Bože, koľko je v nás poddanstva!

Z revue Fragment č. 1/2011

Demokraciu by sme mohli charakterizovať ako spoločnú a štátnu formu súčasného individualizmu. Podobne demokratické spoločenstvo národov bude – dúfajme, že sa dožijeme – spoločenstvom rovnoprávnych, navzájom sa rešpektujúcich národných osobností.

Príslušníci národa ako sme my, žiaľ, sú temer pravidelne nútení brániť samozrejmosť, svoju prirodzenosť, základné práva a nároky, tým strácajú čas a energiu, tým zaostávajú a zaostávaním dostávajú sa do závislosti. Chápeme sa v súvislosti. (Alebo i takto môžeme povedať, hľadáme súvislosti, aby sme sa pochopili. Národ, ktorý má potrhanú, medzerovitú tradíciu, nechápe sa tak hlboko ako národ, ktorý má tradíciu dlhú a súvislú.)

Kultúra je vnútorný priestor každého z nás, priestor slobody. Kultúra je široká ako život. Kultúra je hlboká ako dejiny, ešte hlbšia. Je hlboká ako najstaršie prejavy človeka. Je hlboká tridsať-štyridsať tisíc rokov. Je hlboká vlastne ako večnosť, ako večnosť ľudského pokolenia.

Kultúra je obcovaním, je výrazom, slovným a materiálnym výrazom pomeru človeka k človeku, národa k národu, kultúra je výrazom toho, čo si uctievame, čím chceme byť, čo chceme, aby si uctili i tí, čo prídu po nás.