Novinár a historik Gareth Porter píše pre Le Monde Diplomatique o tom, prečo sú rokovania o iránskom jadrovom programe neúspešné.

Americko-iránske rozhovory, v ktorých sa angažujú aj členovia veľkej päťky a Ruska, spejú k predčasnému koncu. Ak sa tak stane, bude to aj preto, že administratíva prezidenta USA Baracka Obamu sa veľmi prerátala.
Obama a jeho európski spojenci žiadajú Irán, aby sa vzdal väčšiny zásob nízko obohateného uránu. Zdalo sa, že táto požiadavka je príležitosťou, ako prekaziť iránsky nukleárny program, lenže výsledkom je, že v konečnom dôsledku odsunula seriózne úsilie nájsť diplomatický kompromis s Iránom na druhú koľaj.

Irán potrebuje palivo pre výskumný reaktor v Bušeri, ktorý mu pomáhali svojho času stavať práve Spojené štáty. Mal slúžiť na produkovanie medicínskych rádioizotopov. Dvadsaťtri kilogramov uránu obohateného na dvadsať percent, ktoré Irán získal od Argentíny na základe dohody podpísanej ešte v roku 1988, sa minie v roku 2010. Iránsky minister zahraničia Manucher Montaki preto poslal v júni list Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu so žiadosťou o pomoc pri nákupe obohateného uránu, aby mal reaktor znovu zásobu na dlhodobú prevádzku. Lenže to by bolo možné iba po zmiernení sankcií.
Obamova administratíva iránsku požiadavku odmietla. Jeho poradca v tejto otázke Gary Samore vraj počas júlovej návštevy Moskvy navrhol, aby Irán posielal svoj nízko obohatený urán do Ruska, odkiaľ by pre reaktor v Bušeri dostával vysoko obohatené uránové články. Tým by sa iránsky program pozastavil na ďalší rok.

Týždeň po tom, čo Irán súhlasil, aby sa na rozhovoroch o jeho jadrovom programe zúčastnila aj Európa, oznámil Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu, že neďaleko mesta Qom stavia druhé zariadenie na obohacovanie uránu. USA, Veľká Británia a Francúzsko to označili za nukleárny podvod a americkí predstavitelia ešte dodali, že Irán sa k existencii tohto zariadenia priznal len preto, lebo ho objavili západné tajné služby.
Nepriame dôkazy však naznačujú, že Irán ho začal budovať pre obavy z možného bombového útoku Izraela na obohacovaciu základňu v Natanze. Samore, už pred tým, čo sa stal členom Obamovej administratívy, opakovane obhajoval to, aby americkí vyjednávači Iránu hrozili možným izraelským útokom. Navyše, v júli viceprezident Joe Biden dal Izraelu ostentatívne najavo, že ak to uzná za vhodné, jeho útok na iránske nukleárne zariadenia má zelenú.

Po oznámení o zariadení na obohacovanie uránu v Qome získala Obamova administratíva ďalší argument na prijatie tvrdého postupu voči Iránu. Výsledkom októbrového stretnutia je návrh, aby Irán poslal 80 percent svojho nízko obohateného uránu do Ruska, odkiaľ by putoval ďalej do Francúzska, kde by ho premenil na palivové články do reaktora Teheránu. USA by tak mohli vyhlásiť diplomatické víťazstvo, pretože Irán by na opätovné nadobudnutie dostatočného množstva nízko obohateného uránu potreboval deväť až dvanásť mesiacov. Americkí predstavitelia tvrdili, že týmto krokom získajú obe strany čas na dosiahnutie širokej dohody.
Lenže logika tohto predpokladu bola chybná. Výsledkom návrhov Obamovej administratívy vykresľujúcej Irán ako krajinu na pokraji získania jadrových zbraní a s dostatkom nízko obohateného uránu sa otočila, a teraz je na stole ponuka umožňujúca Iránu akumulovať v budúcnosti dostatok nízko obohateného uránu.

Iránski diplomati návrh Západu prezentovaný na októbrovom stretnutí neodmietli - aby zabránili ďalším ekonomickým sankciám, radšej spolupracovali. Šéf Najvyššej rady národnej bezpečnosti Saíd Džalíli súhlasil, že Irán pošle 1200 kilogramov zo svojich 1500 kilogramov nízko obohateného uránu na výmenu za urán obohatený na 19,75 percenta. Iný iránsky predstaviteľ však 16. októbra agentúre Reuters povedal, že iránski vyjednávači nesúhlasili so žiadnymi detailami projektu, len boli ochotní o ňom diskutovať.
Druhé kolo rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo v tom istom mesiaci vo Viedni, sa krútilo okolo textu dohody navrhnutej odchádzajúcim riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohamedom Al Baradejom. Tá špecifikovala množstvo nízko obohateného uránu, ktorý by sa mal posielať do Ruska, a vyššie obohateného uránu, ktorý by sa mal poslať späť do Iránu. V posledný deň trojdňových rokovaní médiá informovali, že iránski vyjednávači s Baradejovým plánom súhlasili. Predstaviteľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Ali Asgar Soltanieh však povedal len to, že návrh „je na dobrej ceste" a El Baradej sa jednoznačne vyjadril, že k dohode nedošlo a Irán má ešte dva dni na odpoveď.

Diskusia v Iráne však trvala dlhšie a názory boli viac-menej podobne nepriateľské voči návrhu. Lari Laridžáni, bývalý hlavný iránsky vyjednávač v otázke jadrového programu, ktorý je teraz šéfom iránskeho parlamentu, spoločne s Aladínom Borudžerdim, šéfom bezpečnostného a zahraničného výboru iránskeho parlamentu, naznačili, že Irán by mal radšej vysoko obohatený urán nakupovať, než ho získať výmenným obchodom za svoje zásoby nízko obohateného uránu. Rival prezidenta Ahmadínedžáda a vodca povolebnej opozície Mir Hossain Musáví sa vyjadril, že „ak by sa splnili požiadavky, ktoré sú v El Baradejevom pláne, úsilie tisícov vedcov by vyšlo navnivoč". Konzervatívny poslanec Hesmatolláh Falatpišeh dodal, že akákoľvek dohoda so Západom zahrňujúca export iránskeho nízko obohateného uránu by mala byť podmienená ukončením ekonomických sankcií proti Iránu, a zvlášť ukončením sankcií brániacich mu dovážať uránovú rudu. A Mohsen Rezaj, tajomník Expedičnej rady, vyhlásil, že Irán by si mal ponechať 1100 kilogramov nízko obohateného uránu v sklade.
Tieto námietky odrážajú zhodu iránskych politikov v názore, že ak by krajina návrh prijala, pripravila by sa o vyjednávaciu pozíciu, ktorú získala neľahkým akumulovaním zásob nízko obohateného uránu.
Nemenovaní predstavitelia iránskej národnej bezpečnosti v neformálnej konverzácii priznali, že hlavným cieľom nahromadenia zásob nízko obohateného uránu bolo prinútiť USA seriózne rokovať. Dodali, že predtým, než sa začalo s obohacovaním uránu, nemali Spojené štáty o rokovania žiaden záujem. Zo strategickej perspektívy je dnes Irán v rokovacej pozícii, akú nemal ani za Rafsandžáního či Chatámího.
Pripomienky Laridžáního a Borudžerdiho k dohode boli dezinterpretované ako dôkaz hlbokého rozkolu vnútri iránskej politickej elity o tom, ako na Baradejov plán odpovedať.

Denník The New York Times publikoval v jednom týždni dva články, že sa Obamovi podarilo rozhádať iránskych politických vodcov. Lenže obe analýzy vychádzali z predpokladu, že prezident Ahmadínedžád návrh Západu prijal. V skutočnosti jestvuje dôvod predpokladať, že došlo k novej dohode medzi vládnymi a opozičnými kritikmi Bardejovho plánu. Musáví plán Západu odmietol 29. októbra - v deň, keď štátne médiá zverejnili iránsky protinávrh. A keď Borudžerdi 26. októbra vyhlásil, že nízko obohatený urán by sa mal do Ruska posielať na etapy, a požadoval „potrebené garancie", aby nedošlo k trikom, opisoval vlastne už iránsky protinávrh. Štátna agentúra IRNA už vtedy naznačila, že každá zásielka uránu pre medicínsky reaktor by mala dôjsť naspäť predtým, než by druhá odišla. „Simultánnu výmenu" označila IRNA za „červenú líniu" iránskej vyjednávacej pozície. Hoci iránsky kontranávrh eliminoval všetko, čo bolo obsiahnuté v Baradejovom pláne, oficiálna odpoveď sa jeho odmietnutiu veľmi starostlivo vyhla. V skutočnosti Irán v odpovedi vyjadril „pozitívny prístup" a ochotu ďalej pokračovať v rozhovoroch. Cieľom bolo zabrániť skončeniu rozhovorov s argumentom, že Irán odmietol seriózne rokovať.

Keď druhá strana iránsky protinávrh odmietla, prišiel Ahmadínežád s ďalším návrhom - aby sa zhruba štvrtina nízko obohateného uránu dostala pod zámok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na iránskom území, kým nebude urán pre medicínsky reaktor dopravený do Iránu. Obama však 15. novembra Irán varoval: „Čas na rokovania o Baradejovom pláne sa míňa."
Zdá sa, že skupina G5 plus 1 koncom decembra ohlási skončenie rokovaní a všetko bude smerovať k vyhláseniu ďalšej fázy sankcií. Rozhovory sa teda skončia bez možnosti vyjednať s Teheránom lepšiu dohodu. Obamova administratíva sa vydala smerom, ktorý vylučuje návrat k rokovaniu s Iránom založenému na metóde daj a ber. Výsledkom je zatvorenie dverí pred možnou dohodou a smerovanie k tmavému koridoru, nazývanému konfrontácia.

Súvisiace články:

• Irán pod ťažkým vplyvom peňazí