Strávil vo väzení viac času ako p. Nelson Mandela. Je, spolu s niekoľkými Palestínčanmi ako aj s bojovníkom Čiernych panterov Mumia Abu-Jamalom alebo s americkým indiánom Leonardom Peltierom, jeden z najstarších politických väzňov na svete.

Od svojich dvadsiatych siedmych rokov je väznený práve vo Francúzsku, vo väzenskom centre Lannemezan v departmente Hautes-Pyrénées. P. George Ibrahim, narodený 2. apríla 1951 v Kobayat na severe Libanonu, bol zatknutý 24. októbra 1984 a odsúdený na doživotie v roku 1987.

Navzdory aktívnej sieti podporovateľov, ktorí stále bojovali za jeho oslobodenie, mlčanie médií bolo ťažké prelomiť. Môže to byť prekvapujúce, no podarilo sa to vďaka        p. Yves Bonnetovi, ktorý je honorárnym prefektom a bývalým riaditeľom francúzskej Správy územnej ochrany (Direction de la surveillance du territoire - DSTⁱ ) v rokoch 1982 až 1985, a ktorý sa podieľal na jeho zatknutí.

V interview s France 24, ktoré sa konalo 28. decembra 2011, bývalý šéf kontrarozviedky vyhlásil: „Táto nespravodlivosť trvá už dosť dlho; už prekročila hranice rozumu. Už viac neospravedlňujme jeho uväznenie. Mal by byť posadený do lietadla a poslaný naspäť domov, do Libanonu, kde sú úrady pripravené sa o neho postarať.“ Tiež vyjadril svoju „nevôľu“ po tom, ako obdržal výzvu v 1985: p. Abdallah musí byť oslobodený a vymenený za p. Gilles Sidney Peyrolesa, francúzskeho kultúrneho poradcu v Tripolise, ktorý bol unesený v tom istom roku v Libanone libanonským oslobodzovacím hnutím             (Fraction armée révolutionnaire libanaise - FARL). „Trápi ma svedomie kvôli tejto afére. Francúzsko porušilo dané slovo a všetci si nechali nahovoriť v tej dobe, že Bonnet vyjednával celkom sám.“

Abdallahov príbeh je neoddeliteľný od vojny v Libanone a obzvlášť od izraelskej invázie do Bejrútu v roku 1982 podporovanej zo strany USA, kde zahynulo 20 000 libanonských a palestínskych civilistov. Ako revolučný bojovník najprv vstúpil do Sýrskej národnej socialistickej strany (Parti national social syrien - PNSS), potom sa pripojil do Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (Front populaire de libération de la Palestine - FPLP) a to všetko skôr, než sa v Európe napojil na FARL, ktorá sa usilovala preniesť na Západ vojnu z Blízkeho Východu. Abdallahovi je pripisovaných sedem atentátov v rokoch 1981 až 1984, vrátane zavraždenia podplukovníka Charlesa Roberta Raya 18. januára 1982 v Paríži, ktorý bol zároveň vojenským atašé prideleným na americkej ambasáde vo Francúzsku, a tiež zavraždenie Yacova Barsimentova, druhého radcu na izraelskej ambasáde v Paríži, 3. apríla toho istého roku.

Abdallah bol odsúdený 10. júla 1986 za sprisahanie a držanie výbušnín. Druhýkrát bol odsúdený ako spoluvinník pre úmyselné zabitie; v jeho prenajatom byte objavili medzi inými zbraňami aj pištoľ, ktorá bola použitá pri spomenutých vraždách. Americký veľvyslanec vo Francúzsku a rodina podplukovníka Raya boli v tomto spore žalobcami; vytvoril sa americký a izraelský tlak, ktorý sa snažil dosiahnuť čo najťažší trest. Až neskôr vyšlo na povrch, že Abdallahov advokát p. Jean-Paul Mazurier referoval o svojom klientovi francúzskej Hlavnej správe vonkajšej bezpečnosti (Direction générale de la sécurité extérieure - DGSE): je to jedinečný prípad v letopisoch francúzskeho súdnictvaⁱⁱ _.

Druhý proces sa odohrával v čase, kedy sa Francúzskom prehnala vlna neslýchaných atentátov. Medzi decembrom 1985 a marcom 1986 bola zabitá desiatka ľudí. Útoky sú pripisované Komisii pre solidaritu s arabskými politickými väzňami Blízkeho Východu (Comité de solidarité avec les prisonniers politiques arabes du Proche-Orient - CSPPA), ktorá sa domáhala oslobodenia Abdallaha ako aj Anisa Naccachea, uväzneného pre pokus o zavraždenie Chapoura Bakhtiara (bývalý premiér iránskeho šaha) 18. júla 1980. Abdallahovi bratia, žijúci v Libanone, boli tiež obvinení a aktívne sa po nich pátralo. Neskôr boli zbavení obvinení a z týchto atentátov bola nakoniec obvinená islamistická skupina rozložená na jar 1987 a podliehajúca iránskym službám: Teherán sa počas vojny v Iraku usiloval o splatenie Francúzsku a Jaquesovi Chiracovi (vtedy francúzsky premiér) ich celkovú podporu (najmä vojenskú) režimu Saddama Husseina. Ale Abdallah za to niesol výlohy: dostal maximum  na požiadanie generálneho prokurátora.

Od roku 1999 mohol požiadať o podmienečné prepustenie. Jeho advokát Jacques Vergès však uviedol, že išlo zrejme o justičnú húževnatosť a americko-izraelské zasahovanie, ktoré podnietili francúzske Ministerstvo zahraničných vecí vydať dokument, ktorý uvádzal, že ,,vláda Spojených štátov sa tvrdlo postavila proti jeho oslobodeniu.“ Opierajúc sa o nedávne Bonnetove vyhlásenia, Abdallah  podal novú žiadosť o oslobodenie. Predtým už bolo podaných sedem žiadostí o podmienečné prepustenie, posledná v máji 2009, ktoré boli zamietnuté. V novembri 2003 súd v Pau povolil prepustenie, ale prokuratúra podala odvolanie a dosiahla zrušenie rozsudku. Abdallah disponuje všetkými náležitými vlastnosťami pre opätovné zaradenie do spoločnosti. Predovšetkým by sa ale mohol vrátiť do svojej krajiny ako potvrdil libanonský minister zahraničných vecí Adnan Mansour: „Je čas ho oslobodiť, jeho správanie vo väzení bolo viac než príkladné. Je to otázka ľudskosti. Určite bude privítaný v našej krajine, keďže je libanonským občanom.“  Toto stanovisko potvrdil aj premiér Najib Mikati na oficiálnej návšteve v Paríži vo februári.

Abdallah bol rukojemníkom zvláštneho politického obdobia, kedy vláda napriek tomu stále vyjednávala:  takto Naccacheovi a jeho štyrom spoluobžalovaným bola udelená milosť a boli vyhostení do Iránu od 1990 v zmysle obnovenia vzťahov medzi Parížom a Teheránom. Nebol by čas na uznanie toho, kto dosť zaplatil za jeho politické záväzky?

Preklad vznikol v rámci spolupráce so študentami  z Efpolit www.efpolit.org

Preklad: Anna Šimková

 ⁱ  DST bola zlúčená v roku 2008 s francúzskou Ústrednou službou všeobecných informácií (Direction centrale des Renseignements généraux - DCRG).

ⁱⁱ  Publikované svedectvo Laurenta Gallyho v roku 1987 v denníku Libération : L’Agent noir. Une taupe dans l’affaire Abdallah, Robert Laffont, Pariž.