JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Právo na priaznivé životné prostredie

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Marek Ondra | 29.04.2014

_ma_small

Právo na priaznivé životné prostredie je ľudským právom tzv. tretej generácie. Je v skupine práv presahujúce nielen hranice štátov či kontinentov, ale týka sa globálneho problému. Položme si otázku: existuje na svete ešte vôbec nejaké priaznivé životné prostredie? Je na Zemi miesto, kde sa neprejavilo žiadne znečistenie? Nie, nie je.

Paradoxom je, že vyspelé krajiny, ktoré znečisťujú najviac, trpia najmenej a chudobné krajiny najviac. Povedzme si príklad. Obyvatelia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska recyklujú elektroniku. Problém je firma ktorá sa má postarať o jej recykláciu, zistila že ju vyjde lacnejšie jej vývoz do Afriky. V jednej časti Afriky tak vznikla obrovská skládka elektronického odpadu, na ktorej vyrástla osada. Jej obyvatelia sa živia tým, že zo starej elektroniky vytrhávajú káble, väčšinou medené, a odnášajú ich do zberu. Týto ľudia na tejto skládke žijú, bosí sa prechádzajú po rozbitom skle a starých elektrických spotrebičoch. Prečo to robia? Odpoveď je prostá, v tejto časti Afriky nie je iná možnosť obživy ako recyklácia káblov a predaj vody. A prečo nepredávajú vodu? Aj na túto otázku jestvuje jednoduchá odpoveď. Predajom vody si totiž ľudia nezarobia ani na vodu. To znamená, že ak jeden člen rodiny predáva celý deň vodu, tak si za ten deň nezarobí ani na ňu, a preto sú nútení recyklovať staré káble. Toto bol jeden z príkladov v ktorom bohatá krajina zneužíva chudobu na to, aby vyriešila problém s odpadom. Nie je porušované ich právo na priaznivé životné prostredie? Teraz použijem príklad, kde sú si obyvatelia sami príčinou zdevastovania životného prostredia.

V dôsledku chudoby obyvateľov a tým, že na Haiti nie je elektrina, sa používa drevené uhlie, ktoré sa vyrába zo stromov. Problémom je v tom, že Haiti je už celkom odlesnené aj napriek zákazu výrubu stromov. A pritom pred odlesnením túto republiku pokrývali z 80% lesy. V dôsledku odlesnenia sa odplavuje úrodná pôda. Ale aj v tomto štáťe je chudoba tá, ktorá zapríčinila ekologickú katastrofu. Na svete sa každoročne vyťažia 2 milióny hektárov lesa, behom päťdesiatich rokov prišlo 30 štátov o svoje pralesy. Veľkým problémom aj to, že pre 3 miliardy ľudí je drevo hlavným zdrojom energie. Ale sú tu aj pozitívne čísla. V Číne je vysadených 30 miliárd stromov, ktoré majú vyrásť za tridsať rokov a čiastočne tak zabrániť rozširovaniu púšte. Alebo Amazonský prales má už vyše 400 miliónov rokov a žije v ňom polovica živočíšnych druhov. Ale aj tak je tu neuveriteľné tempo odlesňovania. Na Zemi je každú minútu vyrúbaných 28 hektárov lesa. No dnes už vieme, že hlavnými producentmi kyslíka nie sú lesy, ale mikroskopické riasy na povrchu oceánov, ktoré produkujú až 70% kyslíka ktorý dýchame,  pritom oceány prechádzajú obrovskou premenou, ktorú zapríčinil človek. V dôsledku globálneho otepľovania, ktoré spôsobujú plyny CO₂ a v dôsledku znečistenia toxickými a inými látkami.

Dobrým príkladom je Stredozemné more. K tomuto moru ročne prichádza až 30% turistov z celého svet,a ale do tohto mora sa zároveň vypúšťa až 80% splaškov z celej Európy bez akéhokoľvek čistenia. Problémom je že len 1% Stredozemného mora a 0,5% všetkých morí a oceánov je chránených. Človek zasahuje a znečisťuje toto prostredie ktoré ani nepozná. Odhaduje sa že človek pozná len 15% z celkovej flóry a fauny mora, 90% živočíchov ešte nebolo objavených. Keby sme to mali porovnať s vesmírom, tak človek pozná lepšie vesmír ako more. Je vysoká pravdepodobnosť, že toto prostredie ani nespoznáme celé.

Dôvodom je nadmerný výlov rýb. V roku 1950 sa ulovilo 18 miliónov ton rýb, dnes je to takmer 100 miliónov ton ročne. Je to až tak vážne že 60% konzumovaných rýb v Európe nepochádza z jej pobrežia. V priemere sa skonzumuje vo Francúzsku 35 kíl rýb na hlavu a v Japonsku je to až 75 kíl. V dôsledku nadmerného lovu na planéte zahynulo už vyše 50% žralokov. Taktiež 75% rýb je ohrozených nadmerným rybolovom a 90% väčších rýb ako je tuniak alebo treska už takmer vyhynuli. Rybolovom sa na svete živí okolo 200 miliónov ľudí a dnes už takmer 50% rýb pochádza z umelého chovu. No problémom je aj ropné znečistenie, za posledných 40 rokov došlo k 20 veľkým ropným haváriám, ako je napríklad tanker Amoco Cadiz pri ktorej uniklo 220 000 ton ropy a 15 až 20 tisíc vtákov vtedy zomrelo, alebo tanker Prestige v roku 200,2 kedy uniklo 77 000 ton ropy a zomrelo 13 tisíc vtákov.

No neznečisťujú sa len moria ale aj pitná voda a to aj napriek tomu, že človek má k dispozícii len 0,3% sladkej vody na planéte zvyšok tvoria nedostupné podzemné pramene a ľadovce na póloch. Preto sa Riccardo Patrelli a Danielle Mitterand snaží dostať právo na vodu medzi ľudské práva. Na svete 1 miliarda mužov a žien nemá prístup k pitnej vode. Najsuchším miestom na zemi je územie, v ktorom ležia štáty Izrael, Palestína a Jordánsko. Na tomto území žije 5% obyvateľov zeme a k dispozícii majú len 1% sladkej vody. Zasahuje právo na životné prostredie a po prípade v budúcnosti aj právo na vodu do ľudského práva na život? Ja si myslím, že áno, pretože každý deň zomrie 4 500 detí na nedostatok pitnej vody a zdravotnej pomoci. Obyvateľ Amánu v Jordánsku spotrebuje 5 krát menej vody ako Američan. V Las Vegas je spotreba vody na osobu okolo 1000 litrov a pritom Jordánec za vodu zaplatí 10 krát viac ako Francúz. Každý Francúz deňne nepriamo spotrebuje 4 000 litrov vody. Na jeden steak pripadá 2 000 litrov vody na, jedno bavlnené tričko 7 000 litrov vody, na elektrický prúd je potrebných 400 litrov vody na osobu za deň.

Záver je prostý. Áno každý má právo na priaznivé životné prostredie, aj ten čo sa len narodí a preto by sme sa mali snažiť zachovávať životné prostredie aj pre ostatné generácie čo v najlepšom stave. Môžme to robiť už len tým, že nebudeme nechávať elektrické spotrebiče v pohotovostnom režime, nebudeme zahadzovať papieriky a iné odpadky na zem. Nebudeme vylievať olej do kanalizácie. A budeme recyklovať. Nech v nás znie heslo ochranárov „Mysli globálne, konaj lokálne.“

Autor je študent 3. ročníka, Technická akadémia Zvolen

Blog uverejňujeme v rámci nesúťažného výberu zaujímavých študentských textov prihlásených do projektu To si píš!

Tento blog môžete podporiť poukázaním 2% z daní IĽP http://www.ludskeprava.sk/2percenta/

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 41 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist