obraciam sa na Vás vo veľmi zložitej situácii. Vy zbierate občanov a ja by som rád zbieral občianstva. Maďarské je vďaka Vám na dosah, ale...

Poviem to tak, ako to je – mám maďarské korene, ale neviem po maďarsky. To ma v očiach tých, ktorí písali u Vás zákon akosi diskvalifikuje. Inak, diskvalifikuje ma to aj v očiach tých, ktorí na Slovensku písali „jazykový“ zákon. Rád by som na svoju obhajobu Vám i im predsa len niečo napísal.

Môj dedo bol Maďar z Nových Zámkov. Počas druhej svetovej vojny bol robotník (teda on ním bol celý život) a vtedy Nové Zámky patrili Maďarsku. A prichytili ho, ako sa so svojím kolegom rozprával po slovensky. Keď sa ho pýtali prečo, povedal: „Lebo viem!“. Neviem, či mi to nepriťaží, ale keď to jemu neuškodilo cez vojnu... Inak, aj môj otec bol Maďar. Keď už Nové Zámky nepatrili Maďarsku, zo dňa na deň musel začať chodiť do slovenskej školy. Nerozumel ani prd. Učil sa všetko naspamäť. A tak sa mu stalo, že na hodine dejepisu raz recitoval úlohu zo slovenčiny. Vedel, že už je v inej krajine, len nevedel, na akom predmete. Áno, nielen teraz nie je jednoduché správne sa zorientovať. 

Ja som sa narodil v Nových Zámkoch, ale bol som tam len prvých šesť týždňov. U babky, tá sa nenaučila po slovensky do smrti, však ju nik ani nenútil. Potom sme sa presťahovali do Banskej Bystrice. Otec ma, skôr ako som sa naučil čítať, naučil naspamäť báseň Jána Bottu Smrť Jánošíkova. V slovenčine. Ani jeho a ani mňa nik nenútil. A týmto prechádzam k básnikom.

Začnem od mamy, hoci básne nepísala. Je z Oravy – z Vyšného Kubína. Tam sa narodil Pavol Orzságh - Hviezdoslav. Je to jeden z najväčších slovenských básnikov. Na Orave má múzeum, v Bratislave sochu, námestie (predtým Lajosa Kossutha) a aj divadlo. A to všetko napriek tomu, že sa narodil ako Orságh a prvé básne písal v maďarčine. A maďarské gymnázium skončil v Miškovci. Takpovediac na Dolnej zemi.

Medzi nami, pán premiér, však Vy máte Sándora Petöfiho. Jeho predkovia prišli na Slovensko z dnešného Srbska kedysi v 16.storočí. Volali sa Petrovičovci. Sándorovým materinským jazykom bola slovenčina. Mimochodom, jeho otec bol mäsiar. A viete ako sa volá mäsiar u ktorého teraz nakupujem v Bratislave? Orbán. Ale späť k téme. Keby Sándor pri slovenčine vydržal, mohli mať maturanti o jednu otázku viac. Takto nevedia, že ako 10 ročného ho v slovenskom evanjelickom chráme v Pešti konfirmoval slovenský básnik Ján Kollár. Ale sochu v Bratislave má – v Medickej záhrade. Pôvodne bola  - a to som si fakt nevymyslel na Kossuthovom, dnes, ako už vieme, Hviezdoslavovom námestí. A môj otec Ľudovít, ktorého ale všetci volali Lajko a Lajoš, mal na stene zavesený Sándorov obraz.

Toľko k mojim koreňom. Žiaľ, ako som už napísal, moja maďarčina sa im vôbec nevyrovná. Nepomohlo by, že som pred niekoľkými dňami stál v Komárne na balkóne, z ktorého rečnil admirál Horty? Ja viem, že na neho nemám, admirál v suchozemskej krajine a ešte k tomu na bielom koni. Ale predsa?

Ešte som chcel pripojiť zoznam maďarských slov, ktoré ovládam, tie ma učil dedo. Ale to by ste mohli brať osobne. Na dvore v Banskej Bystrici som s tým bol frajer, nik nevedel že im nadávam. Mimochodom tam butta prekladajú ako krepý. Tomu nerozumejú zas v Bratislave. Ale babička mi raz darovala malého plyšáka a povedala, že to je „mókuš“. Po slovensky veverička - aby ste vedeli. Lebo aj v Bystrici to vedia. Keby som mókuša nestratil, mohol som ho priložiť k listu. Pomohlo by to?

Vážený pán premiér, obviňujú Vás zo všeličoho ale však obaja vieme, že v dobrom manželstve musí byť napätie. Vy sa snažíte a aj my sa budeme. Napríklad náš pán prezident je za zachovanie pokút v jazykovom zákone. Ako on hovorí, „preci“ aký by to bol zákon bez sankcií. „Ta ne?“ – hovorí sa v Košiciach – ale nie preto, že aj tam bol Horty na bielom koni. Ale viacerí sa snažia. Máme ministra vnútra (Daniel Lipšic ho zovú – napísal by Orságh – Hviezdoslav) a ten chce dať Slovákom pokutu 3 300 euro, ak prijmú maďarské občianstvo. Ale nie je práve toto ten argument, pre ktorý by ste mi ho určite mali udeliť? Mimochodom, náš minister vnútra je zjavne bez fantázie. Čo keby to prerátal na denáre, ktoré si na území dnešnej Bratislavy nechal po svojej korunovácii v roku 1000 raziť svätý Štefan I.? Vy by ste povedali, že ich nechal raziť v Poszony. Kdeže, maďarský názov mesta v ktorom bývam, vznikol zo slovanského priezviska Božaň. Tak sa volal pán Bratislavského hradu v rokoch 1052 – 1099. Zamotané, však? Keď si Štefan I. nechal raziť mince, tak sa hrad a mesto pod ním podľa všetkého volali podľa tretieho syna Svätopluka Preslava. Inak, niektorí Slováci označujú Svätopluka za kráľa starých Slovákov a postavili mu na tom hrade sochu. Byť, tebou, tak im občianstvo dám tiež.

Vážený pán premiér, dúfam, že moje argumenty starostlivo zvážite. Ako som už napísal, vy zbierate občanov a ja by som rád občianstva. Sme odsúdení na spoluprácu. Vždy lepšie ako za spoluprácu. Však všetci sme Maďari, len niektorí o tom ešte nevedia!

S pozdravom                                    Ján Mókuš - Füle

Súvisiace články:

• Európsky duch a dvojaké občianstvo
• Pešť-Budínský vabank verzus slovenská hystéria