JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Načo nám je naše súkromie?

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Martin Kovanič | 24.09.2015

_ma_small

Právo na súkromie patrí medzi základné ľudské práva a slobody. Aj slovenská ústava zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Toto právo može byť narušené len v prípadoch určených zákonom – čo sa deje najčastejšie v súvislosti s udržiavaním bezpečnosti a fungovaním štátnej správy. V poslednej dobe sa do popredia dostávalo najmä napätie medzi právom na súkromie a bezpečnosťou a hľadanie vhodnej hranice suspendovateľnosti tohto práva za účelom udržiavania bezpečnosti. Táto diskusia sa sčasti dotkla aj Slovenska – a to najmä kvôli návrhu na plošné zhromažďovanie metadát pre potreby boja proti terorizmu.

Častokrát prevláda názor, že poskytovanie bezpečnosti je natoľko legitímny cieľ, že akceptovateľné sú takmer akékoľvek riešenia a vzdaním sa aj väčšej časti našich súkromných údajov nič nestrácame. Inými slovami, keď nemáme čo skrývať, tak sa nemáme ani čoho báť. Súkromie je však významná hodnota, ktorá má pre naše životy opodstatnenie.

Paradigma súkromia v liberálnych demokraciách

Rozdelenie na súkromnú a verejnú sféru predstavuje jeden zo základných princípov fungovania liberálnych spoločností. Ochrana práv jednotlivca a jeho autonómie pred svojvoľnými zásahmi či už štátu alebo ostatných jednotlivcov je manifestáciou princípu oddelenia týchto sfér. Takéto chápanie súkromia ako hodnoty samej o sebe predpokladá, že každý jednotlivec potrebuje súkromie pre svoje fungovanie a ochranu svojej autonómnej sféry života pred vonkajšou mocou, ale aj pre vykonávanie svojich spoločenských rolí. Sociológ Erving Goffman prišiel s tvrdením, že každý jednotlivec vo svojom živote hrá niekoľko odlišných rolí ako herec v divadle. Každú z týchto jednotlivých rolí hrá pre odlišné publikum – čo v praxi znamená, že sa inak správame v prítomnosti svojho nadriadeného, inak v prítomnosti svojich rodičov a inak keď sme so svojimi kamarátmi. Na to, aby sme tieto role mohli hrať – a teda udržiavať rozmanité profesionálne a sociálne vzťahy - potrebujeme mať kontrolu nad tým, komu sprístupníme aké informácie o svojom živote.

Diskusia o súkromí nie je nová

Diskusia o práve na súkromie sa začala už koncom 19. storočia. Americkí právnici Samuel Warren and Louis Brandeis v roku 1890 v eseji nazvanej Právo na súkromie definovali toto právo ako “právo byť nechaný na pokoji.” Esej vznikla ako reakcia na rozvoj technologií a šírenie rôznych nepodložených informácií a klebiet v novinách. Technologický pokrok priniesol vznik nového typu osobných informacií – ako napríklad fotografia. Nekontrolované šírenie takýchto informácií malo byť podľa autorov obmedzené.
Dôležitým princípom sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia stala možnosť rozhodovať o tom, aké informácie zo svojho života chce jednotlivec zdieľať a kto k ním má mať prístup – tzv. princíp informačného sebaurčenia. Tento princíp vychádza z rozhodnutia nemeckého ústavného súdu. V dnešnej elektronickej dobe je však množstvo osobných informácií obrovské a možnosti ich zhromažďovania a šírenia narástli exponenciálne. Aký ma teda zmysel ich ochrana?

Súkromie ako zhluk práv

Keď sa povie právo na súkromie, tak niekedy je ťažké si predstaviť, čo všetko toto právo zahŕňa a prečo má význam ho chrániť. Americká morálna filozofka Judith Thomson právo na súkromie definuje ako zhluk práv, ktoré sa prelínajú s inými dôležitými právami, a to predovšetkým vlastníckym právom a právom nad vlastnou osobou. Vlastníctvo nejakej veci mi dáva právo s touto vecou manipulovať, ale súčasne aj právo, aby s ňou nemanipuloval nikto iný. Zároveň mi to dáva právo, aby sa bez môjho dovolenia nikto na danú vec nemohol pozerať. Príkladom je vlastníctvo pornografického časopisu – jeho vlastníctvo je legálne a bez môjho dovolenia nemá nikto iný právo na to, aby vedel, že ho vlastním.
Analogicky je právo na súkromie spojené aj s právom nad vlastnou osobou. To znamená, že mám právo, aby sa na mňa v súkromnom priestore nikto nepozeral a aby ma nikto neodpočúval. Sprístupňovanie osobných detailov zo svojho života, napríklad ako a s kým trávim svoj voľný čas alebo či sa v súkromí hádam so svojou partnerkou, má byť ponechané na jednotlivcovi. To neznamená, že ak niečo o niekom viem, tak automaticky porušujem jeho právo na súkromie. Podstatné je, že na zistenie takýchto informácií by nemali byť uskutočnené niektoré kroky (tu prichádzajú na myseľ niektoré súčasné mechanizmy sledovania a odpočúvania).
Ďalšou veľkou výzvou je poskytovanie osobných informácií tretím stranám. V styku s rozličnými spoločnosťami a inštitúciami sme často nútení zverovať im naše osobné údaje, prípadne majú prístup k rozličným informáciám s nášho súkromia. Čiže aj to, čo si objednávam z Amazonu a koľko eur si vyberám z bankomatu v piatok večer by malo ostať len medzi mnou a danou firmou. Ak na poskytnutie tejto informácie niekomu inému neexistuje zákonný dôvod a napriek tomu sa to stane, tak je to porušením práva na súkromie.

Súkromie vo verejnom priestore

Práva na súkromie sa vzdávame vždy, keď vstupujeme do verejného priestoru. Stávame sa verejnou osobou. Súčasnou výzvou je ale potreba redefinovania toho, čo je vlastne verejný priestor. Nie je to už len priestor fyzický – ulice, obchody, pracovisko – ale aj digitálny. O tom, že napríklad stena na Facebooku nie je súkromným priestorom svedčí fakt, že v poslednej dobe bolo viacero jednotlivcov braných na zodpovednosť za svoje výroky v digitálnom priestore. Ilustratívnym príkladom je prepustenie reportérky Kristíny Kormúthovej za jej rasistický status na sociálnej sieti (i keď bol súkromný a na verejnosť sa dostal cez bulvárne médiá neoprávnene -pozn. editora).

Súkromie má vždy zmysel

Samozrejme právo na súkromie nie je absolútne a z určitých dôvodov môže byť suspendované v prospech nejakého iného práva – napríklad ak je predpoklad, že jednotlivec koná nejakú ilegálnu činnosť. Avšak suspendovanie súkromia by nikdy nemalo byť plošné a malo by vyžadovať súhlas príslušného súdu. Zásah do súkromia má pre jednotlivca vždy negatívne dôsledky, aj v prípade ak “nerobí nič nezákonné a nemá čo skrývať,” pretože mu znemožňuje slobodne rozhodovať o detailoch zo svojho života a teda nerušene vykonávať určité sociálne role.

Autor je doktorand na Katedre politológie FiF UK

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 130 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist