JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Od mimozemšťanov po teóriu komplotu

Kríza žánru | Le Monde diplo | Pierre Lagrange | 04.09.2009

_ma_small

O existencii mimozemšťanov ľudia špekulujú už od antických čias. No aby si dokázali predstaviť ich inváziu na našu planétu, museli počkať až do roku 1898, keď Herbert George Wells napísal svoju Vojnu svetov.

A až v roku 1947, presnejšie v stredu 25. júna, sa téma možnej  invázie prvý raz stala súčasť verejnej diskusie. Po tom, čo pilot súkromného lietadla Kenner Arnold spozoroval v severozápadnom Pacifiku neďaleko Mont Rainier deväť strojov zvlášneho tvaru. Jemne zaokrúhlené vpredu, trojuholníkové vzadu. Po pristátí o svojom zážitku porozprával kolegom a novinárom z East Oregonian v Pendletone v Oregone. Vtedy  sa zrodili výrazy ako lietajujúci tanier a lietajúce teleso - flying disk a flying suacer. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prinesie tlač stovky podobných príbehov a pozorovaní. Ide o prvú veľkú vlnu zjavení lietajúcich tanierov, ktoré bude svet o niekoľko rokov nazývať UFO.

Už v tomto období sa objavuje myšlienka, podľa ktorej je skutočná pravda o lietajúcich tanieroch pred verejnosťou ukrývaná. Samozrejme, že oficiálne kruhy považujú tieto dohady za súčasť fenoménu „ľudovej poverčivosti,“ no niektoré hlasy zdôrazňujú, že skutočne existuje spojitosť medzi lietajúcimi taniermi a niektorými dobre utajovanými tajomstvami.

V septembri 1947 dostal americký Federálny úrad vyšetrovania (FBI) list, v ktorom sa pisateľ pýta, či je šéf tajnej služby J. Edgara Hoovera súčasťou kamufláže spojenej so zatajovaním informácii okolo záhadných lietajúcich strojov. Niektoré časopisy špecializované na science- fiction ako Amazing Stories uverejnili prvé dohady a špekulácie svojich čitateľov o haváriach lietajúcich tanierov, ktorých pozostatky našla a okamžite ukryla americká armáda. Tieto príbehy sa ale ešte stále dotýkajú relatívne malého okruhu čitateľov.

Situácia sa zmenila až v roku 1950. Po tom, čo sa na pultoch objavil bestseller Behind the Flying Saucers (Záhada lietajúcich tanierov) od novinára Franka Scullyho sa táto myšlienka rozšírila. V tom istom období sa objavujú prví amatérski hľadači, prezývaní tanieristi. Organizujú sa do pracovných skupín a uverejňujú prvé biltény.  Záujemcovia o lietajúce taniere sa začínajú deliť na dve skupiny. Prvá je presvedčená, že je dôležité zhromaždiť čo najväčšie množstvo svedectiev, aby bolo vôbec možné dokázať existenciu takýchto lietajúcich strojov a od roku 1952 ju reprezentuje  Aerial phenomena research organization (APRO - Organizácia pre výskum vzušných fenoménov.  Druhá skupina podozrieva americkú armádu, že dôkazy už má, minimálne na úrovni veľmi vážnych náznakov existencie tanierov. Jej priaznivci sa od roku 1956 sústreďujú v National Investigation Committee (NICAP - Národný vyšetrovací výbor). Organizácia vystupuje ako lobistická skupina a žiada zverejnenie informácií, ktoré má k dispozícii armáda.

Bývalý príslušník námornej pechoty, major Donald Keyhoe, autor viacerých úspešných kníh o lietajúcich tanierov a predseda Nicapu sa obklopil osobnosťami z mediálneho, vojenského a politického prostredia, bol medzi nimi aj bývalý riaditeľ CIA generál Roscoe Hillenkoetter. Keyhoe, ktorý obviňuje armádu zo zatajovania faktov, ale odmietol Scullyho teórie zhrnuté v jeho úspešnej knihe o haváriach lietajúcich tanierov. Investigatívna práca jedného kalifornského novinára nakoniec ukázala, že sa rozhodol správne. Scullyho informátori sú podľa neho podvodníci, ktorých pozná veľmi dobre aj FBI.

Popri Nicap, Apro a ďalších asociáciach, ktoré sa v tomto období objavili takmer po celom svete - z čoho neskôr vznikla disciplína ufológie - sa formuje aj konštelácia malých, undergroundových skupín, ktoré produkujú celkom nový druh folklóru zviazaného s lietajúcimi taniermi. Hovorí sa o tajných mimozemských základnach v Antarktíde, o záhadných Mužoch v čiernom (Men in black), haváriach lietajúcich tanierov, stretnutí prezidenta Dwighta Eisenhowera s mimozemšťanmi a podobne.

Veľmi populárne sú aj skupiny takzvaných „kontaktovaných“, ktorí mali to šťastie, že sa stretli s pilotmi z iných planét. Títo ľudia chodia po krajine a na verejných prednáškach hovoria o odkazoch želania mieru a varovania, ktoré na svojich stretnutiach dostali.

Historici ezoteriky považujú tieto skupiny za základy toho, čo sa bude neskôr nazývať New Age (Nový Vek), spolu s ekologickým aspektom dávno predtým, ako sa ľudstvo začalo touto témou vôbec zaoberať. Najslávnejší spomedzi nich, George Adamski sa v roku 1959 dokonca stretol s holandskou panovníčkou Julianou.

V 60. rokoch sa otázka UFO stáva pozoruhodným spoločenským fenoménom. V radoch mladej generácie vedcov sa objavujú hlasy, ktoré sa chcú problematike seriózne venovať. Niektorí mladí výskumníci majú názory totožné s ufológmi. Toto hnutie sa prelína s rastúcimi pochybnosťami o ľudoch, zodpovedných za program výskumu UFO v letectve. Armáda skutočne poverila svojho vedeckého konzultanta, astronóma Josefa Allena Hyneka, aby našiel nejaké vysvetlenie, ktoré by upokojilo verejnú mienku.

Armáda tak reagovala na celospoločenské vzrušenie, ktoré sa zmocilo krajiny po zverejnení série slávnych pozorovaní v Michigane v marci 1966. Svedkovia tvrdili, že pozorovali leteckú formáciu lietajúcich tanierov, ktorá mala pristáť v bažinách. Hynek nenašiel nič lepšie ako fenomén swamp gas - bažinného plynu, ktorý podľa neho spôsobil takýto optický klam. Média po jeho vysvetelniach zúria, politici sú pohoršení, vrátane Geralda Forda, zástupu štátu Michigan. Vedecká nedôverčivosť sa postupne pridá na stranu tých, ktorí hovoria o zatajovaní informácií. Pentagon sa medzičasom zbaví svojho programu na výskum existencie lietajúcich tanierov s názvom Project Blue Book a analýzu výbušného spisu zverí vedeckej komisii na univerzite v Colorade. Na jej čele sa ocitne Eduard Condon, prestížny fyzik známy svojou nezávislosťou – počas vystrájania senátora Josepha McCarthyho sa pre svoje progresívne myšlienky stane jedným z obľúbených senátorových terčov.

Spočiatku ústretový Condon zverejní v roku 1968 negatívne závery. Netvrdí, že lietajúce taniere neexistujú (správa jeho vedeckej komisie obsahuje stovku prípadov, ktoré jeho kolegovia nevedeli objasniť), no tvrdí, že tento fenomén nepredstavuje žiaden pre vedu zaujímavý faktor. Podľa neho spoločnosť nemá dôvod financovať podobný výskum. Jeho správa radikálne prehĺbi priepasť medzi vedeckou a ufologickou kultúrou. Niektorí ufológovia sa snažia nájsť vysvetlenie prečo nie sú vedci schopní študovať lietajúce taniere a niekedy ich podozrievajú, že sa aj vedecká obec stala súčasťou mlčanlivej konšpirácie.

V tom istom období sa objavujú teórie iných autorov, ktorí prinášajú odlišné hypotézy. Jako napríklad, že fenomén lietajúcich tanierov je svojou podstatou neprístupný nášmu chápaniu dôkazov. Francúzsky astronón a informatik Jacques Vallée, ktorého dielo Passport to Magonia (1969), vidí súvislosti medzi príbehmi o stretnutiach s pilotmi lietajúcih tanierov a fantastickými historkami o „malom ľude“ – trpaslíkoch, elfoch, a vílach; trvdí, že fenomém organizuje svoju vlastnú kamufláž a funguje ako kontrolný systém ľudského druhu.

Na druhej strane spisovateľ John Keel je presvedčený, že lietajúce taniere, ktoré sa často objavujú v podobne svetelných úkazov, nie sú v skutočnosti lietajúcimi predmetmi, ale formou, ktorou nám Zem, považovaná za živú bytosť,  pripomína svoju prítomnosť. V týchto teóriach teda dôkaz nechýba preto, lebo by ho ukrývali tajné služby, ale preto, lebo samotný fenomén ho nepotrebuje ponúknuť.

Hypotéza komplotu má síce rozmanité formy, no jej vplyv ostáva obmezený. Treba si počkať na 70. roky, počas ktorých došlo v Spojených štátoch, po afére Watergate, k zjednodušeniu prístupu k administratívnym dokumentom. Nová situácia umožnila, aby sa teória „mlčanlivého“ alebo „tichého“ sprisahania stala vplyvnejšou. Americké bezpečnostné a informačné agentúry ako FBI, CIA a NSA (National security agency - Národná bezpečnostná agentúra) sú doslova zahltené žiadosťami o zverejnenie alebo poskytnutie informácií. Inštitúcie nemajú na výber, a postupne zverejňujú svoje spisy o lietajúcich tanieroch, čím priznávajú že, v minulosti klamali verejnosť, tvrdiac, že sa fenoménom vôbec nezaoberali…

Teória tajomstva, ktoré zahaľuje tému UFO, sa postupne zmocňuje aj širokej verejnosti, predovšetkým vďaka filmu Stevena Spielberga Stretnutie tretieho druhu. Jeho dielo, ktoré sa v kinách objaví v roku 1977 je prvým filmovým spracovaním a popularizáciou undergroundovej kultúry ufológov. Ide o príbeh tajného vládneho programu, ktorého cieľom je umožniť kontakt s mimozemšťanmi. Podľa filmu neváhajú oficiálne kruhy dezinformovať verejnosť, zatiaľ čo všade na planéte sa objavujú svedkovia manipulovaní bytosťami prišlými z iných svetov.

O tri roky po tomto filmovom úspechu sa na pultoch kníhkupectiev objavuje prvá kniha o dovtedy neznámej afére Rooswell. Úspech je okamžitý. Kniha hovorí o údajnej havárii lietajúceho taniera v Roswell (Nové Mexiko) v júli 1947. Podľa autora sa vraku zmocnili vojaci, ktorí v jeho útrobách našli telesné pozostatky mimozemskej posádky. Aj keď príbeh spojený s Roswellom a ďalšie historky o lietajúcich tanieroch v rukách americkej armády výrazne propagované ufológom Leonardom Stringfieldom prinášajú zvýšený záujem verejnosti o tému, meno Roswell sa zapíše do kolektívneho vedomia až v polovici 90. rokov minulého storočia vďaka sledu istých udalostí.

Prvá z nich sa odohrala v roku 1987, keď na Ufologickom kongrese vo Washingtone zverejnia informácie o existencii supertajných dokumentov špeicalizovanej bunky s názvom MJ-12, ktorej vznik riadil v 1947 prezident Harry S. Truman, aby mohol čeliť afére Roswell. Zverejnenie informácie vyvolá vášnivú polemiku aj vzhľadom nato, že dokumenty poslal anonymný odosielateľ. Niektorí ufológovia tvrdia, že ide o podvrh a získajú o tom dôkazy. No jeden z cieľov odosielateľa - či už skutočných, alebo podvrhnutých dokumentov - aby sa hovorilo o afére Roswell, je splnený. Ufológovia začnú robiť skutočný lobing na členov Kongresu. A objavia sa prvé výsledky. Americký auditorský dvor nariadi vyšetrovanie o spôsobe, ako US Air Force riešili aféru Roswell. V roku 1994 zverejní letectvo objemnú správu, ktorá dokazuje, že armáda sa pokúšala vysvetliť aféru tajným programom špionážných balónov s cieľom ukončiť kontroverziu.

V tom istom období sa objavuje televízny seriál Akty X, ktorý popularizuje teóriu komplotu pre utajenie existencie lietajúcich tanierov a verejnosť sa dostáva ku krátkemu videu, na ktorom vidieť pitvu mimozemšťana.

Zatiaľ čo príbeh o tajnej bunke MJ-12 mnohí ufológovia ešte stále považujú za falošný, teória jej existencie naberie druhý dych vďaka novým súvislostiam, ktoré jú umiestnia k starším príbehom. Začiatkom 70. rokov mal dostať istý televízny producent ponuku použiť tajné filmové zábery ukazujúce kontakty medzi armádou a mimozemšťanmi na vojenskej základni Holloman v Novom Mexiku.

Táto legenda, spolu so sériou afér spojených so záhadným správaním sa jedného agenta zo špeciálneho úradu vyšetrovania amerického letectva (Afosi) zo základne Kirkland, živia bohatý folklór. Američania čoraz viac veria v existenciu podzemných mimozemských základní, dohôd medzi americkou armádou a vesmírnymi kreatúrami, príbehom o únosoch ľudí s cieľom geneticky ich manipulovať, vytvárať hybridy a podobne.

V roku 1990 začne sieť Paranet - predchodca Internetu - šíriť odhalenia a svedectvá ľudí, ktorí nemajú s ufologickou scénou nič spoločné. Mnohí z nich sú príslušníkmi americkej extrémnej pravice, niektorí sú bývalými vojakmi a  tvrdia, že majú informácie o existencii vesmírneho sprisahania na spôsob Watergate.

To všetko vedie k tomu, že na scéne sa objavujú čoraz šialenejšie knihy a informácie o veľkom sprisahaní. John Lear, bývalý pilot CIA a syn leteckého konštruktéra, sa stane  spolu s  Miltonom Williamom Crooperom bývalým príslušníkom námornej pechoty a aktívnym členom extrémne pravicových milícií, popredným predstaviteľom novej verzie ufologických mýtov. Spolu s Robertom Lazarom, ktorý o sebe tvrdí, že pracoval ako inžinier a fyzik na lietajúcich tanieroch v supertajnej „Zóne 51“ v Nevade, vytvoria sprisahanecký príbeh, ktorý prinesie slávu a peniaze autorom seriálu Akty X. Fenomenálny úspech seriálu dodá ich teóriám štatút ľudovej mytológie. A to aj napriek tomu, že okrem francúzkeho sci-fi spisovateľa Jimmyho Guieua, ktorý na základe ich teórii napísal sériu „pravdivých románov“ je väčšina ufológov pohoršená a podobné odhalenia ostro odsudzujú.

Je zvádzajúce ignorovať všetky tieto nuanse, dať všetkých ufológov bez rozdielu do jedného vreca spolu s milovníkmi teórie komplotu a hovoriť o vzostupe iracionálna. Takéto riešenie by nám umožnilo jednoducho odlíšiť autentickú vedeckú kultúru od toho, čo je len slabým odrazom ľudských predstáv. Výsledok by bol podobný tomu ako, keby sme nedokázali robiť rozdiely medzi skutočným náboženstvom a poverčivosťou. Bez ohľadu nato, či by išlo o otázku politickej, alebo vedeckej kultúry, by sa ufológovia ocitli mimo hry. No každý, kto sa zaoberá základmi vedeckej kultúry zistí, že táto sa takisto opiera o teóriu prapôvodného sprisahania. Nato, aby sa mohla veda postaviť na vlastné nohy, musela čeliť tmárstvu všemocnej Cirkvi v neľútostnom zápase, ktorý tak dobre symbolizuje spor Galilea s inkvizíciou.

Vedecká vulgarizácia nás privykla myšlienke, že objektívne poznanie má problémy preraziť vzhľadom nato, že sa mu do cesty stavajú rozmanité záujmy.

Diskurz o komplote okolo existencie lietajúcich tanierov odkazuje presne na tento veľmi populárny prístup k vedám. Moc nemá rada, keď sú  občania vzdelaní a snaží sa ich udržiavať v nevedomosti. Naša predstava histórie vedy je úzko spojená s myšlienkou „tmárskeho sprisahania proti rozumu“, tak, ako ho pomenoval rakúsky filozof Karl Popper, ktorý ho odsúdil vo svojej knihe Konjenktúry a refutácie (1953).

Verejnosť, ktorá verí teórii sprisahania okolo lietajúcich tanierov, tak nerobí preto, že by jej chýbala vedecká kultúra, ale práve preto, že si až príliš prispôsobila diskurz o boji vedy proti inkvizícii. Ako to nakoniec naznačuje úspech knihy nositela Nobelovej ceny za fyziku George Charpaka Staňte sa čarodejníkmi, staňte sa múdrymi ( 2003) - umný a neumný človek zdieľajú spoločnú koncepciu poznania, ktoré je ohrozované mocou. „Obnovenie magických, okultných a paranormálnych praktík bolo pozoruhodne rýchle,“ píše Charpak. „Také rýchle, že máme právo položiť si otázku aké sú okolnosti, ktoré viedli k takejto potrebe a zároveň umožnili, možno podvedome, ich rozšírenie?“ Charpak cituje francúzskeho genetika Alberta Jacquarda podľa ktorého „premeniť občanov na pokorné ovečky je snom každej moci. Na tento účel je dobré všetko a spôsobov je veľa. Intoxikovať verejnosť paravedami može byť v tejto veci veľmi účinne.“

Veda pôsobí všemocne a je vnímaná s rovnakým odstupom a podozrievaním ako cirkev v čase, keď vydala Galilea Inkvizícii. Historik Stillman Drake, uznávaný odborník na Galilea si položil otázku či „Galileo, vzdialený predstave, že sa stane šampiónov vedeckej pravdy proti náboženskému tmárstvu, nechcel naopak ochrániť vieru

Namiesto toho, aby sme posudzovali Galileovo konanie cez prizmu cirkevnej konšpirácie,  musíme teda na jeho príbeh nazerať skôr ako snahu fyzika ochrániť cirkev pred vedeckými kritikmi. Aj keď opominieme všetky rozdiely medzi oboma príbehmi, nie sme na najlepšej ceste interpretovať teóriu komplotu o existencii UFO rovnakým spôsobom?  Nemáme si teda namiesto toho, aby sme skúmali miesto, ktoré má táto konšpiračná teória v spoločnosti, skôr položiť otázku, či verejnosť, ktorej sú konšpiračné teórie také blízke a podobné tým, s akými prišli racionalisti, nedokazuje, že je v skutočnosti oddaná heroickej, racionálnej vízii o vede?

 

 

Pierre Lagrange,  vedecký pracovník francúzskeho Národného centra vedeckého výskumu a autor viacerých kníh

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 27 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 04.09.2009 (PeterS)

Diskusia k článku obsahuje 1 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist