JeToTaK.sk Vás v spolupráci s Goethe Institut pozýva na on- line diskusiu s Gerdom Koenenon, nemeckým spisovateľom a historikom, ktorý sa venuje vývoju vzťahov medzi ľavicou a antisemitizmom.

Komunisti, ktorí v závese za sovietskou armádou vystupovali vo východnej Európe ako osloboditelia,  často  a  čiastočne aj celkom  vedome  vstupovali  do  šľapají predchádzajúcich autoritatívnych alebo fašistoidných režimov, ako bol napr. režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.  

Vo veľkom historickom prehľade možno  jasne  vidieť, že  víťazný  komunizmus  bol v Rusku  (po   rokoch 1917/18) a o to viac v iných  krajinách východnej   Európy (po rokoch 1947/48) menej   produktom „triednych  bojov“,  ako skôr  spustošení  po perióde svetových vojen. Nastolenie „moci ľudu“ v Československu, najprv plazivé a potom vo forme puču,  samozrejme bolo produktom nového rozdelenia Európy ako aj Studenej vojny. Ale  k  jej rozhodujúcim predpokladom patrila práve dôkladná „predpríprava“,  daná  národno-socialistickou  okupačnou  a vojnovou  politikou     Nemecka, vrátane jeho spojencov na Slovensku, v Maďarsku alebo Rumunsku.

Politika prudkého znárodňovania po  roku   1948   napríklad  spočívala priamo na vyvlastňovaní a  „arizácii“  zo strany nacistických  úradov, ktoré  premenili   Československo, rozbité v roku 1938 (Sudety, Čechy a Morava ako aj Slovensko), na jednu jedinú   zbrojovku  pre  svoje dobyvačné vojny. Sociálne  posuny,    mobilizácie v   dôsledku    vojnovej ekonomiky a etnické čistky  týchto  vojnových  rokov vytvárali  rozhodujúce východiskové podmienky pre zriadenie komunistického povojnového režimu.

K tomu patria aj sústavne narastajúce kampane proti „kozmopolitom“ a „sionistom“,  ktoré začali  v   Sovietskom  zväze v  r. 1947  a  potom boli systematicky prenesené na východoeurópske vazalské štáty.    „Slánskeho   proces“  v  Prahe  roku  1952  patril k smutným vrcholom. Súviselo to s tým, že podiel židovských komunistov v často veľmi malých komunistických stranách bol spočiatku markantný? Boli takto vedome využité a rozširované staré motívy ľudového antisemitizmu? Alebo išlo predovšetkým o západné vplyvy, teraz   pripisované   židom  a   „kozmopolitom“? Ako  to  súviselo  s paralelným bojom proti  „buržoáznemu  nacionalizmu“ a ako  so   socialistickým  internacionalizmom?

O všetkých týchto otázkach by som rád diskutoval s čitateľmi jetotak.sk.

Diskusia sa uskutoční 5. mája vo štvrtok na facebookovej stránke JeToTaK www.facebook.com od 14- 15