym dvorom bude Kúria a jej predseda bude volený na deväť rokov. Názov pochádza z ešte z obdobia Uhorského kráľovstva, kedy najvyšší súd (tȍrvényszék) bol nazvaný Kúriou.

Národné vierovyznanie ústavy sa začína úvodnou vetou maďarskej hymny „Bože žehnaj Maďara“ (J. Margócsy ju v r. 1902 preložil ako „Bože žehnaj Uhra“ – takže neviem, čo je správne v danom kontexte použiť)  a pokračuje vyhlásením: „My, členovia maďarského národa (sic!), na počiatku nového  tisícročia, s vedomím zodpovednosti za každého Maďara, dávame najavo nasledovné: Sme hrdí nato, že náš kráľ, Svätý Štefan, pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevný základ a našu vlasť pričlenil ku kresťanskej Európe.“ Ústava potom deklaruje, že „máme v úcte výdobytky historickej ústavy a Svätej koruny, ktoré stelesňujú kontinuitu štátnej ústavnosti Maďarska, ako aj to, že naša súčasná sloboda vyklíčila z revolúcie v roku 1956. Ústava ďalej definuje kompetencie parlamentu a verejnej správy. Prezident republiky má právo rozpustiť parlament, ale z textu nevyplýva za akých podmienok to môže učiniť. Poslanci samospráv, primátori a starostovia sú volení na obdobie päť rokov. V ústave sa zachovala pasáž o inštitúte tzv. konštruktívneho vyslovenia nedôvery vláde, a tak pre odvolanie vlády je nutné delegovať nového kandidáta na post premiéra. Návrh ústavy podrobne stanovuje právomoci Ústavného súdu (ÚS). Aj v budúcnosti ÚS môže anulovať protiústavné zákony, ale súčasne sa zachovala pasáž o vlaňajšom obmedzení kompetencií ÚS, ktorý nemôže zasahovať do ekonomických zákonov, najmä o štátnom rozpočte a daňových reforiem. Ústava hovorí len o jednom ombudsmanovi (pre ochranu základných ľudských práv). Ústava deklaruje, že parlament môže prijať len taký zákon o štátnom rozpočte, ktorý nebude zvyšovať štátny dlh. Do ústavy sa dostala aj pasáž o obmedzovaní štátnej pomoci pre off-shore firmy. Ústava podporuje rodiny s malými deťmi a matkám udeľuje za neplnoleté dieťa extra volebné právo. Do novej ústavy sa dostala sofistikovaná formulácia o ochrane a zodpovednosti za Maďarov žijúcich za hranicami. Ústava hovorí, že „Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť (teda už nie len cíti zodpovednosť) za osudy Maďarov, žijúcich za hranicami“ a dodáva, že „základný zákon môže rozhodnúť o nadobudnutí maďarského štátneho občianstva aj okrem prípadu narodenia,“ čím v podstate deklaruje, že žiadosť o dvojité občianstvo a súvisiace volebné právo podlieha politickému rozhodnutiu.

Podľa liberálne orientovaných ústavných právnikov, vyhlásenie, že kresťanská viera je udržiavacou mocou štátu je silným odklonom od princípov pluralitnej demokratickej spoločnosti, pretože svetonázorové koncepcie by mali byť v základnom zákone štátu formulované neutrálne. Nová ústava „nie je hodnotovo neutrálna, ale hodnotovo selektívna a preto neexistujú záruky, že v každom prípade základné ľudské práva nebudú limitované“ (Dániel Szabó Máté). Výhrady voči novej ústave by mali mať aj menšiny žijúce na území Maďarska. Do textu ústavy sa premietli návrhy prezidenta, Pála Schmitta, o ochrane maďarského jazyka, avšak jazyky menšín sú podľa ústavy iba v úcte (sic!), čo zrejme odporuje Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Z dikcie textu vyplýva novota, ktorá chráni aj posunkovú reč hluchonemých, ako súčasť maďarskej kultúry.

Obsah „veľkonočnej ústavy“ pripomína zostarnutý dokument, ktorý už zažltol v archíve. Evokuje dojem, že naši susedia sa vracajú o desiatky rokov do minulosti. Jej štyri časti sú zakotvené na historickom dedičstve Svätoštefanskej koruny, tisícročnom kresťanstve a protikomunistickej revolúcie 1956, a nenavodzujú novodobé myšlienky o budovaní otvorenej spoločnosti v integrovanej Európe. Ústava síce štátoprávne zaraďuje Maďarsko ako republiku, ale medzi jej kulisami stavia torzá zašlej monarchie. Keby maďarčina dokázala exaktne rozlišovať medzi výrazmi Maďarsko (Magyarország) a Uhorsko, ktovie aký názov vlasti by sa v navrhovanej ústave použil.

Návrh novej ústavy končí mottom Národnej deklarácie o spolupráci: „Nech je mier, sloboda a porozumenie“. Členovia Maďarského národa (teda nie iba občania žijúci na území Maďarska) sa môžu právom pýtať, či jednofarebne formulované paragrafy veľkonočnej ústavy reálne naplňujú ich očakávania, alebo sú iba kulisami, ktoré lemujú cestu do histórie.

Súvisiace články:

• Vyhlásenie Historického ústavu SAV k osobe Jánosa Esterházyho
• Maďarský mediálny zákon