Je priznačné, že nový japonský premiér Hatojama Jukio po svojom historickom víťazstve v parlamentných voľbách vymenoval za štátneho tajomníka pre poštové a finančné služby Kameia Šizukua. Ide totiž o jedného z najtvrdších odporcov privatizácie pošty, symbolu reforiem bývalej liberálnej moci. Ale na to, aby rozvinul vnútorný trh a potvrdil autonómiu Japonska voči Spojeným štátom americkým, bude musieť Hatojama urobiť oveľa viac.

„Buďme odvážni a verme v budúcnosť. Majme odvahu, v srdci voľnosť a mier." Tieto slová nevyriekol Hatojama Jukio po historickom víťazstve jeho Demokratickej strany Japonska nad Liberálnodemokratickou stranou v augustových parlamentných voľbách ani počas svojej inaugurácie 16. septembra 2009. Sú to slová z pesničky, ktorú nahral v roku 1988, v snahe urobiť si meno na japonskej politickej scéne.

Vtedy ešte v krajine dominovala Liberálnodemokratická strana. Na súostroví bol blahobyt. Japonské podniky sa hotovali „ skúpiť svet a krajina bola hrdá na to, že Západ sa pokúšal napodobniť japonský model." Obyvateľstvo v podstate súhlasilo s riešeniami presadzovanými štátom: hospodárstvo sa v celosvetovej súťaži prepracovalo na druhé miesto a vyprodukované bohatstvo bolo prerozdelené pomerne spravodlivo, prostredníctvom podnikov, ktoré zabezpečovali sociálnu reguláciu. Začiatkom deväťdesiatych rokov však prišla ázijská kríza a s ňou hlboké otrasy, ktoré Japonsko uvrhli do bezprecedentnej krízy. Liberálnodemokratickej strane sa ju nepodarilo prekonať.
Zatiaľ čo noviny skloňovali slová ako nezamestnanosť, neistota a chudoba, liberálnodemokratická vláda vsadila na kartu globalizácie. Pod nátlakom USA urýchlila dereguláciu ekonomiky bez toho, aby bol tento posun vykompenzovaný zodpovedajúcimi sociálnymi opatreniami. Osud tisícok zamestnancov žijúcich v neistote, ktorých podniky obetovali, na obyvateľstvo hlboko zapôsobil. Keď sa v decembri 2008 stovky z nich na niekoľko dní utáborili v jednom z tokijských parkov, Japonci si uvedomili potrebu zmeniť fungovanie spoločnosti .

Vedenie Demokratickej strany to pochopilo a pripravilo program redistribúcie bohatstva, sľúbilo pomoc rodinám, subvencie poľnohospodárom či bezplatné stredné školstvo. Liberálni demokrati pokračovali v obhajovaní reforiem s tým, že už prinášajú ovocie. Ale ani ohlásený návrat hospodárskeho rastu na obrat verejnej mienky nestačil.
Čísla o počte nezamestnaných zverejnené v júli 2009, teda tesne pred parlamentnými voľbami, voličov ešte utvrdili v presvedčení, že treba zmenu. Nezamestnanosť dosiahla od roku 1953 nevídanú úroveň - 5,7 %. Najhoršie na tom boli mladí ľudia od 15 do 24 rokov, z ktorých bolo oficiálne nezamestnaných 9,9 %. Podľa jednej z nich Amamije Karin „Liberálnodemokratická strana voči sebe vyvolala takú mieru averzie, že s ňou bolo potrebné skoncovať." Masívnym hlasovaním za Demokratickú stranu dali Japonci najavo, že si želajú solidaritu a sociálnu spravodlivosť. Tým, že svoje hlasy odovzdali mnohým mladým a dosiaľ politicky neznámym kandidátom a kandidátkam, ukázali, že si žiadajú novú krv, pretože prestarnutí politickí predstavitelia nie sú schopní pochopiť štrukturálne zmeny v spoločnosti (až 14 z 18 členov Hatojamovej vlády získalo svoj prvý ministerský post, vrátane premiéra). Dúfajú, že vďaka prvej skutočnej politickej zmene od roku 1955 sa zmení aj politika - z byrokratickej na takú, akú si želajú občania.

Pre demokratov je to jedna z priorít vládneho programu, keďže si uvedomujú odcudzenie, ktoré vzniklo medzi obyvateľstvom a opotrebovanou administratívou krajiny. Vytvorenie Úradu pre národnú stratégiu, ktorý patrí priamo pod predsedu vlády, a Rady pre administratívne reformy má za cieľ prinavrátiť obyvateľstvu dôveru voči štátnym zamestnancom. Úrad je tiež nástrojom pre politikov na prípravu rozpočtu, teda na určovanie priorít. Doteraz hrali v rozhodovacom procese hlavnú úlohu úradníci z ministerstva financií. Vymenovaním podpredsedu vlády Kana Naotoa na čelo úradu, vyslal premiér byrokratom varovný signál. Je to totiž muž, ktorý v roku 1996 ako minister zdravotníctva prinútil japonskú administratívu priznať zodpovednosť za škandál s kontaminovanou krvou. A práve on ako predstaviteľ občianskej spoločnosti symbolizuje vôľu rozísť sa s metódami minulosti.

Hlavným poslaním nového ministra zahraničných vecí Okadu Katsujoa je zas prestrihnúť pupočnú šnúru spájajúcu Japonsko so Spojenými štátmi americkými, predovšetkým zosilnením vzťahov so susednými ázijskými krajinami. Nejde o jednoduchú úlohu - na japonskom území sa ešte stale nachádza 85 amerických základní (40-tisíc vojakov).
Odhodlanie premiéra Hatojamu znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 25 percent je v príkrom rozpore s americkým vajataním; pôjde o prvý test. Japonsko dúfalo, že pri decembrových rokovaniach na kodanskom summite zaváži. Aplikáciou dohody bude poverený pán Ozawa, ktorý je na čele ministerstva životného prostredia. Správny výber, keďže tento bývalý bankár riadil od roka 2004 do roku 2006 výbor pre otázky životného prostredia v Dolnej snemovni.
Bude to stačiť na to, aby sa na tváre Japoncov vrátil úsmev ? Nie je to isté. Spisovateľ Murakami Ryú v úvodníku pre New York Times pripomenul, že jeho krajania už politikom veľmi neveria. „Pochopili, že žiadna vláda nie je schopná vyriešiť všetky ich problémy. Je to dobrá vec a ukazuje sa, že Japonsko konečne dospelo." S jeho názorom sa stotožňuje aj pani Amamija. Mladá žena vysvetľuje, že tí, ktorí sú v núdzi, nepovažujú víťazstvo Demokratickej strany za všeliek.

Podľa národných štatistík sa pomer domácností s ročným príjmom menším ako 22 300 eur zvýšil z 9,3 % v roku 1997 na 12,3 % v roku 2006. Zároveň sa ročný príjem rodín s jedným dieťaťom znížil v priemere z 57 200 eur na 51 300 eur. Na vykompenzovanie tohto úbytku Demokratická strana sľúbila okrem iného mesačný rodinný prídavok 195 eur na každé dieťa až do skončenia základnej školskej dochádzky a bezplatné stredné školstvo.
Hoci je každému jasné, že manévrovací priestor vlády vo finančných otázkach zostáva obmedzený, voličov oslovilo odhodlanie demokratov budovať spravodlivejšiu spoločnosť. Štátny tajomník poštových a finančných služieb Kamei Šizuka, ktorý na protest proti privatizácii pošty opustil Liberálnu stranu, na tlačovej konferencii vyhlásil: „Urobím všetko, čo bude v mojich silách, pre rekonštrukciu Japonska, zdevastovaného ekonomikou voľného trhu." Upokojiť trhy znepokojené možnosťou straty kontroly nad japonskými verejnými výdavkami mal človek, ktorého vybral minister financií - stal sa ním Fuži Hirohisu, ktorý ním bol aj v rokoch 1993 - 1994. Jeho výber oceňujú aj bežní Japonci.

Lenže na potvrdenie dôvery obyvateľstva bude musieť Demokratická strana urobiť ešte oveľa viac. Už napríklad sľúbila zrušiť zákon o agentúrnej práci v priemysle, ktorý uprednostňuje využívanie neistých pracovných zmlúv. V roku 2008 bolo viac ako 34,1 % aktívneho obyvateľstva zamestnaného na dobu určitú ako agentúrny pracovník alebo na skrátený uväzok. Lenže výsledky prieskumu medzi kandidátmi Demokratickej strany za Kansaj (oblasť Osaky) ukazujú, že niektorí z nich sú jednoznačne proti zrušeniu tohto zákona.
Na vyriešenie tohto chúlostivého problému bude vláda potrebovať mimoriadnu politickú odvahu. Zatiaľ dúfa, že sa jej to podarí urobiť tak, aby nevystrašila podniky, ktoré hrozia, že ak bude obmedzená pružnosť pracovného času alebo ak sa minimálna mzda zvýši na pre nich neprijateľnú úroveň, presťahujú svoju výrobu do iných krajín.

Premiérovi zostáva len dúfať, že sa potvrdí začiatok oživenia ekonomiky zaznamenaný v druhom štvrťroku 2009. Bude to závisieť od hospodárskeho rastu v Číne, ktorá sa vďaka masívnemu prísunu verejných zdrojov rýchlo zotavila, a od stavu západnych ekonomík. Japonsko je totiž veľmi závislé od vonkajších trhov. Vnútorný dopyt zostáva krehký. Oživenie spotreby a ekonomickú stabilizáciu prinesie len zlepšenie zamestnanosti a príjmov. Možno si nový predseda vlády zoči-voči tejto výzve a očakávaniam svojich spoluobčanov spomenul na slová svojej pesničky: „Buďme odvážni a verme v budúcnosť." Niekedy má aj autosugescia niečo do seba.