« Nechcem sa stať nesmrteľný skrz moje dielo. Chcem dosiahnuť nesmrteľnosť tým, že nezomriem.» – Woody Allen

 Štyridsať študentov vybraných z tisíc dvesto kandidátov v lete 2009 zahájilo nezvyčajný seminár : « Univerzita jedinečnosti » (SU). Išlo o deväť týždňov konferencií a workshopov pod vedením vyhľadávaných osobností ako Vinton Cerf (« otec » Internetu), Robert Metcalfe (vynálezca protokolu siete ethernet), George Smoot (Nobelová cena za fyziku 2006), astronaut Dan Barry, a celej plejády matematických, lekárskych a vesmírnych špecialistov.

Ich prístup je založený na « Moorovom zákone », podľa zakladateľa mikroprocesorovej spoločnosti Intel. Podľa tohto zákona sa počet transistorov, ktoré možno nainštalovať na elektronickú kartu každé dva roky zdvojnásobuje, pri konštantných nákladoch. Zdôrazňujú, že tento jav sa netýka len elektroniky : všetky vedné odbory akoby podliehali rovnakému zrýchleniu, súbežne, každý z nich prispievajúci zároveň ostatným[1]. Technologický pokrok je exponenciálny : stačí si na vlys nakresliť dejiny jazyka, mechaniky, alebo narysovať veľké premeny biologickej evolúcie.

Podľa inžiniera Raya Kurzweila, ktorý je prominentnou figúrou tohto myšlienkového hnutia, sa záver núka sám : nasledujúcich sto rokov nebude zodpovedať « jednému storočiu technologického pokroku », ale « dvadsiatim tisícom rokov pokroku, podľa výpočtu postavenom na súčasnej rýchlosti napredovania ». Z neprestajnej akcelerácie vzniknú « do roka 2020 počítače (…) schopné zvládnuť Turingov test, preukazujúce inteligenciu, ktorú nebude možné rozlíšiť od biologickej ľudskej bytosti[2] ». A « my – ľudia – sa staneme omnoho inteligentnejší, keď splynieme s našou technológiou ».

Z transhumanistickej perspektívy nám budúcnosť sľubuje roh hojnosti netušených schopností. Tie následne opäť zrýchlia technologické postupy, až kým nedosiahneme bod – ten povestný bod Jedinečnosti, s veľkým J – v ktorom « vesmír, hmotu a energiu zaplaví inteligencia odpojená od jej biologického pôvodu a ľudského mozgu ». Nič už nebude také, ako doteraz. Ako napísal jeden z apoštolov jedinečnosti, matematik a spisovateľ sci-fiction Vernor Vinge : « Vchádzame do režimu, ktorý je od ľudskej minulosti rovnako vzdialený, ako sú ľudia vzdialení od zvieracieho sveta[3] ».

« Blúznenie ? Možno, komentuje na blogu časopisu Books Jean-Louis de Montesquiou. Ale tí, ktorí mudrca stretli osobne, sa nechajú ľahko presvedčiť. Hlavne tí, ako ja, ktorí ho stretli virtuálne : pretože Ray Kurzweil sa rád necháva na schôdze “teleportovať”, ako keď bolo vidieť jeho dokonale klamlivý hologram prechádzať sálou v Singapúre, odpovedať na otázky a gestikulovať, zatiaľ čo jeho telo bolo v Kalifornii. Takto pozoruhodne podaná predpoveď, a naviac pozitívna, sa stáva ľahko uveriteľnou[4]. »

Uprostred labyrintu internetových stránok sa hnutiu za posledných dvadsať rokov podarilo združiť extrémne tendencie – extropiánov, ktorých cieľom je vylepšiť ľudskú bytosť bojom proti entropii (zákonitej degradácii každej organizovanej hmoty) neustálym zvyšovaním informácie – a obyčajných geeks, milovníkov hračiek a vedy. Dnes « je už transhumanistické hnutie konštituované do ozajstnej loby », teší sa sociológ James Hughes, ktorý riadi Inštitút pre etiku a nové technológie[5]. Na sklonku roka 2009 boli v produkcii minimálne štyri dokumentárne filmy o týchto futuristických predstavách.

Študentovi na « Singularity U » svedčí určité mentálne nastavenie, pri ktorom si vystačí s rétorickou pomôckou – a netreba pritom ani súhlasiť s « entropiánskymi princípmi ». Načo ako OSN vyfňukávať, že do roka 2015 je potrebné o polovicu znížiť počet ľudí žijúcich s menej ako dolárom na deň (cieľ číslo 1 rozvojového milénia) ? Radšej sa študentom hneď po uvítaní predostrie nasledovná téma na zamyslenie : « Na planéte musíte nakŕmiť miliardu ľudí. Ako to urobíte ? » Vidíte ! Treba myslieť pozitívne, konštruktívne, pragmaticky. Tak sa teda zamyslime : čo je jedlo, ak nie organická hmota vo forme, ktorú dokážeme stráviť ? Stačí vymyslieť stroj, ktorý ju s pomocou nanorobotov vyrobí z bahna alebo rias. Problém zatriedený, ďalšia téma !

Podľa zakladateľa SU, Petera Diamandisa, dokáže technológia nielen odstrániť hlad, ale časom aj vyriešiť všetky ľudské útrapy[6]. Také je krédo mnohých ľudí uhnietených v Silicon Valley, a ktorí riadia nespočetné firmy alebo vedecké inštitúty technologickej špičky.

Pre najstarších z nich, deti baby boomu, je to o to naliehavejšie, že musia fyzicky « vydržať » až do momentu, keď budeme schopní vyrobiť tie vstrekovateľné « nano-boty »… schopné zabrániť odumieraniu našich buniek. Preto tak úzkostlivo dbajú na svoju životosprávu a fyzickú kondíciu. Vo svojej knihe Kurzweil priznáva, že « každý deň [zje] stopäťdesiat tabletiek potravinových doplnkov a každý týždeň [prijíma] tucet intravenóznych injekcií ». Predĺženie života je neodmysliteľným bodom na programe SU, ktorá ponúka konferenciu o « konci starnutia » s výhľadom na « biologickú nesmrteľnosť ».

Počas workshopu vo výskumnom centre IBM v Almadene študenti diskutujú o rôznych možnostiach vyriešenia energetickej krízy : zničiť pohoria dolovaním energie z hmoty ; vypustiť na obežnú dráhu nanotechnologické solárne panely ; alebo, prozaickejšie, vyvinúť systém, ktorý poskytovateľom elektrickej energie umožní na diaľku zastaviť klimatizácie v kanceláriách firiem, v prípade potreby vyššieho výkonu...

Navštevujú továrne v ktorých sa pestujú riasy a baktérie na výrobu biokerozénu. Raňajkujú s majiteľmi rizikového kapitálu. V predpremiére sa hrajú s novou generáciou kociek Lego™, ktoré možno programovať na počítači. Ale tiež sa zamýšľajú – jeden deň – nad možnými najhoršími scenármi : inteligentné roboty sa rozhodnú zničiť ľudstvo ; biologický experiment sa vymkne spod kontroly a pokryje planétu…

Myšlienkový katalóg týchto podujatí siaha od malicherností po podstatné otázky, niekedy nezrozumiteľné, vždy podnetné, nečudo, že sa z nich tejto elite – ktorá nechodí do Davosu – môže zakrútiť hlava. Spája ju vedomie, že je technologickou avantgardou. V jej očiach nie je žiadny postulát dôležitejší. Britský inžinier Simon Daniel, ktorý sa ako študent zúčastnil SU 2009, o nej podáva správu v sérii článkov pre Financial Times : « Jednou z nevyslovených tém tohto školenia je, že všetko je možné : ak to dokážete vymyslieť, rizikový kapitál to môže zafinancovať, a technologická akcelerácia spôsobí, že sa to bude dať uskutočniť omnoho skôr, ako ste pokladali za plauzibilné. »

Na to, aby sme mohli posúdiť do akej miery sa tento vizionársky a nepredvídateľný program zrealizuje, bude možno musieť ubehnúť ešte sto rokov. Ale jeho autormi nie sú len snílkovia predávkovaní sci-fi. Prvá letná univerzita Singularity U sa konala v priestoroch NASA. Medzi jej strážnymi anjelmi figuruje Larry Page, ktorý si pred jedenástimi rokmi za cieľ určil « organizovať všetky informácie sveta » a založil… Google.