JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Koniec vojny nie je mierom pre každého

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Peter Weisenbacher | 25.09.2014

_ma_small

Prednedávnom vyšla právnikovi a politológovi Danielovi Šmihulovi nová a mimoriadne zaujímavá kniha "K otázkam medzinárodných vzťahov" v ktorej sa z rôznych uhlov zaoberá i otázkami ľudských práv v medzinárodnom kontexte. Napriek tomu, že zďaleka nie vo všetkom s autorom súhlasím, jedná sa o, v slovenskom prostredí, výnimočne kvalitný text, ktorý si zalúži pozornosť. Prinášame úryvok.

Keď v súčasnosti silnie volanie po odchode spojeneckých vojsk z Afganistanu, nedá mi a musím pripomenúť podobné vojenské ústupy v minulosti. Napríklad holandský odchod z Východnej Indie v roku 1949, francúzsky z Alžírska v roku 1962, sovietsky z Afganistanu v roku 1989 a americký z Južného Vietnamu v roku 1973.

Všetky boli vyvolané tlakom domácej verejnosti, ktorá nechcela viac znášať vojnové straty, a dospela k falošnému názoru, že ona je tou „zlou stranou“, ktorá keď odtiahne, tak v danej krajine sa šmahom ruky nastolí mier a skončí sa zabíjanie a utrpenie. Možno jednoducho chceli veriť, že existuje cesta, ktorá nevyžaduje úsilie a osobné obete a keď sa po nej vydáme, tak bude všetko v poriadku - nakoniec, vodcovia západných demokracií v roku 1938 si tiež mysleli že v Mníchove zachraňujú mier a pohodlný život pre svoje národy.

Pritom vo všetkých prípadoch bol výsledkom pravý opak. Znamenal eskaláciu násilia, príchod radikálov k moci a brutálne zúčtovanie so všetkými odporcami vrátane skupín, ktoré západné vojská podporovali a boli zanechané na mieste, takže takéto vycúvanie z vojny požadované európskou a americkou verejnosťou bolo vlastne podrazom na domorodých spojencoch a podporovateľoch - ktorých mohli byť státisíce a milióny, pretože aj v prípade kolónii mnohí obyvatelia boli viacej naklonení myšlienke zotrvania v zväzku s metropolou, ako nezávislosti vlastných krajín, ktorá často znamenala len nadvládu malej skupiny nad ostatnými. Pre sa vojna neskončila v ten moment ako pre európsku a americkú verejnosť, ktorá chcela na všetko rýchlo zabudnúť. Pre nich sa peklo len začalo....

V rokoch 1945-49, keď prebiehal v Indonézii boj za nezávislosť proti Holanďanom, tak tento boj sa týkal najmä moslimov na Jáve a Sumatre. Obyvatelia východných kresťanských ostrovov stáli na strane Holandska a holandské koloniálne vojenské jednotky sa skladali prevažne z nich. Holanďania opustili Východnú Indiu v roku 1949, pričom nemoslimským ostrovom mala byť v novom štáte zaručená autonómia. Všetky sľuby boli však rýchlo porušené a obyvatelia Molúk, kresťania, tzv. euro-ázijskí miešanci a všetci „kolaboranti“ boli okamžite prenasledovaní a následná vlna represií a pogromov priniesla zrejme viacej obetí ako celá vojna v rokoch 1945-49. Holanďania boli aspoň natoľko slušní, že poskytli svojim indonézskym vojakom (cca 15 000 mužov) a ich rodinám u seba útočisko. Takí korektní však neboli Francúzi, keď opúšťali Alžírsko po vojne v rokoch 1954-62. Keďže väčšinu svojich vojakov miestneho (moslimského) pôvodu (zvaných harkí) zanechali na mieste, asi stotisíc z nich sa stalo obeťou lynčovania. Rovnako aj  predstavitelia europeizovaných alžírskych vrstiev, korí neušli spoločne s Francúzmi. (Okrem toho rokoch 1961-63 opustilo Alžírsko asi 1,5 milióna francúzskych, španielskych a židovských obyvateľov).

Osud Južného Vietnamu v rokoch 1973-75 po odchode amerických vojsk je dostatočne známy: porušenie pôvodných mierových sľubov, kolaps miestnej štátnej moci a armády, zavretie stoviek tisíc príslušníkov juhovietnamskej armády a predstaviteľov politických kruhov do „prevýchovných“ táborov, exodus asi dvoch miliónov boat people atď.

Analogická situácia nastalo v Afganstane po odchode sovietskych vojsk. V 1992 padol Kábul a začali sa tvrdé represie. A do roku 1996 všetko ovládol fundamentalistický Taliban.....

Vo všetkých vymenovaných prípadoch nijako netvrdím, že osoby, ktoré sa stali objektom pomsty domácich odbojových síl, boli nejaké neviniatka. Zrejme si poriadne zašpinili ruky v domácej občianskej vojne. Môžeme na nich hľadieť ako na kolaborantov a pomáhačov cudzích imperialistických mocností, no to, že ich pre neochotu domácej verejnosti pokračovať vo vojne ich zahraniční spojenci opustili a nechali zmasakrovať víťazmi, musím označiť za zradu.

Podobný scenár hrozí aj v dnešnom Afganistane. Ak si aj odmyslíme všetky ostatné strategicko-bezpečnostné aspekty a sústredíme sa len na humanitné- naozaj európski a americkí pacifisti chcú, aby Afganci, ktorí v dobrej viere spolupracujú so spojeneckými vojskami, boli ponechaní svojmu osudu? Alebo plánujú poskytnúť azyl napr. trom miliónom afganským utečencom?

A ak áno, tak hneď, okamžite, alebo až keď stotisíc z nich Taliban nechá popraviť ako zradcov islamu?

Odchodom spojeneckých vojsk sa nenastolí v krajine mier, pretože občianska vojna v ňom nie je preto, lebo tam sú spojenecké vojská, ale preto, že krajina vlastnými silami nie je schopná vybudovať modernú spoločnosť. Teda ak nechápeme mier ako prostú absenciu boja dvoch armád, ale kladieme naň aj isté etické nároky. Kto pozabudol, čo znamená mier v poňatí talibanských pohlavárov, nech si nájde staršie správy a komentáre z obdobia okolo roku 2000: verejné popravy a mrzačenie, drastické obmedzenie akejkoľvek osobnej slobody, najmä slobody žien, ničenie historických pamiatok, zákaz spievať atď.

Afganský problém sa tak nevyrieši, len násilie sa ešte viacej vystupňuje a celá jedna veľká krajina bude na tanieriku ponúknutá nábožensko-politickým fanatikom. V rukách Talibanu sa rýchlo stane ohniskom šírenia regionálnej nestability, nábožensko-politického extrémizmu a terorizmu. Zakrátko by ho mohol nasledovať Pakistan a štáty Strednej Ázie....

Keď niekto volá po stiahnutí spojeneckých vojsk z Afganistanu ako po nejakom rýchlom a spektakulárnom riešení („triumf nad bushismom“), mal by byť natoľko čestný, že by mal povedať, čo bude po tom.... Teda okrem vyslovenia zbožného želania, že Afganci vrátane vodcov Talibanu si sadnú k rokovaciemu stolu a vytvoria si mierovú osvietenú vládu usilujúcu sa o pokrok, ľudské práva a demokraciu...

Knihu nájdete TU.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 196 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist