20. apríla čínski investori ani britskí dôchodcovia netušili, že sa ich ropná škvrna z pobrežia Louisiany dotkne tak rýchlo.

Na vrtnej plošine prišlo jedenásť robotníkov o život, rybári v zátoke Saint-Louis prišli o obživu a obyvatelia mexického zálivu o kvalitu životného prostredia a hnedých pelikánov. Napriek veľkej vzdialenosti od postihnutej oblasti úrady v Pekingu a britskí dôchodcovia utrpeli iný druh škody : za dva mesiace stratili ich akcie BP 48% zo svojej hodnoty. Čínske suverénne fondy – ale aj fondy z Kuvajtu a Singapúru – by mali prehodnotiť svoju náklonnosť vôči západným ropným spoločnostiam …

V momente keď európske štáty pod tlakom finančných trhov « reformujú » (teda amputujú) systémy sociálneho zabezpečenia je práve prípad britských dôchodcov mimoriadne zaujimavý. Neustále znižovanie úrovne preplácania nákladov na zdravotnú starostlivosť alebo vládou vyplácaných dôchodkov mnohých zamestnancov vrhlo do náručia súkromných poisťovní a dôchodkových fondov. Tak to bolo naprojektované, tak to malo byť. A ako by tieto fondy v Spojenom Kráľovstve mohli odolať 8,4 miliardám eur ročne vo forme dividend firmy BP ? Ropná spoločnosť, ktorá tróni na špici London Stock Exchange, sa postupne dostala do pozície, keď sama garantuje šestinu ich príjmov. O čo viac dokázala BP znížiť svoje náklady – napríklad zanedbávaním bezpečnostných opatrení – o to koketnejšia mohla byť renta vyplácaná britským dôchodcom.

Ale kedže Spojené Štáty nie sú zónou bezprávia ani krajinkou, ktorej prezident by sa pobúrene triasol ako bábka aby sa vzápätí pred korporáciou sklonil, môžu sa proti deštrukcii ich flóry a pobrežia brániť : za každý barel ropy (159 litrov), ktorý vytečie do mora, hrozí znečisťovateľovi 4300 dolárová pokuta. Inak povedané, v porovnaní s úsporami, ktoré spoločnosť BP dosiahla za účelom maximizácie zisku môže ropná škvrna s rozlohou sedemnásťnásobku katastrofy Exxon-Valdez na Aljaške vyjsť jej akcionárov poriadne draho. V kapitalizačnom dôchodkovom systéme zviazali zamestnanci z Londýna alebo Manchesteru vlastnú prosperitu v starobe s osudom ich dôchodkového fondu. Americké odvetné opatrenia, ktoré znehodnocujú BP na burzách, a ktoré už citeľne zhoršili jej hodnotenie ratingovými agentúrami, u nich nevyhnutne vzbudzujú nevôľu. Preto keď prezident Barack Obama ohlásil, že ropná spoločnosť zaplatí za všetky dôsledky vlastnej nedbanlivosti, vyjadril bývalý labouristický minister Tom Watson obavy « z vážnej krízy pre milióny dôchodcov v Spojenom Kráľovstve. » Premeniť « milióny » zamestnancov, túžiacich po bezpečí na sklonku pracovného života na chamtivé automaty, ktoré svoje nádeje radšej zladia s manažmentom BP ako s louisianskými rybármi, o to v skutočnosti v tomto systéme ide. Každá nová kríza viac obnažuje zvrhlé solidarity, vďaka ktorým ešte stále drží pohromade.

Podľa agentúry Bloomberg, od začiatku ropnej škvrny v Louisiane stratili Nórsko, Kuvajt, Čína a Singapúr 3,4 miliárd libier (4,1 miliárd eur)

Súvisiace články:

• Katastrofa väčšia ako Slovensko
• Ropná genocída