Viktor Orbán miluje rečnícke pulty. Fascinuje ho akákoľvek kazateľnica, nech by bola postavená v akomkoľvek chráme, v koncertnej sále, v továrenskej hale alebo na námestí. V ostatnom čase reční veľa a čoraz hlasnejšie.

. Jeho body speech je podmanivá. Dokonalý jazyk a šťavnaté slovné zvraty svedčia o tom, že zvládol rétorické semináre. Vie kedy sa pozrieť do kamery, kedy zvýšiť či utlmiť decibely hlasu, kedy urobiť pauzu a najmä kedy ukázať zdvihnutý prst. Je rodeným orátorom. Na pohľadanie. Jeho rečnícke vystúpenie, pri príležitosti 54. výročia  maďarskej revolúcie v roku 1956, bolo zážitkom, súčasne však pripomínajúcim aj minulosť.  Domáci komentátori krútili hlavami. Prečo mediálny expert Viktora nepoučí, že revanie do mikrofónu je skôr prejavom strachu a nie suverenity. Veď je všeobecne známe, že človek kričí nervozity, alebo z utkvelej predstavy strachu, fóbie. Navyše si pamätáme, že vodcovia minulosti boli prevažne neuropatmi. Asociácia s inými kričiacimi rečníkmi, už nežijúcimi, sa ponúka.

Dojem, že by sa maďarský ministerský predseda niečoho obával, sa usiloval rozptýliť obsažnými myšlienkami. Treba o nich pouvažovať:

1.      „Ja som dokončil revolúciu 56-níkov a tohoročné aprílové voľby jednoznačne dali svetu najavo, že tou historickou udalosťou sa tento malý národ odvážil postaviť na odpor svetovej komunistickej diktatúre.“ Označil obyčajné parlamentné voľby za revolúciu a „zasieťoval“ svoj mozog do úloh revolucionára. Už len vyčkajme do 15. marca 2011, kedy od rečníckeho pultu zahlási, že aj meruôsme roky sú jeho triumfom. Možno, že sa dočkáme aj toho, že dokonca vznik Maďarskej republiky rád v roku 1919, pod vedením Bélu Kunu, bol Viktorovým triumfom. Prosím o prepáčenie istej miery sarkazmu, ale čo nie je možné u našich južných susedov?

2.      „Prosím o trpezlivosť aspoň na jeden rok.“ Viktor Orbán ale bol osem rokov v opozícii a nepochopil, že zmyslom vládnutia nie je dostať sa k moci, ale ukázať predovšetkým víziu pre národ formou rozvojových programov a plánov pre budúcnosť? Už má pol roka ničnerobenia za sebou a teraz žiada o rok trpezlivosti. V maďarských médiách rezonuje fakt, že doteraz nič s nikým nekonzultoval, iba rečnil a sľuboval. Najmä o koncepcii národnej spolupráce s vágnym obsahom. Pritom Viktor Orbán je schopný v priebehu dní pripraviť nové znenie zákonov, menovať komisiu pre zmenu znenia ústavy, ak by novely zákonov nejakým spôsobom vyvolali dojem protiústavnosti.

3.      „Nastala doba, kedy sme získali možnosť, aby Maďari nastúpili na cestu spravodlivého storočia.“  Nastane teda prechod krajiny od skrivodlivosti k spravodlivosti. Jeho presvedčenie samozrejme vyviera z viery, že národ mu voľbami udelil licenciu k reštaurácii štátu. Maďarsko vchádza do spravodlivého storočia, čo prinesie veľké zmeny. Treba zmeniť Ústavu, zákony, mravné pravidlá spoločnosti, odbúrať tabuizované témy, určiť nové súradnice smerovania, zaviesť nové pravidlá pre médiá a dokonca zastaviť proces „vydedenia národných bratov“. Čo už len týmto výrazom chcel maďarský premiér naznačiť, nevieme. Dúfajme, že nemá v úmysle duchovne reštituovať a reintegrovať Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska.  Výraz „zastaviť vydedenie národných bratov“ evokuje v mysli skôr neofašistické myslenie. Či ani nie?

4.      „Všetko musíme zmeniť!“ Mám pochybnosti, či samotní Maďari rozumejú tomu, o čom ich Vodca hovorí. Či naozaj za dvadsať rokov v Maďarsku sa nevybudovali demokratické inštitúcie a neetablovali hodnoty, ktoré treba skôr chrániť ako ich devalvovať? Kto rozhodne o tom, čo bolo doteraz správne  a čo treba nevyhnutne zahodiť? Pri trojtretinovej väčšine v parlamente a jednofarebnej vláde nič nie je nemožné. Otázkou je len iba to, kto má rozhodovať o novej stupnici hodnôt. Sám Fidesz, pod vedením jedného silného vodcu? Je zaujímavé, že ani kresťanské cirkvi neprotestujú, ale pritakávajú. „Áno, všetko, čo doteraz liberálno-socialistické vlády vytvorili je na zahodenie. Treba naozaj všetko zmeniť“ – hovoria reprezentanti cirkví združených v Maďarskej ekumenickej rade cirkví. Národ je naozaj omámený fenoménom Viktor Orbán.

5.      „Ale my Maďari sme tu, a čoskoro aj oni budú tam, kam patria.“ Masa si pritom neuvedomuje, že delenie na Maďarov a Nemaďarov v minulosti krajina už zažila. Kto sú vlastne tí Nemaďari? Rómovia, Židia, cudzinci, či národnostné menšiny? Sprivatizovanú právomoc hovoriť za všetkých Maďarov, Viktor Orbán prakticky predviedol v parlamente, keď z spoza vyvýšeného rečníckeho pódia ohlásil zatknutie vinníka za ekologickú katastrofu pri meste Ajka. Nie vyšetrovateľ, ani prezident policajného zboru, ale Viktor Orbán je kompetentný. Kto vie, či pri zatýkaní vyriekol aj známu formulu Mr. Taggarta: „X. Y., zatýkam vás. Máte právo nevypovedať, lebo čokoľvek poviete môže byť použité voči vám, atď...“  Ibaže o niekoľko dní nato, zabudol pred tým istým poslucháčstvom povedať, že prezumpciu neviny/viny musia uplatňovať aj ústavní činitelia. Navyše nepriznal, že súdnictvo MR sa nestotožnilo s jeho unáhlenou detektívnou aktivitou. Ani Viktor Orbán si nemôže dovoliť vyriecť súd nad Nemaďarom bez dôkazov (ne)viny. Tak už len čakáme, kedy sa zmení aj zákon o súdnictve. Predpokladám, že sa to stane čoskoro. Predsa Vodcovi vždy patrili všetky právomoci.

6.      „Kto pochybuje o našej vlastnej moci a schopnosti, ten vedome či nevedome bráni minulosť. Pamätajme, že Maďari nie sú zástancami minulosti, ale si želajú byť mužmi budúcnosti.“ Totálna negácia minulosti. Viktor Orbán nenachádza nič dobré dokonca ani z čias, kedy bol prvý krát pri moci (1998-2002). Samozrejme, že vládnutie v koalícii s Maďarským demokratickým fórom (MDF) a  Nezávislou stranou maloroľníkov (FKGP), nebolo pre mocichtivého tigra to pravé orechové. Ideálne vládnutie existuje teraz, keď neexistuje kontrola moci. Viktor Orbán, konečne, môže určovať pravidlá. S touto realitou sa Maďari musia vyrovnať. A ukazuje sa, na počudovanie, že sa aj vyrovnávajú. Potvrdzuje to dokonca i maďarský intelektuál: „My, Maďari, dokážeme pre vlastné ideály doma trpieť, žiť aj zomierať“. Tak zaprajme našim susedom, pre ich optimistickú budúcnosť, mnoho šťastia a Božieho požehnania. Veď iné ani nedokážeme.

Viktor Orbán však neprestáva kričať. Možno sa predsa len niečoho obáva.