JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Wikipédia alebo koniec expertízy

Kríza žánru | Le Monde diplo | Mathieu O’Neil | 17.04.2009

_ma_small

Internet vynašli hackeri, študenti a mladí inžinieri informatiky ovplyvnení kontra-kultúrou a odmietajúci tradičné formy autority a hierarchie. Jedinou prijateľnou hodnotou bola technická kompetencia, uznávaná sebe rovnými.

Koncept autonómnej expertízy získal ešte väčšiu dôležitosť s rozvojom nezávislých softwarov- doména, v ktorej je odmena nie finančná, ale symbolická. Dnes sa tradičný koncept expertízy mení pod vplyvom otvorenia nezávislej produkcie on line ne-hackerom z Webu 2.0, čo má niekedy nie veľmi pozitívne následky. Zároveň ale otvára  nové možnosti politickej angažovanosti.

 Súčasné on-line projekty sa konštituujú v opozícii voči tým, ktorí kontrolujú tradičnú autoritu. Rovnako ako informatický kód sú aj informácie produkované nezávislo od štátnych a obchodných inštancíi. Na weblogs a wikis nie sú rešpekt a zodpovednosť prisudzované ich účastníkom z dôvodu profesionálnej identity odobrenej nejakou inštitúciou. Rešpekt pochádza výhradne z vykonanej práce. Na Wikipédii, bezplatnej encyklopédii písanej jej používateľmi sú autori hodnotení iba vzhľadom na počet ich príspevkov, druhu článkov na ktorých robili a iných štatisticky kvantifikovateľných kritériách. Odmietnutie klasického konceptu expertízy-alebo odbornosti má na internete inú formu. Ak sa mô že vyjadriť každý a zároveň je zakázaný každý pokus o získanie odbornej legitimity, ako odlíšiť kvalitu od nekvality ? Pre milovníkov stranok Slashdot alebo gigantov e-obchodu existuje jedno riešenie : vyhodnocovať kvantitatívne konzultácie internetistov. Rovnako postupujú aj «  sociálne média », ktoré umožňujú uchovávanie a kolektívne zdielanie informácii : Reddit, Digg a samozrejme algoritmus PageRank, ktorý vyrába výsledky Googlu. « Inteligencia masy »- teda automatická agregácia množstva individuálnych rozhodnutí sa takmer magickým spôsobom dopracúva k ideálnemu výsledku[i].

Wikipédia sa tak účastní  epistemickej  korekcie množstva a  na jej adresu dnes hovoríme  o « myslení úľu[ii].

Wiki znamená v havajčine rýchly. Princípom wiki je, že ktokoľvek môže vytvoriť na stránkach stránku, zmeniť už existujúcu, alebo zmeniť organizáciu stránky, napríklad tým, že vytvára odkazy. Redaktori registrovaní na stránkach, môžu vytvoriť osobnú stránku, na ktorej sú výsledky ich osobnej práce, prejavy uznania a  zároveň im slúži aj ako odkazovacie rozhranie. Môžu napríklad pozorovať zmeny v článkoch ktoré ich zaujímajú tým, že založia tzv. « watch list. » Wiki sú vybavené unikátnym nahrávacím mechanizmom, ktorý umožňuje, že každá modifikácia stránky generuje jej novú verziu a zároveň archivuje predchádzajúcu. Tento proces umožňuje overiť si vývoj stránok alebo sa vrátiť  na pôvodnú verziu. Výsledkom je  veľká proliferácia obsahu. Diskusné stránky- talk pages- predstavujú jeho zaliatú časť, redaktori na nich diskutujú o obsahu článkov a všeobecnom zameraní stránok. Články nie sú nikdy podpísané- na rozdiel od debát na diskusných stranách.

Model rozvoja Wikipédia, ktorú izraelský profesor práva Yochai Benkler označil za « kolektívnu produkciu seberovných- peer production »), vyžaduje veľkú autonómiu jej účastníkov, ktorí si sami rozdeľujú úlohy. Je pravdou, že niektorí riskujú zneužívanie seba alebo iných, vzhľadom na svoje reálne kompetencie, no Benkler  sa nazdáva, že kontrola pairmi a štatistický priemer (ak je počet účastníkov dostatočne vysoký)  sú dostatočné na reguláciou zlé samohodnotenia[iii].

Táto masová produkcia založená na komunikácii seberovných je v opozícii voči izolovanej pozícii experta. Zakladateľ Wikipédia Jimmy Wales v júni 2008 vyhlásil, že otvorená encyklopédia si vyžaduje « mimoriadnu presnosť myslenia » pretože na rozdiel od «  pohodlných autorov klasickej hierarchickej encyklopédie » sú ľudia, pracujúci na otvorených projektoch vystavení riziku, že ich bude niekto « kontaktovať a popierať v prípade, že používajú zlé argumenty alebo zakladajú svoje uzávery na zlých premisách[iv] ».

Povedané inými slovami, na Wikipédii nie je expertíza inkarnovaná jednou osobou, ale je v jednom procese, v agregácii rozmanitých pohľadov, v múdrosti masy. Preto je dôležité povzbudzovať vznik článkov, pretože s trochou kolektívnej práce by sa mohli jedného dňa zmeniť na perly poznania.

Kľúčom úspechu je teda rekrútovanie. Aby bolo masívne a konštantné, je nevyhnutné, aby bola práca wikipedického typu naďalej zábavná a okamžitá, s editorským princípom založeným na vete «  stránku môžete okamžite editovať. » Výhodou takýchto rozvojových projektov je, že sú náchylné zlepšovať sa veľmi rýchlo. « Múdrosť masy » implikuje, že čím väčšie množstvo bude autorov, tým stúpa kvalita. Tento postulát bol empiricky verifikovaný- odkaz na článok vo Wikipédii v  médiach, pritiahne pozornosť a jeho kvalita vzrastie[v].

Oficálnym kritériom na zistenie toho, čo je encyklopedické, ktoré témy si zaslúžia miesto v projekt je ich « pozoruhodnosť. »  Výrečným je v tomto smere príklad expertov na nové média- profesorov komunikácie.

Jason Mittell, profesor v  Middlebury College bol témov jedného z článkov na Wiki a bezúspešne sa ho pokúšal dať vymazať, pretože podľa neho nebol dostatočne notable. Prečo Jason Mittell a Alexander Halavais (profesor v Quinnipiac University)  sú predmetom článkov na Wiki,  zatiaľ čo americkí vedci ako Steve Jones alebo  Susan Herring-objektívne eminentnejší, pretože publikovali viac vplyvných kníh a článkov a navyše sú zodpovední za dôležité univerzitné revue tam nie sú ?  

Halavais si myslí, že za jeho prítomnosťou na Wiki sú dve príčiny. Prvou je, že sa zúčastnil v 2006 výročnej konferencie Wikimania. Druhou je jeho  pokus, počas ktorého prepašoval nepravdivé informácie do 13 článkov Wikipédie s cieľom zistiť, za aký dlhý čas budú opravené[vi].

Zahrnutie do encyklopédie teda zdanlivo závisí od kritérií prinajmenšom subjektívnych. Jason Mittell  s tým súhlasí. Notabilita je hodnota relatívnejšia ako tvrdia Wikipedisti, pretože úplne závisí od «  názoru a posudku jedného redaktora, predovšetkým pre marginálne stránky, akou je napríklad tá o mne. » Je množstvo nešťastných redaktorov, ktorých práca zmizla len preto, že ich článkom chýbala notabilita.

Po otázke inklúzie článkov otriasajú projektom aj konflikty názorov. Je Tae Kwon Do autentickým kórejským bojovým umením, alebo je odvodení z japonských techník ? Je Turecko v Európe, alebo v Oriente ? Tieto a mnohé ďalšie otázky vyžadujú čas. Wikipedisti musia preto rešpektovať veľké množstvo demokratických procedúr a zdvorilostných pravidiel. Keďže väčšina protagonistov je anonymná, víťazom by mala byť iba kvalita argumentov. Napriek tomu môžeme povedať, že ďalšie faktory hrajú dôležitú úlohu. Kransky, jeden z ostrieľaných redaktorov Wiki tvrdí, že základnou kvalitou wikipedistu je trpezlivosť. «  Počas konfliktu, keď ľudia trvajú na chybe si treba nájsť čas, vysvetliť im naše pravidla a väčšinou sa všetko vyrieši. « 

Jednoducho povedané, najčastejšie ovládajú procedúry a žargón práve najvytrvalejší wikipedisti, ktorí tak dokážu poraziť svojich protivníkov. Navyše, aj napriek egalitárnej etike, ktorá v projekte vládne sa stáva, že redaktori sa odvolávajú na vonkajšie referencie a kompetencie.

Essajayova neskrotiteľná energia mu napríklad umožnila, aby dostal na všetky úrovne zodpovednosti, ktoré Wiki obsahuje. Získal také uznanie, že ho Wiki posunula ako príkladného autora pre rozhovor do článku o encyklopédii, ktorý robil prestížny časopis The New Yorker. Rovnako mu ponúkli post riaditeľa komunity  (« community manager », vo Wiki, ktorú ako ziskovú organizáciu založil v 2004 Jimmy Wales. Táto ponuka sa mu stala osudnou. Bibliografická popiska Essjay na Wiki nemala nič spoločného s tým, ako ho predstavil  New Yorker. Ukázalo sa, že nebol profesorom náboženských vied vybavený doktorátmi z práva a filozofie, ale mladý 24 mladý muž bez akéhokoľvek diplomu. Essjay pritom často využíval svoje údajne vzdelanie na argumentáciu v konfliktoch. Počas diskusie o používaní výrazu  « imprimatur » v katolicizme, náš hrdina obhajoval svoj zdroj- Katolizmus pre hlupákov s vysvetlením. » Trvám natom, aby moji študenti čítali túto knihu a zaručím sa za ňu mojim doktorátom a d ôveryhodnosťou[vii]»

Keď ho odhalili, Essjay sa bránil tým, že vytvoril falošnú identitu s cieľom chrániť pred psychopatmi, ktorí sliedia na internete. Vysvetlenie nikoho nepresvedčilo a musel odísť.

V pamflete proti konceptu Web 2. 0 Andrew Keen kritizuje súčasný kult « urodzeného amatéra » ktorého považuje za rovnako hlúpeho ako nebezpečného, pretože podľa neho blogy a wikis ničia média a editorov, tvoriacich obsah « schválení týmito stránkami[viii].

Kenn sa opiera o príklad Williama Connolleya, aby načrtol apokalyptický portrét sveta ovládaného amatérmi, ktorí zakazuje excelentnosť. Keď sa

Connolley, klimatológ v British Antarctic Survey na  Cambridge, pokúsil korigovať chyby na Wiki, ktoré sa vzťahovali na klimatické otepľovanie, napadli ho z toho «  že presadzuje svoj vlastný názor (SVN) a systematicky maže tie SVN, ktoré nie sú v súlade s jeho ». Jeho anonymný kritik ho zažaloval na vrcholnej inštancii Wiki- Arbitration Committee (arbitrážnu komisiu), ktorou bol Connolley potrestaný : nemal právo na viac ako jeden príspevok denne[ix].

Anonymita otvára dvere manipuláciám. Lživé príspevky môžu byť motivované záujmami alebo snahou uškodiť. V 2007 vytvoril Virgil Goode Wiki Scanner, software, ktorý identifikuje organizácie editujúce wiki-články. Ukázalo sa, že encyklopédia obsahuje flagrantné prípade sebaprezentácie. Niekto píšúcí na z IP adresy amerického výrobcu elektronických hlasovacích zariadení Diebold vymazal z článkov celé state kritzujúce bezpečnosť a spoľahlivosť strojov Diebold, rovnako ako aj informáciu o tom, že firma poskytla peniaze na predvolebnú kampaň prezidenta George W. Busha[x].

Škody robí aj sabotáž. Najznámejší prípad vandalizmu sa týka Johna Seigenthalera, novinára, spisovateľa a bývalého asistenta Roberta Kennedyho. S cieľom zabaviť kolegu jeden srandista založil v máji 2005 biografickú stránku, na ktorej tvrdil, že Seigenthaler, bol « priamo zainteresovaný »do vraždy Johna Kennedy a v 1971 emigroval so Sovietskeho zväzu. Podvod odhalili až septembri. V októbri Seigenthaler kontaktoval Walesa, ktorý vymazal staré verzie článku. Táto aféra predstavuje extrémny prípad. No koľko informácii, ktoré sú nie tak hrubo nepravdivé o skutočných osobách neboli nikdy opravené pretože o nich tieto osoby nevedia alebo nemajú prostriedky na žiadanie nápravy.

 Aféra Seigenthaler ukazuje jeden z nedostatkov modelu.V diskusii k článku sa mnohí komentátori pohorošovali nad tým, prečo sa Seigenthaler- známi ochranca slobôd- vyhráža, namiesto toho aby sám napísal svoju verziu. Preniesť zodpovednosť za opravu chýb na užívateľa je vhodnou reakciou v prípade, keď si ľudia vyberú účasť na nejakom projekte, ako je to v prípade otvorených softwarov. No táto požiadavka je absurdnou keď títo ľudia nemajú ako kontrolovať svoju vlastnú účasť. Možnosť že sa niečo stane neznamená, že sa to naozaj stane. Neexistuje žiadna záruka toho že « pohľad masy » dokáže opraviť všetky chyby. Rovnako ani autori stránok alebo odkazov ako napríklad Digg neponúkajú indície pertinencie, ale popularity medzi používateľmi softwaru. Jimbo Wales jedného dňa povedal : « Ako to nie je na Google, tak to neexistuje [xi] ».

Na Wikipédii nahradila pravdu overiteľnosť. Fakt že sa jej  stránky systematicky objavujú v prvých výsledkoch vyhľadávania na Google ( pretože stránky Wikipédia obsahujú mnohé odkazy a na iné stránky na Wikipédii a sú pravidelne dopĺňané) posilňuje zmätok medzi expertízou a popularitou[xii].

 Časopis Nature porovnal pri skúmaní presnosti 80 článkov z Wikipédia a Encyclopaediae Britannica. Výsledkom bolo konštatovanie, že ich kvalita je porovnateľná. Britannica túto analýzu spochybnila[xiii].

 Pravdou je že podľa kritérii vedeckej dôslednosti nemôžeme hovoriť ani len o porovnateľnej spoľahlivosti medzi Wikipédiiou a  Britannicou.

 Jeden hacker tvrdil, že jeho riešenie je najlepšie a je pripravený nechať sa dať posúdiť svojími kolegami : buď jeho kód funguje, alebo nefunguje. V prípade Wiki sa  presnosť príspevkov neukáže hneď. Aj preto je kvalita pohľadu, ktorý skúma encyklopedický projekt možno cennejšia ako jeho kvantita. A proces, v ktorom editor príjme zodpovednosť- vrátane právnej za to, čo zverejní, je objektívne prijateľnejšia pred modelom večnej stavby, ktorej chýba konzistencia- niektoré stránky sú výborné, iné sú nekvalitné[xiv].

Na Wikipédii sú preto stránky venované « zložitým vedám » vystavené konfliktom menej. Sú špecializované, technické a neideologické. Existujú  výnimky ( napríklad klimatické otepľovanie), no všeobecne nikto nemá záujem poškodiť článok o rastlinnej morfológii alebo rozvodoch vysokého napätia. Tieto príspevky sú logicky dielom kompetentných autorov, alebo tých, ktorí kopírujú výňatky z kníh. Tieto texty nie sú sankionované podľa samozavedených kritérií otvorenej encyklopédie teda overiteľnosti, no podľa tradičných kritérií kvality platných pre každý encyklopedický projekt.

Lyrické ospevovanie demokratického potenciálu internetovej komunikácie je oprávnene kritizované ako nástroj obhajoby oligarchického a nerovnostárskeho systému[xv].

Rovnako  predstavy o tom, že voľný obsah zničí trhovú ekonomiku, slúžia záujmom výrobcov hardwaru a poskytovateľov internetového pripojenia, ktorí vytvárajú potrebu konzumovať služby a tovary vedúce k digitálnej manne[xvi].

 Aj keď sú tieto argumenty pertinentné, je zarážajúce konštatovať do akej miery je táto « ľavicová kritika internetu » súčasťou dlhej tradície kritiky masovej kultúru. Tej, ktorá je považovaná za vulgárnu, mystifikujúcu a zakrývajúcu skutočné problémy. Je takéto odmietanie masovej kultúry schopné presvedčiť tých, ktorí sa jej oddávajú ? Treba totiž uznať, že progresivistické výzvy smerom k záujmom občanov, k solidarite a spravodlivosti pre utláčaných nemajú často odozvu. Dôvodom je fakt, že v našich mediálnych spoločnostiach, neustále sústredených na osobný úspech má realizácia osobného potenciálu viac šancí na motiváciu ľudí[xvii].

Navyše, tradičné parametre angažovanosti- stretneme sa, zaprotestujeme, zakričíme heslá a ideme doma- zvädli. Progresisti by teda mali zohľadňovať úlohu individuálneho pôžitku , ktorý stojí za úspechom Wikipédie, pretože úspech takéhoto modelu môže viesť k obnoveniu politickej akcie.

Aj napriek tomu ostáva chýbajúca rigoróznosť Wikipédie problémom. Cieľom encyklopédie je pravda. Pravda nemá politický ale vedecký cieľ. Prečo teda nevyužiť koordináciu individuálnych nadšení- aká existuje vo wiki aj na politické ciele ? Nabádanie trhu nie je zodpovedné zato, že redaktori Wikipédie obetujú verejnému dobru svoje investície. Všetci okamžite rozumejú, čo to znamená otvorená a bezplatná encyklopédia. Ľavica by preto mala nájsť projekty rovnako vášnivé.

To si vyžaduje serióznu analýzu organizácie. Jednoduchosť prístupu a vysoký stupeň autonómie motivuje ľudí, ktorí sa zúčastňujú na internete kooperatívnych projektov. V tomto zmysle je Wikipédia symptomatická ideálnej organizácie- zmesí byrokratických, kolektivistických a tribálnych charakteristík. Účastníci sú zaanagažovaní tak výrazne práve preto, že sú priamymi účastníkmi týchto « tribalných on-line byrokracií. «  Je teda tento model prenositeľný do nie-digitálneho prostredia, alebo ostane tajnou záhradou elitnej menšiny ?

 Autor je vedeckým pracovníkom na  Australian National University a Université Stendhal - Grenoble 3, autor knihy Cyberchiefs : Autonomy and Authority in Online Tribes, Pluto Press, Londres, 2009.

 

 

 

 


[i] Na Google hovoríme ľudom, že tieto stránky sú najpertinetnejšie, lebo získali najviac "hlasov

[ii] Marshall Poe, « The Hive », Atlantic Monthly, Boston, septembre 2006.

[iii] Yochai Benkler, The Wealth of Networks: How Social Production Transforms Markets and Freedom, Yale University Press, Yale, 2006.

[iv] Jimmy Wales, « The wisdom of crowds », Observer, Londres, 22 juin 2008.

[v] Andrew Lih, « Wikipedia as participatory journalism : reliable sources ? Metrics for evaluating collaborative media as a news resource », Fifth International Symposium on Online Journalism, Austin (Texas), 16-17 avril 2004.

[vi] Odpoveď: V priemere tri hodiny en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Halavais

[vii] Noam Cohen, « A contributor to Wikipedia has his fictional side », New York Times, 5 mars 2007.

[viii] Andrew Keen, The Cult of the Amateur, Doubleday, New York, 2007.[ix] Ibid, p. 43.

[x] John Borland, « See who’s editing Wikipedia : Diebold, the CIA, a campaign », Wired, San Francisco, 14 août 2004

[xi] Cité dans Schiff, « Know It All », The New Yorker, 31 avril 2006.

[xii] V 2007 bola  Wikipédia  17. najnavštevovanejším miestom na webe. Encyclopedia Britannica so svojimi 100 Nobelovými cenami a 4 tísckami expertov bola na  5128 pozícii. Cf. Keen, op. cit.

[xiii] Encyclopaedia Britannica, « Fatally flawed : Refuting the recent study on encyclopedic accuracy by the journal Nature », mars 2006.

[xiv] S cieľom odstrániť tieto nedostatky vzikol projekt    Citizendium a Veropedia, kde dochádza ku kombinácii energie wiki s uznávanými kompetenciami špecialistov.

[xv] Cf. Serge Halimi, « Des cyber-résistants trop euphoriques », Le Monde diplomatique, août 2000.

[xvi] Cf. Jean-Marc Mandosio, Après l’effondrement. Notes sur l’utopie néotechnologique, Editions de l’Encyclopédie des Nuisances, Paris, 2000.

[xvii] Cf. Stephen Duncombe, Dream : Re-Imagining Progressive Politics in an Age of Fantasy, The New Press, New York, 2007.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 31 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.04.2009 (jjj)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist