Bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku píše na margo Radičovej návštevy v Budapešti.

 Na prvej strane Biblie opakovane čítame: „Boh povedal, nech je svetlo..., nech je obloha...,nech sa vody zhromaždia..., nech sa ukáže pevnina...,nech zem vydá sviežu trávu..., nech sú svetlá na nebeskej oblohe..., nech sa hmýria vody živými tvormi..., nech vtáky lietajú nad zemou..., nech vydá  zem rôzne druhy živých tvorov..., nech ľudia vládnu nad celou zemou...“ Dôsledky boli zrejme priaznivé, lebo

„Boh videl, že všetko čo utvoril, bolo veľmi dobré“. Kresťania a Židia veria, že vďaka povelom typu Nech je... sme a trváme.

Tragédiou človeka je, že v dejinách neraz chcel napodobiť Boha. Jednoduchý povel Nech je...  priťahuje a do gravitačného poľa ľudských želaní beznádejne uviazli najmä diktátori. Napoleon, Hitler aj Stalin sú vzormi, ktorí sa do tej holej, ale zázračnej vety zamilovali. Dôsledky neúspechu ľudského povelu Nech je... málokoho pribrzdili.

V ostatnom čase počujeme spoza našich južných hraníc podobné vzdychy. Nič nové pod slnkom, povieme si, veď naši susedia iba imitujú pokusy Slovenskej národnej strany, ktorá pocit vlastenectva chce vyvolať podobným spôsobom. Maďarskí politici však v iluzórnych túžbach prekonávajú Slovákov. Novým vládnym nariadením 1/2010 (VI. 16), zavelili všetkým Maďarom: „Nech je mier, sloboda  a zhoda!“

S nemalým udivením zisťujeme, že obsažný povel je v podstate úvodným mottom politickej deklarácie o Národnej spolupráci v Maďarskej republike. Jej text je pozoruhodný, bude zarámovaný a bude povinne visieť na stenách všetkých vládnych a štátnych zariadení. Rám deklarácie musí mať minimálne rozmer 50x70 cm. Znenie textu bude vytlačené farebne a umiestnené na dôstojných a viditeľných miestach inštitúcií. Pripomína nám to obdobie vládnutia dynastie Habsburgovcov. Kedysi v mocnárstve Rakúsko - Uhorska, vo verejných budovách viseli obrazy Františka Jozefa II. Usmiaty cisár zdobil steny aj v šenkoch, kde ich zneucťovali najmä muchy. Krčmárov a majiteľov hotelov pokutovali za znečistenie obrazov Jeho veličenstva. Čo sa ale stane v podobných zariadeniach s obrazom politickej deklarácie? Hádam len nie to, čo v krčme u Palivca, kam vojak Švejk rád chodil politizovať...

Čo všetko obsahuje ten vážny dokument?  Nuž, spomína sa v ňom hrdinský zápas Maďarov za sebaurčenie v r. 1956, ktorý okupanti krvavo potlačili. Po kolapse komunizmu a zmene politického systému v r. 1989 boj o výlučné postavenie Maďarov pokračoval s priekmi politických strán, ktoré namiesto zmysluplnej slobody a demokracie ústili do inej závislosti na zoskupeniach politických strán, nádeje na lepší život končili v politickej a ekonomickej kríze krajiny. Na konci prvého desaťročia XXI. storočia, Maďarsko po 46 rokoch komunistickej diktatúry a po 20 rokoch politických zmätkov, získalo späť práva na sebaurčenie a na využitie vlastných schopností. Maďarský národ, na jar roku 2010, zhromaždil svoju životnú energiu a v kabínkach volebných miestností uskutočnil revolúciu. Parlament potvrdil, že v aprílových voľbách t.r. sa potvrdilo odhodlanie vybudovať nové spoločenské zriadenie Národnej spolupráce, založené na takých pilieroch, ktoré pre šťastie človeka sú nevyhnutné a zaručí dôstojný život členom mnohofarebného maďarského národa. Práca, domov, rodina, zdravie a poriadok budú spoločné väzobné stĺpy.  Nový spoločenský systém národnej spolupráce bude otvorený pre každého Maďara doma aj za hranicami. Toto zomknutie vyvolá v každom Maďarovi obrovskú  oslobodzujúcu silu, ktorá bude veľkou nádejou. Po desaťročiach, táto nová sila umožní Maďarom realizovať svoje vlastné ciele a tomu zasvätia životy v budúcnosti.

Nech je mier, sloboda a zhoda! Vláda Viktora Orbána teda nastolí mier, zabezpečí slobodu a zhodu v myslení občanov jednoduchým spôsobom. Sú to dobré predsavzatia. Otázkou zostáva iba to, či sú uskutočniteľné povelom Nech je... Dejiny vývoja politických systémov skôr dosvedčujú, že mier je vždy za horizontom ľudského priania, dokonalá sloboda zase ilúziou idealistov a zhoda myšlienok v demokratickej pluralitnej spoločnosti je skôr nereálnym snom. Čomu nás však dejiny učia je, že spomínané atribúty nemožno dosiahnuť povelom. Sú veci na tejto zemi, čo naozaj dokáže iba Boh. Vodcovia ľudských zoskupení svoje ciele násilím a terorom zatiaľ nikdy trvale nedobyli. To, čo ľudia v dobrej vôli (politickej či spoločenskej) pozitívne dosahujú je vždy iba približovaním sa k nedosiahnuteľnému ideálu, v zmysle budovania otvorenej spoločnosti (Karl Popper). Neudivuje nás preto kritika zo strany rozumných maďarských intelektuálov. Mienkotvorný denník Népszabadság (z 5. júla 210) našiel vhodný titulok pre svoj výstižný komentár. Znie mnohovravne: „Národná spolupráca: Hlúposť rodí hlúposť“. Veru tak. Maďari sa vžívajú do novej úlohy tvorcov histórie. Tentoraz sa ocitajú v reálnej úlohe Boha-Stvoriteľa, ktorý dokáže tvoriť povelom. Maďarský novinár žijúci vo Veľkej Británii, George (Gyȍrgy) Mikes (v druhej polovici minulého storočia) publikoval seriál vtipných knižiek s názvom How to be... a napísal aj titul Ako je byť Bohom. Nazdávam sa, že terajšia fideszovská politická garnitúra sa nepoučila ani zo sarkazmu G. Mikesa. Človek sa môže zahrať na Boha, nepriblíži sa však ani k jeho karikatúre. Viktor Orbán a spol. chcú splodiť nový spoločenský systém v Karpatskej kotline, ktorý tu ešte nebol. Nevieme z akého podhubia by mohol vyrásť nejasne definovaný maďarský politický systém. Creatio ex nihilo, pomocou rozkazu Nech je... predsa nemôže fungovať. To naši južní susedia nevedia? Neodvážim sa komentovať kvalitu a kapacitu ich šedej kôry, iba si myslím, že výsledným produktom veľkého národného nasadenia v nijakom prípade nemôže byť produkt Boha-Stvoriteľa, ktorý mohol konštatovať, že všetko čo „utvoril, bolo veľmi dobré“. Skôr to bude smutné hodnotenie, že všetko čo v Maďarsku v najbližších rokoch vznikne bude veľmi, veľmi zlé. Budem sa však tešiť, ak sa môj pesimizmus zvráti na optimizmus.