JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Nehľadajme rozdiely, ale to čo nás spája

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Dominika Štoberová | 08.01.2014

_ma_small

Homosexualita. Toľkokrát skloňované slovo. Zo všadiaľ ho počujeme, každý ho rozoberá a hrá sa na odborníka. Čo vlastne je homosexualita?

Choroba? Určite nie! Mnohí sa oháňajú faktom, že len v roku 1992 bola vyradená zo zoznamu chorôb, ale netreba zabúdať, že ten zoznam robili ľudia. Psychická porucha? Stále nie. Homosexualita je to isté ako heterosexualita, len to nie je muž a žena, ale dvaja muži či dve ženy. Myslím si, že na tom nie je nič zvláštne. Prečo sú potom gayovia a lesby predmetom toľkých diskusií? Prečo nemôžu mať rovnaké práva ako my všetci? Nedokážem to pochopiť, pretože sme rodina ľudí. V mnohých krajinách je dokonca ilegálna a jej prejavy sú veľmi prísne trestané.

Veľa ľudí vníma homosexualitu ako niečo nezvyčajné, nenormálne. Hovoria, že je to len trend, ktorý momentálne vládne svetom. Homosexualita však existovala odjakživa. Aj v minulosti bola považovaná za abnormálny stav či zriedkavé správanie. Nebola to však osobitá identita, spoločnosť ich rešpektovala. Predstava, že by niekto mohol byť homosexuálom, neexistovala, pretože tento pojem ešte nebol vymyslený.

Rusko. Obrovská krajina a milióny ľudí. Veľmoc, ktorá má veľký vplyv. No nie všetci v nej majú rovnaké práva. Zákon o zákaze propagácie homosexuality je zastaralý. Tento zákon sa dotýka všetkých organizácií zaoberajúcich sa netradičnými vzťahmi maloletých. Pod pojmom „netradičné vzťahy“ ruská vláda nepriamo definuje tie, ktoré nemôžu priviesť na svet potomkov. Mnohí sú zákonom pobúrení, iní s ním súhlasia.

Ruské postoje voči homosexualite sú rôznorodé. Len pár percent ľudí verí, že s homosexualitou sa ľudia narodili, prevažná časť si myslí, že je to zvátené a prejav straty osobnej morálky a zvyšok sa domnieva, že je to vplyv okolia či prírody. Viac ako polovica Rusov by homosexualitu trestala či liečila medicínsky. Homosexualitu nemožno liečiť či z niekoho vybiť. Priznávam stretla som sa s príbehmi, v ktorých sa chalan „vyliečil“, ale po prečítaní celého príbehu som na niečo prišla. Doviedlo ho k tomu okolie. Neurobil to sám pre seba, ale pre druhých. V jednom ho k tomu dohnala rodina, konkrétne jeho bratia a neskôr i cirkev. Nešikanovali ho ani nič podobné. Len sa na neho pozerali a v očiach sa im odrážalo ako ho vidia. Pozerali sa na neho pohľadmi, ktorými naznačovali, že nie je normálny. Preto zašiel do katolíckej poradne. Tam poprel samého seba a teraz je „šťastne“ ženatý. Možno sa teraz hrá na heterosexuála, ale to len preto, že zaprel svoju osobnosť. Toto chcú docieliť Rusi? Aby sa človek hral na niekoho iného? Dobre, potom budú mať svoje tradície, ale v krajine plno hercov. Je smutné, že ľudia sa nevedia rešpektovať. Myslím, že na ruský národ vplýva aj ich viera. Tá totižto tvrdí, že uznanie párov rovnakého pohlavia je „znamenie Apokalypsy“.

Cirkev ako taká striktne odmieta akékoľek prejavy homosexuálneho správania sa, a to nie len v Rusku, ale po celom svete. Musím sa však priznať, že ma milo prekvapilo stanovisko pápeža Františka. Ten totiž povedal, citujem: „Byť gay nie je problém. Ak gay horlivo hľadá Boha, kto som ja, aby som ho súdil?“ Týmto si získal moje uznanie, pretože konečne prišiel niekto, kto v nich nevidí hrozbu. Myslím si, že nemožno zakrývať oči pred homosexuálmi v cirkvi. Sú v nej a chcú byť do nej prijatí, chcú slobodne vyznávať svoju vieru a pritom necítiť nenávisť zo strany svojich bratov a sestier kvôli sexuálnej orientácií, ktorú si sami nezvolili.

Tu sa ponúka otázka: bude mať zákon vplyv na nadchádajúce olympijské hry v Soči? V odpovedi nie sú jednotní ani samotní Rusi. Jeden tvrdí, že zákon o homosexuálnej propagande sa nebude vzťahovať na účastníkov ani hostí, druhý, že zákon bude platiť pre všetkých rovnako a ten kto zákon poruší, bude patrične potrestaný. Ďalej pán prezident trvdí, že všetci účastníci sa budú cítiť konfortne a nebude sa prihliadať na ich náboženstvo či sexuálnu orientáciu.

Má tento zákon vplyv na Slovensko, ale aj iné krajiny? Myslím, že áno. Dôvod je jednoduchý. V každej krajine existuje niekto, komu vadia „iní“ ľudia a nebojí sa to presadzovať. Ak ten človek bude mať veľkú charizmu, získa si priazeň viacerých. Tí ho začnú nasledovať. Stáva sa, že mnohí len slepo veria niekomu, kto im sľubuje zmenu. Ak uvidia zmenu, ktorá sa im bude zdať sympatická pôjdu za ňou, nehľadiac na dôsledky. Zrazu sa pohneme o krok späť. Tento zákon začal pôsobiť už aj na Chorvátsko. Tam sa totiž vďaka aktívnej podpore rímskokatolíckej cirkvi, konalo referendum, v ktorom sa rozhodovalo o zmene ústavy, pretože ústava manželstvo nedefinovala. Výsledky referenda ma ,priznávam, nepotešili. Chorváti zamietli homosexuálne sobáše, pretože viac ako polovica voličov sa vyslovila za to, aby ústava definovala manželstvo ako „zväzok medzi mužom a ženou“.

Toto referendum a predovšetkým výsledky vyvolali veľký ohlas u Slovákov, najmä tých konzervatívnych. Všade sa začali objavovať súhlasné reakcie a návrhy nech sa niečo takéto deje aj u nás. Prečítala som si jednu búrlivú diskusiu na nemenovanej spravodajskej stránke a niektoré názory ľudí ma sklamali. Uvedomujem si, že homosexualita stále vyvoláva v ľuďoch odpor, ale až takýto? Vážne majú niektorí potrebu posielať „netradične“ orientovaných do horúcich pekiel či im priať smrť? Kam sa podela tolerantnosť? Odcestovala a tak skoro sa asi nevráti, pretože všetci si musia najskôr uvedomiť, že nezáleží na farbe pleti, nábožestve či orientácií, všetci sme osobnosti. Mnohí stále veria, že homosexualita je liečiteľná choroba a podporovatelia musia byť automaticky homosexuálne orientovaní.

Ja osobne, nie som inak orientovaná a predsa podporujem túto komunitu. Prečo? Pretože som človek a chcem, aby všetky bytosti mali rovnaké práva. Nemám právo rozdeľovať a súdiť ľudí podľa nijakých merítok. Nehľadajme to v čom sme odlišní, ale to, čo nás spája a na svete sa bude žiť lepšie.

Autorka je študentkou 4. ročníka, Gymnázia Ivana Kraska, Rimavská Sobota

Blog uverejňujeme v rámci nesúťažného výberu zaujímavých študentských textov prihlásených do projektu To si píš!

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 46 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist