V roku 2008, v predvečer uvolnenia mimoriadnej finančnej pomoci od vlády Spojených Štátov vo výške 45 miliárd dolárov, zamestnávala banka Citigroup dvadsaťpäť tisíc softvérových vývojárov a do informačných technológií investovala 4,9 miliárd dolárov – operatívne výdavky nepočítajúc.

 Než sa v septembri 2008 zrútila, banka Lehman Brothers používala vyše tritisíc softvérov hosťujúcich na dvadsaťpäť tisíc serveroch rozosiatych po viacerých kontinentoch. Keď niekde v temných útrobách trhových systémov vypukla kríza, sieť na šírenie jej smrtonosného dopadu na perifériu bola pripravená.[i]

Do dnešného dňa nie je úloha, ktorú pri spustení kataklizmy v roku 2008 zohral IT priemysel, vôbec objasnená. Rovnako aj začiatok vzťahu medzi sférou komunikácie a finančníctva.

Na počiatku 70tych rokov, v čase inej krízy, sa buržoázia chopila nových výpočtových a komunikačných technológií, ako nástroja „časo-priestorovej opravy“, podľa formulky Davida Harveya[ii]. Išlo o návrat k ziskovosti usmernením kapitálu do odvetvia, ktoré malo generovať silný rast. Do informačno-komunikačných technológií (IKT) boli vtedy nasmerované masívne investície, a do všeobecného povedomia zasiata myšlienka radostného prerodu do nového zlatého veku „informačnej spoločnosti“.

Pritom finančný sektor nebol predurčený na investovanie do výpočtovej techniky. Tá sa stala strategickou investíciou vďaka trvalému rastu medzinárodných investičných aktivít: korporácie začali svoje peniaze umiestňovať za hranice ich vnútorného trhu, skupovať fabriky, kancelárie, bane a plantáže po celej planéte[iii]. Tento dobyvateľský pohyb urobil z informačno-komunikačného priemyslu kľúčové odvetvie.

Nadnárodné spoločnosti sa pustili do informatizácie, ktorá im neustálou rekonfiguráciou sieťových systémov umožňuje prispôsobiť sa zmenám ich stratégií, obchodnej politiky a prístupu k trhom, a tým reštrukturalizovať výrobu a zabezpečovať plynulý chod ich globálnych operácií. Od konca 80tych rokov korporácie najmenej polovicu svojich celkových investícií zameriavajú na IKT. Ide o astronomické sumy: len v roku 2008 sukromný sektor spolu s vládami na výpočtovej technike[iv] utratil 1750 miliárd dolárov.

Kým sa IKT stávali živiteľkami rastu kapitalizmu, niektoré hodpodárske aktivity takmer zanikli. Skype, softvér, ktorý umožnuje telefonickú komunikáciu cez internet zadarmo, za rok 2009[v] eviduje prinajmenšom 400 miliónov užívateľov. Ani nie za päť rokov sa z nováčika stal veľký hráč, najväčší svetový dodávateľ cezhraničnej komunikácie. Spolu s ďalšími VOIP (Hlas Cez Internetový Protokol) operátormi, vyvíja Skype konkurenčný tlak, ktorý mení prax užívateľov, pre ktorých volanie z pevnej linky prestáva mať zmysel. Jeho vplyv urýchlil rozmach prípojok na rýchly internet a mobilnej telekomunikácie, a rozšíril ponuku internetových služieb pre podniky.

Nízko nákladové pripojenie spôsobuje čiastočnú recentralizáciu informatiky a softvérov. Plne vybavený a autonómny model PC, ktorý sa presadil v 80tych rokoch, je dnes už zastaralý. Rôzne dáta (emaily, fotky, podnikové údaje, atď.) sú čoraz viac uskladňované na serverových farmách patriacim veľkým operátorom: „informatika v oblakoch“ [vi].

Mobilná telekomunikácia zas ohrozuje televízny a počítačový trh. Celkový počet mobilných telefónov sa odhaduje na 4,5 miliárd, pričom najnovšie modely fungujú ako multimediálne obrazovky. Od uvedenia prvého telefónu Apple na trh bolo pre toto zariadenie za deväť mesiacov vyvinutých okolo dvadsaťpäť tisíc aplikácii (po vstupe vlajkovej lode Apple na čínsky a juho-kórejský trh je to už viac ako sto tisíc), čo vygenerovalo vyše 800 miliónov stiahnutí.

V tom istom čase, Amazon, Apple a Google zbúrali bariéry, ktoré chránili hudobné, knižné, herné a filmové kartely[vii]. Toto nové bitevné pole je vykolíkované digitalizáciou textov, audiovizuálnymi službami na objednávku a technologickými novinkami. Trh kompaktných diskov sa prepadáva, a štyri hlavné produkčné domy, ktoré v hudobnom priemysle doteraz tvrdili muziku, sa dnes musia o svoje zisky deliť s Apple. To isté platí aj pre poltucet filmových korporácií, na ktoré tlačí YouTube, videolievik firmy Google. No a televízia, trpiaca znižovaním príjmov z reklamy, sa drobí na stovky káblových a satelitných kanálov, či programy pre mobilné telefóny a  webportály na spôsob Hulu, BBC iPlayer, alebo YouTube.

Chaos ? Áno. Pred našimi očami sa odohráva obrovská mutácia. Či už svojim obsahom alebo razanciou, z tohto zmätku vzíde nový priemysel v podmienkach, ktoré sa ani zďaleka nebudú podobať na starú schému kultúrnej obnovy v réžii odvážnej avantgardy. Počas sociálnych revolúcií z 1789, 1917 a 1949 na zmenu podmienok kultúry vplývali mocné sociálne hnutia. Dnes sú kultúrne praktiky definované výlučne kapitálom, a to celosvetovo. Všetky snahy o odboj proti tejto hegemónii boli doteraz politicky bezvýznamné.

Kým sa všetky očakávania zmeny upierajú na komunikačné technológie, námezdná práca a zákony trhu prenikajú stále hlbšie do spoločnosti a kultúry. Internet je najsilnejším prostriedkom šírenia kapitalistických spoločenských vzťahov. Práve preto sa o kontrolu nad webom vedie tak urputný boj.

Spojené Štáty majú v tejto hre dominantné postavenie. Iste, Obamova administratíva nedávno povolila vytvorenie medzinárodného „kontrolného výboru“, ktorý by mal právo na dohľad nad Internet Corporation for Assigned Names and Numbers (Icann), americkým organizmom pre správu Internetu a názvov domén[viii]. Avšak bolo by naivné z toho vyvodzovať, že sa Washington vzdal svojej moci nad týmto kľúčovým nástrojom. Posledné americké nariadenia tykajúce sa správy názvov domén boli vydané zvláštnym zoskupením armády, federálnych agentúr, jednej mimovládnej organizácie a súkromných spoločností.

Pravda, posledné menované majú v obore nepopierateľnú autoritu: Cisco zásobuje celý svet sieťovými routermi (zariadenia na prepojenie informatických sietí), Google kraľuje nad vyhľadávačmi a online videom, Facebook sa pýši tristo miliónmi aktívnych členov a Apple vyrába elitami najviac oceňované softvéry. Nehovoriac o spoločnosti Microsoft, ktorá kraľuje operačným systémom, alebo Intel (svetový líder v polovodičoch).

Z 25 firiem, ktoré v 2005 dominovali na internetovom a softvérovom trhu, bolo 19 amerických[ix]. Keď ide o získanie zbraní pre kybernetickú vojnu, prvá svetová mocnosť nešetrí: viac ako polovica aktívnych satelitov nosí farby Spojených Štátov[x]. Ale americké spoločnosti nielenže ovládajú ponuku: rovnako si strážia aj dopyt. Mastodonty ako Wal-Mart, alebo General Electric sú tiež obrovskými konzumentmi systémov a internetových aplikácií. Ich potreby sú rozkazmi a určujú štandardy, ktoré budú neskôr aplikované na zvyšok sveta.

Šanca, že sa Spojené Štáty vzdajú dominancie nad pre ich ekonomickú moc životne dôležitým sektorom je teda malá. Na zozname 250 najlepšie ohodnotených podnikov na svetovom trhu s IKT „figuruje v 2006 menej amerických spoločností ako pár rokov predtým“, zatiaľ čo Čína, India, Taiwan, Južná Kórea a Singapúr, ale aj Brazília, Južná Afrika, Rusko, či Egypt v ňom obsadzujú čoraz väčší priestor.[xi] Značný objem neamerického kapitálu sa za posledné roky akumuloval v Európe, Ázii a inde: Samsung, Nokia, Nintendo, Huawei, Tata, SAP, Telefónica, DoCoMo, America Movil, Vodafone, či China Mobile. Súčasne, stále väčšia časť investícii, ktoré sa vlievajú do siete, pochádza z krajín Juhu ako Mexiko, India, alebo Čína.

Americké úrady sa napriek tomu necítia byť medzi porazenými. Vplyv komunikačného priemyslu na politiku Spojených Štátov neklesá, naopak, citeľne narastá. Nie náhodou Obama, alebo „prezident Silicon“, ako ho nazval sociológ Mike Davis[xii], ešte pred zvolením získal bezvýhradnú podporu predstavenstva Google, IBM a rady IKT priemyslu (ITIC), zväzu zamestnávateľov, ktorý združuje najväčších hráčov v odvetví. Odporúčania tejto lobistickej skupiny podstatne ovplyvnili plán oživenia ekonomiky novej vlády: masívne dotácie na rozvoj vysokorýchlostného pripojenia, informatizácia zdravotníckych programov, rozšírené privilégia pre priemysel IKT... Prezident ITIC, Dean Garfield, po prijatí tohto plánu vo februári 2009 nezakrýval svoju spokojnosť: „Je dobré byť vypočutý.“[xiii]

Napriek tomu nie je isté, či to bude Obamovým sponzorom stačiť. „Čo bude ďalším motorom pre svetový (ekonomický) rast?“ pýtal sa Dominique Strauss-Kahn, prezident Medzinárodného menového fondu (MMF), v septembri 2009, skôr než priznal, že odpoveď nebude „vôbec ľahká“. Skrýva sa v informatike a komunikačných technológiách pre kapitalizmus rovnako oživovací potenciál ako tomu bolo pred tridsiatimi rokmi?

Navzdory ohlasovaniu blízkeho oživenia, žije veľká časť finančných domov ešte stále z peňazí štátu. Vláda Spojených Štátov je minoritným vlastníkom dvoch tretín automobilového priemyslu, pričom zamestnanosť a spotreba klesajú. Kríza nahlodáva ekonomiku do hĺbky, hoci nerovnomerne. Zisky korporácií opäť začali rásť[xiv], ale automobilový, finančný, poľnohospodársky, metalurgický a elektronický sektor ostávajú oslabené.

Ako sú na tom informačno-komunikačné technológie? V momente keď sa stali osou kapitalistického systému, narástla aj ich zraniteľnosť voči kríze. Počas prvej polovice roku 2009, svetové výdavky na reklamu - cca 500 miliárd dolárov – klesli, vo viacerých rozvinutých krajinách o viac než 10%[xv]. Medzi októbrom a decembrom 2008 prepad akciových trhov neušetril ani IKT, aj keď dopad krízy bol pociťovaný rôzne. Niektoré spoločnosti neprestali bezočivo prosperovať, ako Cisco, ktorého kumulovaný zisk sa na začiatku roku 2009 vyškriabal na 20 miliárd dolárov. Alebo Microsoft (19 miliárd), Google (16 miliárd), Intel (10 miliárd), Dell (6 miliárd) ale najmä Apple (26 miliárd).

Tieto spoločnosti figurujú na čele pelotónu amerických najbohatších korporácií, aj keď je pravda, že jediný mobilný operátor, ktorý momentálne bohatne - so ziskom 18 miliárd dolárov na začiatku roku 2009 - sa volá China Mobile. Takáto výdatná hotovosť vytvára manévrovací priestor, ktorým kapitál umiestnený na menej výnosných trhoch alebo v menej vychytených odvetviach neovplýva. Koncom roku 2009 sa IT gigantom darilo veľmi dobre. Predpovede o tom, že „časť ziskov im poslúži na skupovanie konkurencie[xvi]“ sa potvrdzujú už teraz.

Toto odvetvie ešte ani zďaleka nevyčerpalo svoj investičný a ziskový potenciál. Počas roku 2008, teda v čase najhoršej krízy, sa v Spojených Štátoch výdavky na multimédiá zvýšili o 2,3% (na 882,6 miliárd dolárov). Podľa niektorých pozorovateľov by IT priemysel mal byť jedno z troch ekonomických odvetví, ktoré bude v nadchádzajúcich piatich rokoch ťažiť z najväčšieho rastu.[xvii]

Recesia neschladila ani užívateľov internetu. Skôr naopak, veď prevádzka na nete neprestáva strmo stúpať: v 2008 podľa posledných odhadov[xviii] zvýšenie o 55%, a v 2009 ďalších 74%. Inovácie softvéru a operačných systémov dávajú korporáciám možnosť posilniť svoj vplyv na širokú škálu spoločensko-kultúrnych praktík (vzdelaním počnúc a poľnohospodárskou biotechnológiou končiac) a odštartovať preteky za ziskom v ďalších odvetviach, ako napríklad v medicíne alebo energetike.

Máme sa tešiť z toho, že informačné a komunikačné technológie neprestali rásť? Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj digitálny kapitalizmus rozvíja cez krízové obdobia, ktoré znamenajú nerovnomerne rozložené bremeno sociálnych útrap, nové spôsoby nadvlády a našťastie aj nové možnosti odporu a rekonštrukcie.