Niekto musí byť prvý. Nemyslím teraz na Tvoje primiešavanie krvi a spermií do farieb, ale na Tvoje správanie. Si prvým umelcom rodiaceho sa novoveku s nálepkou bohém, ktorému umenie má ospravedlniť život. Všetci ostatní sú len kópia. A kopírovanie zabíja.

Maestro Michelangelo Merissi, zvaný Caravaggio, vlastne neviem, na akú adresu Ti poslať list, keďže Tvoje telo sa na prach premenilo po tom, čo si zahynul na pobreží Porto Ecole. Súdiac podľa podobnej smrti podobného bohéma, ako si bol Ty, Piera Paola Passoliniho, je u vás vražda v prírode rozvášneným žiarlivým milencom asi nie každodenným, ale akceptovaným spôsobom, ako ísť klopať na nebeskú bránu.

Myslím na Tvoj život medzi rozkošnými mladými chlapcami, hráčskym hazdardným podsvetím, maltézskymi rytiermi, prostitútkami, najbohatšími mecénmi sveta, väzeniami a pápežskou milosťou, medzi umením a krvou, zbožnosťou Tvojich svätých obrazov a peklom Tvojej vášne. Medzi Tvojim Víťazným Amorom s hompáľajúcim sa pohlavím, či starcom sajúcim mlieko z prsu bezmennej markytánky v Siedmych skutkoch milosrdenstva a krvou prýštiacou z čerstvo odrezaných hláv, ktoré si tak miloval a zvečňoval s naturalistickou radosťou v Judite a Holofernesovi či v Sťatí Jana Krstiteľa, Tvojom jedinom obraze, ktorý si ráčil podpísať, aj to len kvôli tomu, aby si urobil radosť svojmu maltézskemu mecénovi. Ale podpísal si sa krvou Jána Krstiteľa, pretože si chcel byť zaryto iný, extatický, mimoriadny a samoľúby.

Šokovať, to si naučil svojich nasledovníkov. Pochopil si, že ak chceš, môžeš vydrankať od mocných tohto sveta svoju nedotknuteľnosť, nadradenosť nad zákony svetské, majúc v rukách talent, ktorý má byť bianko šek a má ospravedlniť všetko, čo si robíš ako smrteľník. Isto by z Teba mal radosť Friedrich Nietzsche, keby si v prudérii devätnásteho storočia nebol len neznámou podivnou figúrkou čakajúcou na svoje znovuobjavenie. Ty si nebol mýtickým Kazateľom, Zarathustrom, ktorý má v rukách magické posolstvo a hovorí k poddajnej úbohej mase o nutnosti stvorenia Nadčloveka. Ty si žil ako Nadčlovek. Držal si štetec a namáčal ho v krvavej miske Svätého Grálu a s planúcimi očami génia si maľoval tak, že keby bol Alah, Jahve či Boh maliar, chcel by sa volať Michelangelo Merissi zvaný Caravaggio. Nie že by iný Michelangelo či Leonardo neboli majstrami štetca, ale Ty si bol ten, ktorý stvoril obrazy desivé ako nočné mory a pritom extatické ako nebeská súlož. Pri Tvojom Víťaznom Amorovi pochybuje každý muž o svojej heterosexualite, pri Tvojej vízii Judit a Holofernes musí každý muž blednúť hrôzou nad len veľmi jemne znechutenou tvárou Judit prerezávajúcej mužovi krčnú tepnu. Tak to v živote chodí, keď splodíš víziu feministickej oslavy života. Všetko, čo si namaľoval, má ospravedlniť to, čo si robil.

Tvoj talent maľovať sa síce stal predmetom masívneho napodobňovania, Tvoje obrazy sa rady nechávali kopírovať, aby zároveň plagiátori a kopírovači zistili, že podobné nie je také isté a urobiť dielo á la Caravaggio znamená len namaľovať obraz, hoci aj pekný, ale obyčajný. Taký, kde svetlo a tieň nie sú životom a smrťou, ale len hrou farieb. Ale kopírovať Tvoj život, Tvoju nadnesenosť nad pravidlá hry, v tom si inšpiroval mnohých. Stvoril si zo seba obludu, ktorá môže všetko, ospravedlnená krásou, ktorú tvorí. Mal si v rukách raj, ktorý mal ospravedlniť Tvoju záľubu v chlapčenských zadkoch, i Tvoju schopnosť vytiahnuť pre hlúpe karty nôž a bodnúť. Dokázal si ponižovať, klamať, utekať z väzení, pretože si si bol istý, že vždy sa nájde niekto, kto Ťa vytiahne z bahna len preto, aby si namaľoval ďalší obraz. Opovrhoval si v mene svojho egocentrického sveta zákonmi, aby si stvoril mýtus o umelcovi, ktorému tajomné sily nadelili talent prevažujúci hriechy. A tohto mýtu sa chopili mnohí, ktorí si myslia, že byť nekonvenční, nedržať sa zákonov, kopať do malomeštiackeho sveta, milovať sa s fantáziou smrti znamená automaticky stať sa Umelcom. Nevšimli si, milý Michelangelo Merissi, títo bohémi, že talent sa nedostaví, keď sa budú správať ako umelci. Bez diela, ktoré by prevracalo vnútorný svet na ruby, ktoré by mrazilo, magicky priťahovalo, nútilo premýšľať nad smrťou, je bohém len strašiak v kapustnom poli.

Milý Caravaggio, neodpočívaš v pokoji, pretože žiješ vo svojich temných a nádherných obrazoch a prenikáš do duše.

Tvoj

Martin Kasarda

Súvisiace články:

• Nech Ti horí oheň, milý Bob Marley!
• Vaša Virtualita, Jean Baudrillard!
• List Josephovi Beuysovi