Viem, že sa všetko vyvíja, smeruje po špirálach, ktoré sa občas zrútia a občas nechajú vzklíčiť novotám. Od améby k dinosaurom, od človeka, ale kam? Súdiac podľa logiky Vašej evolúcie, nie sme konečné štádium. Ale čo sa prenesie do ďalšieho štádia? To, čo je dobré, alebo...

 Evolúcia nie je víziou veselej a šťastnej budúcnosti, preto si treba dať šampanské dnes. Keď som sa zahĺbil do štúdia Vašich spisov túžiac po poznaní, zistil som, ako mnoho slov potrebuje človek na to, aby slušne opísal, že bez sexu to na tejto planéte nejde. Nech by sme boli leguán či fazuľa, celá snaha organizmov smeruje k drastickému zahodeniu všetkých iných potrieb v mene dosiahnutia reprodukcie. Váš nasledovník, obdivovateľ a šíriteľ semienka myšlienky evolúcie Richard Dawkins to nazval správanie sebeckého génu, dvojitej špirály, ktorú nosí každá plnohodnotná bunka. A tejto špirále je jedno, či sa rozmnoží divokým opakovaným kopulovaním zaľúbeného leva, či nositeľ príde v náručí modlivky nábožnej o hlavu, alebo bezdotykovým prenosom medzi kvetmi, ktoré zabezpečujú nevinné včeličky podplatené nektárom v kvetoch, ach, aká nežná je tá sebecká príroda. S úžasom rozčarovaného dieťaťa, ktoré odhalí Vianoce ako podvod a klamstvo, ako fakt, že rodičia vedome robia to, čo zakazujú a používajú lož ako nástroj na radosť, sledujeme evolučnými okuliarami prírodu, ako sa nekonečne vlní v kŕčoch očakávania oplodnenia. A je jedno, či ten život trvá drozofilích niekoľko hodín, alebo baobabých niekoľko storočí, energia dýchania, fotosyntézy či trávenia ešte teplej krvi zebry z pred chvíľou prehryznutej krčnej tepny je energiou určenou pre zdvojenú špirálu. Desivé, pravdivé, chaotické. Celý život je len súťaž špirál o to, ktorá bude úspešnejšia v procese svojej replikácie.

 Pri pohľade na celý svet očami štatistiky správne poznamenáva Jared Diamond, že najúspešnejším živým tvorom na planéte je pravdepodobne tráva s jej mutáciami. Rastie od Antarktídy po rovník a od rovníka po Arktídu. Osídlila stepi rovnako ako ju zakrpatenú nájdete v tibetských nadmorských výškach. Keď poprší, aj Sahara je jej dobrá. A ako si podmanila človeka, ktorý donekonečna týra Zem oraním a  hnojením, len aby tým najušľachtilejším trávam vytvoril krásne a úhľadné polia, kde s veľkým hýčkaním dvojitú špirála DNA trávy rozsieva, polieva, chráni, hnojí, aby sa mohla rozmnožovať. Zdá sa vám, že predsa to robíme pre chlieb či misku ryže? To je vedľajší produkt, my to robíme ako otroci trávy, ktorá sa chce rozmnožovať. Rozmnožovať. Replikovať. A podmanila si aj tak namysleného tvora, akým je nahá opica, ktorá v snahe o sebaprezentáciu vymýšľa teórie o pánovi tvorstva či božích plánoch nevidiac, že tomuto svetu vládnu úplne iné tvory, než človek. Nie mimozemšťania, nie predátory, ale tráva. Keby písala tráva svoje dejiny, tie víťazstvá, ktoré dosiahla, by určite dopĺňala anekdotami z toho, ako si kolonizovala ľudí, ako sa starala o to, aby ich presun z jedného do druhého biotopu bol poctou rozmnožovaniu tráv. Ale, ako upozorňuje Dawkins, aj slonie dejiny by isto neboli dejinami dôležitých Napoleonov, ale dejinami chobotovosti života. Márne sa snažíme omorálniť sa, dávať si vznešené ciele, nazývať sa morálnymi zvieratami, ako to robí Robert Wright, dvojitá sebecká špirála sa chichoce svojim bezútešným smiechom nekonečného replikátora.

Ach, prepáčte, opäť som sa nechal uniesť témami, ktoré sú len zástupné pre to, čo chcem v skutočnosti napísať. Pán Darwin, čo si myslíte, nie je tá naša ľudská inteligencia sebapoznania slepou uličkou v celom tom evolučnom hmýrení? A nie je tá naša mravnosť zbytočnou príťažou, ktorá naše špirály DNA dovedie do slepej uličky?

Súvisiace články:

• Šalom alejchem, Sigismund Šlomo Freud!