JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Odsun Nemcov a Benešove predvojnové snahy o česko-nemecké zmierenie

Kríza žánru | Európa | Roman Jančiga | 10.09.2015

_ma_small

V roku 1958 sa v Prahe uskutočnila výstava historických dokumentov, medzi ktorými sa nachádzal aj dodnes málo známy plán riešenia tzv. nemeckej otázky z roku 1938. Jeho autorom bol prezident Beneš.

Obsahom dokumentu boli návrhy čiastkových ústupkov voči požiadavkám nemeckej menšiny žijúcej v ČSR, čím malo byť dosiahnuté uvolnenie napätia vo vzťahoch medzi Hitlerovým Nemeckom a Československom. Výstavy sa zúčastnil aj popredný sociálno-demokratický československý politik a účastník osudných udalostí zo septembra 1938 (Mníchov) Ivan Dérer. Podľa dochovaných písomných poznámok jeho potomkov pôsobil Dérer po návšteve výstavy značne rozrušene. Prekvapilo ho, že Benešove návrhy na vyriešenie nemeckého problému sa dostali do rúk komunistov, ktorí ich neváhali tendenčne zneužiť na očiernenie Beneša a premiéra Milana Hodžu.

Čo bolo obsahom týchto návrhov? A akým spôsobom ich komunisti použili proti ich tvorcovi? Pre názornosť ich uvádzame v skrátenej podobe, s akou sme sa s nimi stretli pri štúdiu archívnych dokumentov v Prahe:

„3. (Plán) Musil by býti umluven tajně mezi Francií a Anglií po přesném našem vymezení rozsahu území, které bychom my postoupit mohli, neboť je nebezpečí, že ve chvíli, kdy připustíme princip, na konec oni ustoupí Hitlerovi a dají všecko.

4. Pak by musel býti celý plán už hotový Hitlerovi jako poslední koncese s jinými koncesemi vnucen.

5. Znamenalo by to, že by se Německu dostalo tolik a tolik tisíc km2 (já sám nevím, ale bylo by to asi 4-6000 km2 v té věci se nevázat) pod podmínkou, že by si vzal aspoň 1,500.000 až 2,000.000 německého obyvatelstva. Znamenalo by to tudíž přemísťování obyvatelstva, při čemž by demokraté, social. židi zůstali unás

...Tyto papíry zničit.“

(podčiarknutia vykonal v strojopise Beneš)

Ako vidno, dokument dokazuje, že plán na odsun nemeckého obyvateľstva z pohraničných oblastí – Sudet, vznikol už pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Na rozdiel od povojnového odsunu však bol značne spravodlivejší. Počítalo sa s tým, že z programu budu vyňatí demokrati, socialisti a Židia, ktorým hrozilo v Hitlerovom Nemecku akútne nebezpečenstvo. Rovnako návrh obsahoval možnosť rektifikácie (úpravy) česko-nemeckých hraníc, čo malo slúžiť ako morálna a materiálna satisfakcia v prospech Nemecka. Predpokladalo sa tiež, že po zrealizovaní odsunu sa po vzájomnej dohode odškodnia tí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Plán tak sledoval vyriešenie nemecko-českých vzťahov na báze obojstrannej dohody a primeraného majetkového vyrovnania, čo ho z hľadiska morálneho hodnotenia principiálne odlišuje od povojnového odsunu Nemcov, ktorý sa udial v prevažnej miere v réžii komunistov.

A boli to komunisti, ktorí použili predvojnový návrh na riešenie česko-nemeckých vzťahov proti Benešovi a vláde, na ktorej čele stál premiér Milan Hodža. Benešove návrhy totiž boli ako prísne tajné tlmočené prostredníctvom ministra Nečasa západným vládam, čo malo podľa komunistov na západe vzbudiť dojem, že Československo nepovažuje nedotknuteľnosť svojich hraníc za prioritu a teda nebude proti odtrhnutiu Sudet zásadne protestovať. Ako však trefne Dérer poznamenal, komunisti sú poslední, čo môžu Benešovi vyčítať návrhy na úpravu československých hraníc, pretože bezvýhradne podporovali neskoršie pričlenenie Podkarpatskej Rusi k ZSSR.

Rovnako sa Dérer ako člen Hodžovej vlády a priamy účastník tragických mníchovských udalostí ohradil proti komunistami dezinterpretovanom zámere a dopade Benešových návrhov. V pláne sa totiž uvádzal približný rozsah území, ktorých sa bolo Československo ochotné vzdať (4-6.000 km2) pod podmienkou, že Hitler bude bezpodmienečne súhlasiť s presunom cca. 2 miliónov Nemcov. Plán ďalej predpokladal, že z úpravy hraníc budú vyčlenené územia, na ktorých Československo vybudovalo svoje pohraničné bunkre, t.j. obranná línia republiky musela zostať neporušená. Dôležitým predpokladom tiež bolo, že uvedené návrhy budú Nemecku vnútené ako definitívny verdikt západných mocností, voči ktorému nebudú môcť byť vznesené žiadne ďalšie námietky. Že bol Mnichovský diktát v rozpore so všetkými týmito zásadmi, o tom nemožno vôbec pochybovať. Anglicko i Francúzsko totiž sledovali vlastnú zahranično-politickú líniu a nepotrebovali na uskutočnenie zradného appeasmentu žiaden Benešov popud. Naopak, konštruktívne návrhy, ktoré by Československo neoslabili a zároveň by uvolnili napätie v nemecko-českých vzťahoch, odmietli. Tvrdenie, že Mníchov zavinil Beneš a vláda Milana Hodžu, je tak podľa Dérera iba agitačným nástrojom komunistov na diskreditáciu demokratickej politiky prvej ČSR a s pravdou o povahe Benešových návrhov nemá nič spoločné.

Pravda je ukrytá na dne... šuflíka

Predvojnové návrhy na vyriešenie nemeckého problému ukrývajú jedno malé tajomstvo. Podľa dochovaných záznamov totiž prezident Beneš prikázal ich zničenie. Ako sa teda tento podľa Dérera „supertajný dokument“ dostal do rúk komunistov? Ako to, že prezidentov kategorický príkaz nebol splnený, vďaka čomu získala komunistická propaganda užitočný nástroj na diskreditáciu svojich demokratických oponentov? Na tieto otázky Dérer nevedel pri obhajobe Beneša jasne odpovedať a komunisti sa uspokojilí s konštatovaním, že nie je podstatné, ako dokument vznikol a prežil, ale čo obsahuje.

Odpoveď na túto záhadu poskytol až náhodne objavený útly spis, ktorého autorom bol tajomník prezidenta Beneša, Prokop Drtina. Tento spis sa nachádzal na dne šuflíka starého nábytku. Našli ho potomci Ivana Dérera, ktorí ho zaslali autorovi tohto článku ako dôležitú súčasť príbehu vzniku a uchovania Benešových plánov na riešenie nemeckej otázky v ČSR. Ako sa teda Benešove návrhy dostali do rúk komunistov?

Prokop Drtina v nájdenom dokumente spomína návštevu veľvyslancov Anglicka a Francúzska u prezidenta Beneša zo septembra 1938. Beneš bol podľa Drtinu po rozhovoroch s veľvyslancami značne rozčúlený a nervózny. Zamestnanci jeho kancelárie vytušili, že sa pravdepodobne dozvedel nepríjemné správy o ochote západných mocností dodržať svoje zmluvne dané slovo chrániť Československo pred vojenskou agresiou. Húževnatosť prezidenta Beneša však týmito nepriaznivými okolnosťami nebola zlomená. Hneď po odchode veľvyslancov z Pražského hradu si pozval ministra Nečasa, ktorý mal vybudované silné vzťahy na progresívne ľavicové sily vo Francúzsku a Anglicku. Po krátkom rozhovore Nečas v chvate opustil prezidentské sídlo a Beneš odovzdal Drtinovi kôpku papierov s jasným pokynom: „A toto zničte! Toto nesmí přijít nikomu do rukou.“ Rozuzlenie záhady prežitia Benošových návrhov na kompromisné riešenie česko-nemeckých vzťahov sa nachádza v ďalšom odstavci Drtinovho rozrpávania a ako hodnotnú historickú výpoveď ho uvádzame v plnom znení:

„Když jsem ale přišel do své pracovny, tak jsem si v prvou volnou chvíli list papíru určený ke zničení přečetl a jeho pročtení na mně vykonalo vliv, který se nevyskytl v mé sekretářské službě hlavě státu ještě nikdy předtím ani ne potom. Rozhodl jsem se, že tentokrát kategorického přikázání presidentova neuposlechnu a přes svoje ujištění tento kus papíru nezničím. Svým obsahem se mně jevil být tak mimořádně významným a pozoruhodným dokladem Benešova tvurčího politického myšlení, uvažování i rozhodování, jaký jsem sám od něho nikdy neměl v ruce a nečetl, a jakému se podobný zase hned tak ani nevyskytne.“

(podčiarknutia vykonal v strojopise Drtina)

Drtina vo svojom rozprávaní ďalej uvádza, že počas okupácie Čiech a Moravy nacistami boli dokumenty skryté u jeho bratranca, ktorý mu ich po konci vojny vrátil. Rýchly sled udalostí po roku 1945 však spôsobil, že Drtina sa k dokumentom viac nevrátil a po nástupe komunistov k moci v roku 1948 zostali zabudnuté v jeho stole. Keď sa ako nepriateľ režimu stal neskôr Drtina objektom štátnych represií, objavila komunistická tajná polícia pri prehliadke jeho bytu aj Benešove záznamy z jednania s ministrom Nečasom.

Aj keď na viacerých miestach pôsobí Drtinovo rozprávanie ako prifarbene a zveličené, predsa možno konštatovať, že záhada, ako sa dokumenty, ktoré Beneš prikázal zničiť, dostali do rúk komunistov, je vyriešená. Dodnes nepublikované a verejnosti neznáme svedectvo Prokopa Drtinu, náhodne objavené v starom nábytku, poskytlo vyčerpávajúcu odpoveď na jednu doposiaľ nevysvetlenú záhadu z tragického obdobia jesene 1938.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 115 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist