JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Kritika ľudských práv

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Tomáš Profant | 02.01.2013

_ma_small

Nedá sa povedať, že by ľudské práva boli hybnou silou slovenskej politickej scény. Diskusie sa tu vedú viac o prispôsobovaní sa trhu a znižovaní rozpočtového schodku než o rôznych občianskych, sociálnych, kultúrnych, či evniromentálnych právach, s ktorými sú tieto ekonomické záležitosti úzko prepojené.

Preto je treba privítať, že sa Inštitút ľudských práv rozhodol založiť blog o ľudských právach na portáli JeToTak. Verme však, že viac než len debaty o tom, ako lepšie ich dodržiavať, sa dočkáme aj diskusie o tom, či vôbec sú zmysluplné. Môžeme sa napríklad pýtať, či by sme nemali revokovať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, alebo prijať novú ústavu. Tá by sa nemusela odvolávať na ľudské práva, ale by mohla vychádzať z iných princípov ochrany záujmov slovenských obyvateľov.

Hoci sú dnes ľudské práva jedným z hlavných rámcov zastrešujúcich najrôznejšie progresívne hnutia, existuje kritika, ktorá stojí za zmienku, a s ktorou by sa ľudskoprávni aktivisti a aktivistky mali byť schopní vyrovnať.

V prvom rade si samotné ľudské práva protirečia. Hlavné línie rozporu sú medzi individuálnymi a kolektívnymi právami a medzi občiansko-politickými a sociálno-ekonomickými právami. Azda nikoho neprekvapí, že hegemóniu si drží západná, individualistická koncepcia občiansko-politických práv.

Tým sa hneď dostávame ku kľúčovej debate ohľadom univerzálnosti ľudských práv a to medzi univerzalizmom a kultúrnym relativizmom. Univerzalisti argumentujú v prospech všeobecnej aplikovateľnosti práv na základe predstavy univerzálnej esencie ľudskej prirodzenosti. Kultúrni relativisti sa naproti tomu vyslovujú proti individualistickému poňatiu práv vychádzajúcemu zo západnej právnej tradície. Kritizujú predstavu, že by právo nemuselo byť súčasťou kultúry, z ktorej vychádza, či že v konferenčných halách v New Yorku a Ženeve, kde sa rôzne deklarácie ľudských práv formulujú neexistuje partikulárna kultúra. Samozrejme, že existuje, a dôsledkom je, že koncept ľudských práv v skutočnosti nepredpokladá univerzálne práva, ale univerzalizáciu západnej právnej tradície.

Ďalším argumentom voči ľudským právam je ich kritika ako ďalšej formy teórie modernizácie. Ľudské práva sú vnímané ako moderné, ako práva, ktoré vznikli v Európe a tým pádom vyobrazujú Západ ako miesto pokroku. Naopak nezápadné kultúry sú priestorom zaostávania, kde vládne nerovnosť, patriarchálne systémy a náboženský fundamentalizmus.

Zrejme najznámejšou problematickou témou je v tomto prípade otázka rovnoprávnosti žien. Ženy sú vyobrazované ako obete kultúr, do ktorých sa narodili. Modernita, akoby bez kultúry, ich má oslobodiť. Takéto pohľady zabúdajú na skutočnosť, že násilie voči ženám má množstvo sociálnych a politických príčin, najčastejšie miestnych konfliktov. Napríklad znásilnenia gangmi v Pakistane nie sú dôsledkom pakistanskej kultúry, ale lokálnej (a medzinárodnej) politiky. Ženské podrobenie vychádza viac zo štátnych zákonov o majetku, či dedení, alebo z dominancie mužov v peňažnej ekonomike než z patriarchálnej kultúry. Takáto kulturalizácia práv odvádza pozornosť od širších otázok týkajúcich sa nerovnosti a nesprávnych štátnych politík.

Nasledujú ďalšie argumenty, ktoré viac kritizujú praktiky spojené s presadzovaním ľudských práv, než samotné práva.

Známa je viac ako päťdesiat rokov stará námietka Hannah Arendt, ktorá kritizuje aplikáciu ľudských práv. Napriek tomu, že majú platiť pre všetkých bez ohľadu na ich rasu, vierovyznanie, či sociálnu pozíciu, závisia od systému štátnej suverenity, v ktorom ne-občania ako utečenci, či nelegálni migranti a migrantky žiadne práva nemajú.

Ďalej, napriek tomu, že mnohé západné mimovládne organizácie podporujú presadzovanie ľudských práv v krajinách globálneho Juhu, ich vlastné vlády tieto práva porušujú. Typickým príkladom sú politiky voči menšinám, ale častá je aj podpora autoritárskym režimom. Skutočne môžeme iným radiť, čo majú robiť, keď tak sami nečiníme?

Politiky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, v ktorých majú západné krajiny hlavný podiel, vedú k škrtom v sociálnych politikách, ktorých dôsledkom je porušovanie ľudských práv. Vzhľadom na to, že Slovensko je tiež súčasťou Svetovej banky, argument je veľmi podobný. Je správne kritizovať porušovanie ľudských práv a zároveň na ňom participovať, napríklad aj mlčaním voči politike medzinárodných finančných inštitúcií?

A napokon, ľudské práva často slúžia na to, aby podporovali inštitucionalizovanú moc v systéme štátnej suverenity. Na jednu stranu si tak môže Západ umývať ruky pri poukazovaní na nedotknuteľnosť štátnej suverenity, na druhú mu ľudské práva slúžia ako zásterka pre vojenské intervencie. Za všetky príklady stačí spomenúť obsadenie Iraku Spojenými štátmi a ich komplicmi v roku 2003.

Cieľom Ilan Kapoor však nie je úplne zavrhnúť myšlienku ľudských práv, ale poukazovať na ich limity, nedostatky a nebezpečenstvo, ktoré plynie nielen z ich porušovania, ale aj z ich nekritického prijímania. Ľudské práva nemôžu byť nikdy dostatočné, a nemali by sme vychádzať z ich údajnej prirodzenosti. To ale neznamená, že by sme sa ich mali celkom vzdať. Len by sme mali byť ostražitejší pri ich presadzovaní, inak nimi môžeme narobiť viac škody ako úžitku.

Tento text vychádza z časti o ľudských právach, z knihy Postkoloniálne politiky rozvoja od Ilan Kapoor (s. 33-37).

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 26 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 02.01.2013 (A.Čabrunová)

Diskusia k článku obsahuje 1 príspevkov


Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist