Len pred pár dňami som, v súvislosti s novým odsúdením bývalého oligarchu a majiteľa ropného giganta JUKOS Michaila Chodorkovského upozornil ako Rusko zneužíva blahosklonnosť medzinárodných inštitúcií, ktoré mu ochotne poskytujú privilégium členstva, hoci nespĺňa podmienky prijatia. Tie sú inak bez pardónu platné pre všetkých. Moje slová sa potvrdili na Silvestra, keď v Moskve a Petrohrade polícia rozohnala relatívne malé demonštrácie a pozatýkala dokopy vyše 120 účastníkov.

  V Moskve šlo o povolené zhromaždenie. Symbolicky sa koná vžy 31 dňa v mesiaci, na pripomienku článku 31 ruskej ústavy, ktorý má zaručiť slobodu zhromažďovania.  Aj u nás známa Ljudmila Alexejeva, 83 ročná predsedníčka moskovského helsinského výboru a dáma, ktorá kedysi protestovala aj proti invázií „bratských armád“ do Československa k terajšiemu zásahu poznamenala, že nemá zmysel žiadať o povolenie, keď sa napriek tomu účastníci zhromaždenia zatýkajú. Úrady odpovedali, že v Moskve zatkli tých, čo vraj odchádzali na akúsi inú, nepovolenú demonštráciu, bližšie ale toto tvrdenie neupresnili. Demonštranti v Petrohrade povolenie nemali.

 Medzi zatknutými účastníkmi zhromaždenia v Moskve bol aj bývalý prvý podpredseda ruskej vlády Boris Nemcov. Ten stačil označiť súčasného predsedu vlády Vladimíra Putina za hrozbu pre Rusko. Účastníci zhromaždenia volali medzi iným po Putinovom odstúpení a po prepustení Michaila Chodorkovského. Toho sa ovšem nedočkajú. A obávam sa, že ani požiadavka pani Alexejevovej, aby sa totiž zjednotila roztrieštená ruská politická opozícia, nie je na programe dňa, ba ani roka.

 Asi by som mal vysvetliť, že keď informujem o udalostiach napríklad okolo  väznenia a dodatočného súdenia bývalého oligarcha Chodorkovského, nevyjadrujem sa k jeho vine, ani k spôsobu nadobudnutia obrovského majetku. K tomu nemám dostatočné znalosti – ani právnické, ani vecné. Poukazujem ale na to, že také spôsoby boli v bývalom SSSR svojho času bežné a že ich úrady aj dnes uplatňujú, čo aj selektívne, hoci sa zaviazali, pri vstupe do Rady Európy, dodržiavať rámec právneho štátu (a demokracie). Namiesto toho ale uplatňujú zákon podľa politickej ľubovôle a obete si vyberajú medzi tými, ktorých považujú za nepohodlných, alebo jednoducho s cieľom majetku sa bez problémov zmocniť.Ako donedávna v Sovietskom zväze.

 Nijako ma preto nepotešilo, že mi ruské úrady na prelome roka tak rýchlo poskytli aj ďalší príklad  autoritárskej arogancie. Podľa reportéra televízie CNN sa obeťou  stal Arkadij Gontmacher, na Ukrajine narodený americký občan, najväčší dovozca do USA prvotriednych, takzvaných kráľovských krabov a rýb, lovených v tichomorských vodách při pobreží Kamčatky na ruskom ďalekom východe. Svojim spôsobom je jeho prípad ešte viac ohromujúci ba doslova bizarný.

 Gontmacher, ktorý trpí vážnou srdcovou chorobou bol zatknutý v roku 2007 a vo väzení už strávil viac než 39 mesiacov. Morské produkty skupoval od miestnych rybárskych firiem , dovážal ich a vo svojich podnikoch spracovával. V máji roku 2010 sa na Kamčatke konečne začal s ním a s jeho dvomi ruskými spoločníkmi súdny proces. V decembri porota vyniesla oslobodzujúci rozsudok, ba dokonca rozsudok, ktorý jednohlasne dospel k uzáveru, že sa trestný čin nikdy nestal. Obaja obžalovaní Rusi odišli od súdu slobodní, kým Gontmachera znovu zatkli ešte v súdnej miestnosti. Jeho choroba je však vážna, takže teraz je umiestnený pod kontrolou v nemocnici. Lenže operatívny zákrok, ktorý údajne potrebuje, v Petropavlovsku kamčatskom nerobia.

 Arkadij Gontmacher, oslobodený, pretože ako konštatovala súdna porota „...žalovaný skutok sa nikdy nestal“ je teraz viac-menej obžalovaný za tie isté trestné činy, lenže údajne spáchané inokedy a inde. Je sice americký občan, ale Rusko, mocnosť, ktorá ho drží pod zámkom je európska, ba je dokonca členom Rady Európy. Podpísala a zaviazala sa prijať a dodržiavať európsku chartu ľudských práv, má dobré vzťahy s členskými krajinami Európskej únie a aj Gontmacherova terajšia vlasť, USA, má dobré vzťahy s Ruskom. Lenže nik, zdá sa, neprotestuje, nijaká medzinárodná inštitúcia sa za väzneného neangažuje. Jeho súčasná vlasť tiež nie.

 Ani by nás to nemalo veľmi prekvapovať. Európska únia, ktorá k tomu má výhradné právo ani nepresadila zrušenie vízovej povinnosti pre českých občanov voči demokratickej Kanade.

Súvisiace články:

• Právní stát ?