JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

RE: Žijeme v 1984?

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Martin Kovanič | 02.07.2013

_ma_small

Žijeme v 1984? S všemocným režimom opísaným v románe 1984 bolo porovnávané už veľké množstvo rôznorodých reálne existujúcich systémov a ich praktík – od reálne socialistických režimov ako ZSSR až po demokratické USA. P. Weisenbacher vo svojom článku argumentuje, že najmä v prípade internetu máme k takýmto praktikám dnes blízko (viď program PRISM, globalizácia internetu). Vo svojom príspevku dám konkrétne prípady Snowdena a Manninga bokom a skúsim sa zamerať na to, či internet v dnešnej dobe je nástrojom, ktorý slúži Veľkému Bratovi na našu úplnú kontrolu.

Internet je prostriedok, ktorý sa v posledných rokoch zmenil z nástroja, ktorý bol v 90 rokoch považovaný za vo svojej podstate demokratický a decentralizovaný, ktorý každému umožňuje prístup k informáciám a kde nie je miesto pre žiadnu hierarchizáciu a kontrolu, na niečo, čo už dávno nie je neutrálnym priestorom. Nepohodlné stránky sú v niektorých krajinách blokované (napr. Čína1) a potenciál na cenzúru nepohodlných stránok, prípadne spomalenie prístupu na takéto stránky je veľký.

V poslednej dobe najviac rozoberaným problémom je otázka zberu informácií o jednotlivcoch v on-line prostredí. Tu avšak treba povedať, že PRISM je len jedným príkladom a NSA len jednou z organizácií, ktorá sa zaujíma o dáta, ktoré na internete produkujeme. A nie sú to len štátne organizácie, ktoré sa o ne zaujímajú.

Prehliadač Google používa 95 percent Európanov. Vďaka tomu o nás Google vie aké stránky navštevujeme, ako dlho na nich zostáváme, aké kľúčové slová vyhľadávame a podobne. Toto sú všetko informácie, ktoré zhromažďuje za cieľom profitu – a ďalej predáva súkromným firmám, ktoré nám na ich základe vedie podsúvať reklamu na produkty, ktoré si nás budú podľa nich zaujímať (cielený marketing). Gmail archivuje všetky naše maily a komunikácie. Podobne Facebook. Tým, že odklikneme licenčnú zmluvu pri vytvorení týchto profilov, tak súhlasíme s tým, že akékoľvek informácie sa stavajú majetkom týchto firiem a môžu ich využívať takmer ako chcú. Rôzne on-line obchody (typu Amazon, eBay) vedia čo nakupujeme.

A toto predstavuje problém nie len pre ľudí, ktorí sú citliví na svoje súkromie, ale malo by to zaujímať každého. Z USA existuje niekoľko prípadov, kde boli informácie z on-line prostredia použité proti ľuďom, ktorí si taktiež určíte nemysleli, že majú čo skrývať. Či už sú to problémy pri získavaní zamestnania,2 strata zamestnania,3 prípadne problémy s poisťovňou4. V dnešnej dobe dokonca existujú spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na overovanie on-line zázemia jednotlivcov, ako napr. Social Intelligence.5

Vráťme sa ale späť k otázke, či je on-line prostredie prostredím totálnej kontroly správania sa jednotlivca. Či je náš počítač monitorom, ktorý sleduje každý náš krok. Tu by som ja argumentoval, napriek všetkému čo som uviedol vyššie, že nie. Najzávažnejším dôvodom je fakt, že keby sme naozaj žili v 1984, tak by všetky tieto informácie, ktoré o nás získava viacero vládnych a najmä súkromných spoločností, boli niekde pokope, v jednej centralizovanej databáze, ktorú by mal Veľký Brat k dispozícii a v súčasnosti to tak určíte nie je. Vládne programy, ako PRISM sa dokážu dostať k obrovskému množstvu dát, avšak ich spracovanie a priradenie k jednotlivcom je takmer nemožné. Ďalším problémom je dôveryhodnosť dát, keďže v on-line prostredí (pod rúškom skutočnej alebo domnelej anonymity) sa jednotlivec správa a prezentuje odlišne. To, čo je možné sledovať, sú len akýsi „dátoví dvojníci“ skutočne existujúcich osôb.

NSA v prospech monitorovania internetu argumentuje, že vďaka sledovacím programom sa podarilo zabrániť už päťdesiatim bombovým útokom6. To ale neznamená, že sledovanie na internete nepredstavuje problém. Za dva najväčšie problémy považujem nedostatok transparentnosti a prezumpciu viny. To, že poskytovatelia rôznych on-line služieb a stránok uchovávajú dáta o nás neurčite dlho, že ich poskytujú rôznym tretím osobám a že sú poskytované a následne uchovávané a spracovávané bezpečnostnými agentúrami je dôsledkom pohľadu, že každý jednotlivec je hrozbou a preto treba zistiť čo najviac o tom čo robí a čo si myslí. Následkom tohto pohľadu je absolútny nedostatok transparentnosti zavadzania takýchto programov. A otázky, či má byť naša elektronická komunikácia archivovaná, poskytovaná rôznym spoločnostiam bez nášho súhlasu, prípadne súdneho príkazu a či majú mať súkromné spoločnosti prístup k informáciám o našom on-line správaní sa sú úplne legitímne. Občania by nemali byť a priori považovaní za hrozbu a medzi zmenšovaním rozsahu súkromia a zvyšovaním bezpečnosti neexistuje priama úmera.

Autor je dokotrandom na FiF UK, zaoberá sa štúdiami sledovania (surveillance studies)

1 Chinese internet: 'a new censorship campaign has commenced.' www.guardian.co.uk/world/2013/may/15/chinese-internet-censorship-campaign

2 Social Media History Becomes a New Job Hurdle. www.nytimes.com/2011/07/21/technology/social-media-history-becomes-a-new-job-hurdle.html

3 Would You Fire an Employee Over a Negative Facebook Post? www.inc.com/news/articles/2010/05/waitress-fired-for-facebook-post.html

4 Woman loses benefits over Facebook photos. www.nbcnews.com/id/34089972/

5 Social Intelligence. www.socialintel.com

6 Federal authorities say NSA surveillance programs stopped 50 bomb plots including attacks against the New York Stock Exchange and the city's subway system. www.dailymail.co.uk/news/article-2343954/Federal-authorities-say-NSA-surveillance-programs-stopped-50-bomb-plots-including-attacks-New-York-Stock-Exchange-citys-subway-system.html

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 70 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 06.07.2013 (stano-stredoeuropan)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist