Kým sa naša neheterosexuálne scéna pokúša presvedčiť prostý ľud a jeho politických reprezentantov o tolerancii k svojim chúťkam, obyvatelia Malty, členského štátu Európskej únie, budú v sobotu 28. mája v referende hlasovať o tom, či vôbec povoliť rozvod.

Malta je jediným štátom Európskej únie, kde nie je možný rozvod. A jednou z dvoch krajín sveta, tou druhou sú Filipíny. Čakali by ste, že takúto anomáliu musia obyvatelia štátu zmiesť v referende, ktoré sa uskutoční 28. mája 2011, jednoducho zniesť z povrchu zemského. Lenže keď sa opýtate bežných Malťanov, ako budú hlasovať v najbližšom referende, vo väčšine prípadov sa dozviete, že rozvod je zlo a znamenal by rozvrat morálky, koniec spokojným rodinám a množstvo opustených žien. I keď druhým dychom sa dozviete, že aj tak má každý Malťan milenku a kamarátku, takže s tou morálkou to nie je až také  vážne, ale byť opustená, rozvedená je v očiach Malťanov i Malťaniek tragédia.

Malta je extrémne katolíckou krajinou, kde má cirkev absolútnu moc v otázkach rodinného života. Na ilustráciu: pre 400 tisíc obyvateľov krajiny je na približne 300 štvorcových kilometroch, ktoré tvoria Maltské súostrovie, asi 370 katolíckych chrámov.  Na každý deň kostol, každých tisíc obyvateľov má vlastný chrám. Cirkevné sviatky a úcta k svätým, mariánsky kult – na Malte je jedno z pútnických miest, mestečko Mellieha, kde podľa legendy apoštol Lukáš vlastnoručne namaľoval portrét Panny Márie, síce dnes premaľovaný do podoby relikvíjneho náboženského gýča, ale je – školstvo, kde je od prvej triedy najdôležitejším predmetom náboženstvo a politika, kde síce jestvujú tri parlamentné strany (opozičná Labour party, ktorá iniciovala referendum a vládnuca National Party a Kresťansko demokratická strana),  ale v podstate všetky tri sa hlásia ku kresťanským koreňom – to všetko je podhubie, ktoré vytvára verejnú mienku nastavenú proti rozvodom.

Rozvod, o ktorý ide, by však aj v prípade úspešného referenda, nemal byť podľa Malťanov čímsi, čo sa stane, keď dvoch prejde spolu chuť na spoločný život. Na to, aby k rozvodu vôbec došlo, mali by maltskí partneri najprv žiť štyri roky v oddelených domácnostiach a mal by nastať, až keď zlyhajú pokusy o uzmierenie. Ide teda o model tzv. zodpovedného rozvodu, ktorý funguje napríklad v inej bašte katolicizmu – v Írsku. Maltský premiér Lawrence Gonzi pri vyhlasovaní referenda 1. apríla 2011 povedal jedným dychom, že síce referendum vyhlasuje, keďže žiadatelia splnili podmienky na jeho vyhlásenie, ale je striktne proti.

Prečo rozvod nie? Starosta maltského mestečka Qormi Jesmond Aquilina, člen Labour Party, ktorá referendum iniciovala, a – pre zaujímavosť – slobodný muž, nám povedal, že Malťania sa rozvodu boja. „Rozvod by bol začiatkom, potom by určite nasledovalo povolenie potratov, nehovoriac o registrovaných partnerstvách ľudí rovnakého pohlavia. Malta nie je liberálna krajina,“ hovorí o strachu obyvateľov ostrovného štátu. Alebo o predsudkoch? Ako bude hlasovať? „Hoci referendum iniciovala práve Labour Party, nám, svojim členom, dala pri hlasovaní voľnú ruku. Teda môžeme sa rozhodnúť podľa vlastného vedomia a svedomia, či chceme alebo nechceme povoliť rozvody. Budem však hlasovať  proti rozvodom.“ Podobných názorov sme si mali možnosť vypočuť na Malte nespočetne krát. Liberalizácia vo vzťahu muža a ženy? Nie, toto nie je šálka maltskej kávy.

Na webových stránkach k referednu www.divorcereferendummalta.com sa píše, že za ostatných 5 rokov cirkev anulovala 690 manželstiev a k separácii manželov, teda k odlúčeniu došlo v rovnakom období v 3500 prípadoch. Práve na tieto fakty sa obracajú odporcovia rozvodov – veď existujú možnosti, ako odlúčiť nefunkčné manželstvo. Adriana Oliva, Slovenka, ktorá je už vyše 20 rokov vydatá na Malte, dodáva, že Malťania sú tradičnou kultúrou, v ktorej je žena paňou domu – má variť, starať sa o deti, upratovať a ďalšie stereotypy – a muž tým, kto prináša peniaze. „Rozvodom sa bránia rovnako ženy ako muži. Ženy sa boja, že by rozvodom prišli o sociálne istoty, veď muž sa o ňu musí postarať, ak je raz jej mužom. Muži zasa chcú mať zabezpečení servis, domácnosť. Hoci nevera je na Malte rovnako ako hocikde inde bežná a mnohé páry žijú oddelene, rozvod je čosi, čo nie je v súlade s tou predstavou o peknej, usporiadanej a bohabojnej Malte, tak to Malťania nechcú,“ dodáva Adriana Oliva.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa maltské inštitúcie boja rozvodu je obava z toho, že povolenie rozvodu bude prvým krokom k ďalšej liberalizácii v oblasti sexuálneho správania sa Malťanov. Po rozvodoch budú chcieť liberáli nebodaj povolenie potratov (Malťanky chodia v prípade potreby na Sicíliu), nehovoriac o čomsi tak neprípustnom, ako sú potenciálne vzťahy rovnakého pohlavia. Z tohto pohľadu sa môže naša neheterosexuálna menšina celkom tešiť, že Slovensko je len trošku katolíckou krajinou, ale inak sa správa celkom liberálne a štandardne európsky, na rozdiel od Malty, kde si svoje práva ukončenia registrovaného partnerstva zvaného manželstvo musia obhajovať aj obyčajní heterosexuáli. Keďže však pod perinu manželstva a rozvodov chce pozerať už aj svätá Európska únia v snahe harmonizovať rozvodové právo, dá sa očakávať, že aj Malta bude musieť nakoniec cudne sklopiť oči pred necudnosťou rozvodu.

Bizarné je, že strana, ktorá iniciovala referendum o potratoch – Labour Party, je najmenej konzervatívnou z trojice parlamentných strán, teda v maltských pomeroch vlastne temer liberálnou, síce referendum iniciovala, ale svojim členom nechala pri rozhodovaní o tom, či sú alebo nie sú za rozvody, odpoveď na vlastnom svedomí. Joseph Muscat, predseda Labour Party síce povedal, že „rozvod by sa mal posudzovať z hľadiska rozumnosti a nie z pohľadu náboženských dogiem,“ ale zároveň si uvedomuje, že žije na Malte a tradície a predsudky sú silnejšie ako rozum. Strach presadzovať čosi, čo je súčasťou normálnych ľudských a občianskych práv aj medzi svojimi vlastnými členmi a sympatizantmi, vypovedá o absurdnosti celej maltskej situácie.

Ako dopadne sobotňajšie referendum je neisté. Predbežné prieskumy verejnej mienky totiž hovoria o tom, že rozvodom povie svoje áno približne polovica obyvateľov. A približne polovica povie nie.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u