JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Bajty + Atómy + Neuróny + Gény = BANG!

Kríza žánru | Le Monde diplo | Mateo Cueva | 11.12.2009

_ma_small

Keď vedec Eric Drexler v roku 1986 spopularizoval pojem nanotechnológie, defi noval ich ako súhrn techník, ktoré umožňujú manipuláciu hmotných predmetov s veľkosťou 1 až 100 nanometrov (1 nanometer = milióntina milimetra). Išlo o definíciu s mimoriadne veľkým dosahom, keďže takmer všetky existujúce látky sú štrukturované na tejto úrovni. Tým došlo k zlúčeniu odborov ako chémia, veda materiálov, fyzika pevných stavov, farmácia, chemická a molekulárna biológia, elektronický inžiniering.

Prešlo štvrťstoročie a manipulácia hmoty na úrovni atómov umožnila vznik nanoštruktúr s radikálne novými vlastnosťami. Vzájomne na seba začali pôsobiť mnohé vedné odbory a aplikácie - biotechnológie, informačné technológie, kognitívne vedy. Vznikla úžasná konvergencia vedných odborov, ktoré dovtedy boli vôči sebe relatívne nepriepustné a pod veľavravným akronymom BANG kombinujú bajty, atómy, neuróny a gény.

 Na programme sú: odstránenie znečistenia pôdy a podzemných vôd, výroba plochých obrazoviek s uhlíkovými nanotrubicami, ľahké batérie s vysokým energetickým výkonom, bionanotechnológie (pozorovanie správania sa jednotlivých molekúl v rámci biologických systémov), do čipov zminiaturizované medicínske analytické laboratóriá. Elektronické firmy avizujú príchod mobilného počítača, schopného uskutočniť miliardu operácií za sekundu, na budovy a cesty je možné aplikovať fotovoltaické farby za pár centov na štvorcový meter, solárne generátory s výkonom jeden terawat (tisíc gigawattov) a sériovo vyrábať akýkoľvek nanotechnologický produkt v cene dolár za kilogram.

 Priemyselníkov však pri dobývaní tohto „dolného sveta", kde je podľa fyzika Richarda Feynmana „veľa miesta", predbehli armády. V USA je na vojenské aplikácie vyčlenená podstatná časť rozpočtu National Nanotechnology Initiative. Americké ministerstvo obrany podporuje výskumné aktivity na nanoúrovni v oblasti chémie, biológie, elektroniky aj energetiky. Americká vojenská agentúra pokročilého výskumu (Darpa), ktorá stála napríklad pri vzniku internetu, podporuje programy matematického modelovania biologických zákonitostí, vývoj mozgom kontrolovaných protéz alebo výrobu medzičlánkov hmyz-prístroj, ktoré sľubujú transformáciu nočných motýľov na živé, diaľkovo ovládané drony.

Medzi projektmi je aj výroba atomických hodín veľkosti čipu, terapeutických proteínov (protilátky, očkovacie látky) do dvadsatich štyroch hodín po identifikácii nových infekčných prvkov, ako aj celej série nových materiálov: kvantové počítače (výpočtová technika, fungujúca na princípe kvantových vlastností hmoty), kvantová kryptografia, vysokorýchlostné prenosové a optické komutačné sústavy.

Ak raz uzrú svetlo sveta, tieto aplikácie určite nájdu civilné uplatnenie. Ale nebol by to prípad nanozbraní, ktorých vývoj a výrobu už India a Rusko povýšili na prioritu. K mikrostrelám, mikrosatelitom, toxickým alebo patogénnym nanolátkam, ktoré pochádzajú z miniaturizácie existujúcich zariadení, treba pripočítať úplne nové typy zbraní.

 Predmetom záujmu sú drobné pasce antihmoty (jeden mikrogram by sa silou rovnal 44 kg výbušniny TNT), čo by umožnilo miniaturizáciu termonukleárnych bômb. Podľa expertov bude výroba podobných zbraní hromadného ničenia čoraz ľahšia, o to ťažšie však bude možné ich lokalizovať a neutralizovať.

Počítačový vizionár Raymond Kurzweil, člen poradného výboru americkej armády pre vedu a technológie, vidí v prepojení nanotechnológií, genetiky a robotiky významné ohrozenie ľudstva. Teroristický alebo vojenský útok nanorobotov alebo patogénnych molekulárnych štruktúr, ktoré sa nazývajú „sivá želatína"» (grey goo), by podľa neho mohli zničiť civilizáciu počas niekoľkých dní. Zároveň sa však rozplýva nad predstavou, ako tieto techniky umožnia „vyriešiť odveké problémy spojené napríklad so starnutím alebo s chorobou".

 Nanomedicína už zdokonaľuje diagnostické techniky, predovšetkým v oblasti zobrazovania. Naomi Halasová a Jennifer Westová z texaskej Rice University napríklad vyvinuli nanokapsulky koloidálneho zlata. Ide o častice vytvorené z niekoľkých miliónov atómov zlata, ktorých optické vlastnosti sa menia podľa ich hrúbky. Keď sa spoja s kúskami deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), ktoré sa prirodzene usádzajú na rakovinové nádory, plnia dvojitú úlohu: diagnostickú a terapeutickú. Pôsobia ako lupa a absorbujú vlny blízke infračervenej, ktoré prenikajú pod kožu, a tak vytvárajú veľmi presný obraz nádoru. Potom stačí zvýšiť dávku infračerveného žiarenia, a nádor „vypálením" zničiť.

 Sterilizačné vlastnosti striebra sú známe už tisícročia: jeho atómy ničia vírusy a baktérie. Na nanoúrovni sa účinnosť jeho častíc znásobuje. Obväzy so striebornými nanočasticami sú už v predaji a umožňujú odstrániť viac ako stopäťdesiat patogénnych prvkov, vrátane baktérií, ktoré sú rezistentné proti antibiotikám. Používanie strieborných nanočastíc na chirurgických nástrojoch, ale aj na posteľnej bielizni a závesoch má pomôcť zabrániť vzniku nozokomiálnych infekcií (nákazy, ktoré vznikajú počas pobytu v zdravotníckych zariadeniach, piata príčina úmrtnosti v USA). Kórejská firma Samsung v roku 2006 uviedla na trh práčku, ktorá oblečenie čistí použitím chladnej vody a (recyklovateľného) iónového striebra, čím odstraňuje všetky mikróby. Perspektívy, ktoré sa otvárajú pred nanomedicínou, sú ako sen, z ktorého však môže byť nočná mora. Správa OSN varuje: „V dlhodobom horizonte by mohla nanomedicína radikálne pretvoriť ľudstvo. Ľudská snaha dosiahnuť ľubovoľnú premenu by mohla dospieť do štádia, keď už by vôbec nebolo možné hovoriť o ľudskom tvorovi." Začal by sa nový vek transhumanity pre homo sapiens 2.0, v ktorom by vedľa seba existovali postľudia s „navýšenou" fyzickou a intelektuálnou výkonnosťou a ľudia druhej kategórie, marginalizovaní zo svojej ľudskej podstaty.

Vznikajú obavy, že nanomedicína pre bohatých na seba naviaže verejné financie a výskumné úsilie, zatiaľ čo najnaliehavejšie svetové zdravotné problémy spojené s chudobou a sociálnou nerovnosťou sa budú hromadiť. Rozvojové krajiny nepotrebujú zlaté nanočastice, ale preventívnu zdravotnú politiku zameranú na výživu a ubytovanie, prístup k pitnej vode a vzdelaniu, ako aj k „podstatným liekom" pre všetkých.

 Revolučná sila nanovied teda spočíva v konvergencii rozdielnych technológií, ktoré vzájomne prepájajú a integrujú samotné nanotechnológie. Konvergencia BANG sa pustila aj do prírody a životného prostredia. John Holdren, hlavný vedecký poradca americkej vlády na boj proti globálnemu otepľovaniu, odporúča geoinžinierstvo. Napríklad radikálny projekt zahalenia Slnka rozsypaním nanočastíc síranov naprieč atmosférou. Na opačnej strane je opatrnosť skupiny medzivládnych expertov na klimatický vývoj OSN (GIEC), pre ktorých je geoinžinierstvo „do veľkej miery špekulatívne a nedokázané, s neznámymi rizikami nežiaducich vedľajších efektov". Geoinžinierov, ktorí chcú zmeniť klímu manipuláciou ekosystémov výsadbou geneticky modifikovaných stromov alebo zavádzaním fytoplanktónových fariem na absorbovanie kysličníka uhličitého, však podobné výhrady neodradia. Podľa Viktora Smetaceka z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum a Wajiha Naqviho z indického Národného oceánografického inštitútu jednobunkové mikroskopické riasy na hladine oceánov by mohli vo veľkom absorbovať kysličník uhličitý a po odumretí ho „ stáročia" uskladňovať na morskom dne.

V tomto zmysle spustili indicko-nemecký projekt Lohafex: v období od januára do marca tohto roku napustili veľkú plochu oceánu tonami síranu železnatého, aby stimulovali rast mikrorias. Tento veľmi kontroverzný projekt zjavne odporoval bonnskému rozhodnutiu Konferencie OSN o biodiverzite z mája 2008, ktorým bolo vyhlásené moratórium na hnojenie oceánov. Pokus medzitým podľa všetkého aj tak zlyhal, keďže rozmnožené riasy zožral zooplanktón. To však súkromné firmy ako Climos Inc. alebo Planktos Science neodradilo od vypracovania projektov takzvanej „ekoobnovy", od ktorých si sľubujú významné zisky.

 Geoinžinieri si trúfajú vyriešiť aj globálne potravinové problémy. V roku 2017 bude na svete hladovať 1,2 miliardy obyvateľov sedemdesiatich najchudobnejších krajín. Kým v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa rozvojové krajiny vyznačovali obchodnými prebytkami v poľnohospodárstve, dnes patria medzi čistých dovozcov potravinových výrobkov. Desať výrobcov kontroluje 90 % svetovej výroby agrochemických produktov a viac ako dve tretiny exkluzívnych osív. Ich moc spočíva v absolútnej kontrole nad základňou potravinovej výroby vrátane osiva a jeho génov. Pokiaľ teda nedôjde k hlbokej reforme patentového a medzinárodného práva pre duševné vlastníctvo, poltucet nadnárodných spoločností sa bude môcť zmocniť svetového rastlinného bohatstva patentovaním jeho manipulácie na molekulárnej a nanometrickej úrovni.

Zatiaľ svoju kontrolu nad nanomanipuláciou posilňujú privatizáciou genomických údajov a patentovaním nanobiotechnológií. V roku 2007 predstavovali exkluzívne osivá (podliehajúce monopolu odvodeného z práva na duševné vlastníctvo) 82 % trhu komerčných osív. Agrochemickí giganti vytvárajú spojenectvá, ktoré sa priečia akýmkoľvek protimonopolným pravidlám. Združujú svoje výskumné kapacity a uzatvárajú krížové dohody, aby sa vyhli nákladným procesom spojeným s ochranou duševného vlastníctva. Napríklad Monsanto a Dow Agrosciences sa spojili, aby od roku 2010 vedeli vyrábať kukuričné osivo so šiestimi genetickými charakteristikami (dvoma proti herbicídom a štyrmi proti hmyzu); 87 % z celkovej plochy vysadenej geneticky modifikovanými rastlinami vo svete nesie pečať firmy Monsanto. Tento priemysel má v rukách všetky karty, aby mohol potravinovú krízu, ktorá by vznikla v dôsledku použitia časti pôdy na dopestovanie rastlín určených na agropalivo, využiť na zvýšenie cien. V júli 2008 Monsanto ceny niektorých geneticky modifikovaných kukuričných osív zdvihla o 35 %.

 Nadchádzajúca bioekonómia vystupňuje konvergenciu bio-, nano- a infotechnológií a urýchli koncentráciu kapitálu do rúk niekoľkých firiem, ktoré disponujú know-how a duševným vlastníctvom. Pôjde o energetických, chemických a potravinárskych gigantov ako DuPont, BP, Shell, Chevron alebo Cargill. Post-naftovú dobu ovládne „cukrová ekonomika". Priemyselná výroba bude stáť na „cukroch" extrahovaných z biologických surovín (poľnohospodárske plodiny, lesy, riasy, atď…) a ich premene na chemické výrobky a nanoprodukty s vysokou pridanou hodnotou. Celá chémia napojená na naftu sa prispôsobí rastlinnému uhlíku.

S príchodom naftovej krízy sa možno obávať ešte väčšieho privlastňovania, privatizácie a komoditizácie biologických zdrojov a genetického bohatstva celej planéty. Spolu s tým enormne porastie dopyt po poľnohospodárskych surovinách, bez ohľadu na potravinové priority rozvojových krajín, ktoré už sú, ako napríklad Madagaskar alebo Angola, pripravené cudzím firmám prenechať obrovské rozlohy vlastného územia.

 Perspektívy, ktoré sa otvárajú pred nanomedicínou, sú ako sen, z ktorého však môže byť nočná mora. Správa OSN varuje: „V dlhodobom horizonte by mohla nanomedicína radikálne pretvoriť ľudstvo. Ľudská snaha dosiahnuť ľubovoľnú premenu by mohla dospieť do štádia, keď už by vôbec nebolo možné hovoriť o ľudskom tvorovi." Začal by sa nový vek transhumanity pre homo sapiens 2.0, v ktorom by vedľa seba existovali postľudia s „navýšenou" fyzickou a intelektuálnou výkonnosťou a ľudia druhej kategórie, marginalizovaní zo svojej ľudskej podstaty. Vznikajú obavy, že nanomedicína pre bohatých na seba naviaže verejné financie a výskumné úsilie, zatiaľ čo najnaliehavejšie svetové zdravotné problémy spojené s chudobou a sociálnou nerovnosťou sa budú hromadiť. Rozvojové krajiny nepotrebujú zlaté nanočastice, ale preventívnu zdravotnú politiku zameranú na výživu a ubytovanie, prístup k pitnej vode a vzdelaniu, ako aj k „podstatným liekom" pre všetkých.

Autor je vysokým úradníkom medzinárodnej organizácie

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 43 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 13.12.2009 (PeterS)

Diskusia k článku obsahuje 2 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist