JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Renesancia kolonializmu?

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Marek Engeľ | 07.02.2014

_ma_small

Dosť často sa v médiách stretávame s témou porušovania ľudských práv rôznych menšín a marginalizovaných skupín. Či už ide o etnické a národnostné menšiny, ktoré si chcú zachovať svoju kultúru, alebo o sexuálne menšiny, ktoré chcú uznanie „netradičných“ sobášov, väčšinou si tieto správy prečítame a nad ľudskoprávnou stránkou veci sa ani nepozastavíme.

V súčasnosti existuje jeden fenomén, ktorý v médiách nedostáva veľa priestoru a zároveň je viac než hodný intenzívnej diskusie, kde už sa téme ľudských práv nedá vyhnúť. Zdá sa totiž, že časy kolonializmu neskončili a ešte aj dnes existuje taká rozpínavá krajina, ktorá už viac než štyridsať rokov okupuje cudzie územie a intenzívne ho osídľuje, čím mení pomery na danom území. Áno, je to Izrael.

V prvom rade, aby som bol spravodlivý, treba povedať, že tento štát je v nezávideniahodnej pozícii. Už svoj samotný vznik si musel obhájiť vo vojne so svojimi susedmi, čo sú nepriateľské štáty, ktoré neuznávajú existenciu Izraela. Výnimkami sú iba Egypt a Jordánsko, s ktorými Izrael podpísal mierové zmluvy, no aj tak je pre zvyšok Ligy arabských štátov táto krajina nelegitímna. Počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, ktorá bola pre Arabov debaklom, Izrael dobyl Sinaj, Pásmo Gazy, Golanské výšiny a Západný breh Jordánu. V reakcii na to vznikli fundamentalistické teroristické skupiny, ktoré sú príčinou izraelského strachu o vlastnú bezpečnosť. Mnohé z nich ako svoj cieľ deklarovali zničenie Izraela.

Izraelskí predstavitelia mali na výber. Alebo si zvolia defenzívnu taktiku a v prípade vojny budú agresori porazení (čo sa niekoľkokrát stalo), alebo sa sami stanú rozpínavými okupantmi. Vybrali si to druhé. Prvé osídľovanie a stavanie osád začalo veľmi krátko po Šesťdňovej vojne, teda v roku 1967. Vtedajší minister práce, Jigal Alon, presadzoval trvalú anexiu Východného Jeruzaléma spolu s časťami Západného brehu a Pásma Gazy, pričom navrhoval stavanie židovských osád na týchto územiach. Tak vznikol Alonov plán, ktorý bol návodom do budúcnosti, hoci nebol politikmi oficiálne prijatý. Izrael tvrdil, že toto osídľovanie nie je v rozpore s medzinárodným právom, pretože tieto osady sa budujú na štátnych pozemkoch. Organizácia Peace now ale prišla so správou, že okolo 40% osád stojí na bývalých súkromných pozemkoch Palestíncov...skonfiškovaných po vojne. Okrem toho, Izrael veľmi intenzívne buduje ochranný múr, ktorý Medzinárodný súdny dvor považuje za porušenie medzinárodného práva. Ten istý rozsudok sa týka aj židovských osád. Je totiž nemysliteľné, aby sa obyvatelia okupujúcej krajiny (tobôž nie v takomto počte) usídľovali na okupovanom území. Posledná správa pochádza z roku 2010 a podľa nej žije vo Východnom Jeruzaléme viac než 198 000 osadníkov, na Golanských výšinách necelých 20 000 a na Západnom brehu viac než 314 000.
Pre predstavu, bavíme sa o území s celkovou populáciou ani nie 4 milióny obyvateľov. Vzhľadom na to, že spomínaná ochranná bariéra leží hlboko v území Palestínskej samosprávy, a zároveň sú mierové rokovania sústavne sabotované a odkladané, ponúka sa tu otázka, či nie je tento stav faktickou kolonizáciou okupovaného územia a predohrou pre anexiu. Nevidno tu totiž náznaky ochoty uzavrieť mier. Nevyzerá to tak ?

Ďalším prejavom tohto problematického spolužitia (zrejme smerujúceho k oddeleniu), s ktorým sa nedokážem stotožniť, sú segregačné a bezohľadné metódy okupačnej správy. Slušne by sa dali nazvať sociálnym inžinierstvom. Prejavuje sa to napríklad tak, že ochranná bariéra je často stavaná krížom cez polia palestínskych farmárov. Je známych niekoľko prípadov, kedy takto farmári prišli o zdroje vody, teda nemohli polia zavlažovať. Časté je aj búranie palestínskych obydlí a nútené presídľovanie. Pri jednej takejto demolácii prišla o život americká aktivistka, Rachel Corrie, ktorú prešiel izraelský armádny buldozér. Izraelský najvyšší súd rozhodol, že to bola nehoda...

Často sa snažíme skryť to najhoršie pred deťmi, ale ani tie nie sú ušetrené. Už od školy sa pestuje nenávisť jedného voči druhému (platí to pre obe strany), dejiny toho druhého sú vylúčené zo školských osnov a podobne. Palestínske a izraelské deti nechodia do jednej školy, sú vyučované oddelene. Na jednej strane množstvo Palestíncov prišlo o svojich príbuzných počas jednej z hliadok izraelských vojakov. Na druhej strane bolo mnoho Izraelčanov zabitých extrémistami z Pásma Gazy alebo Západného brehu. Situácia sa javí tak, že nie je snaha o nejaké spolužitie a mierové snahy vychádzajú iba z čistého pragmatizmu. To je dosť úbohé odôvodnenie mieru, ktorý by potom pravdepodobne pokračoval vzájomnou nevraživosťou.

Keďže tento článok sa má dotknúť ľudskoprávnej roviny veci, bolo by treba tieto nepríjemné fakty zosumarizovať. Po prvé, máme tu okupanta, ktorý obmedzuje občianske slobody a práva v prospech bezpečnosti. To je veľmi starý hodnotový spor. Po druhé, máme tu nepriateľsky naladených ozbrojencov, ktorí si zle stanovili ciele. Snaha o sebaurčenie je pochopiteľná a prirodzená vec. Snaha o vytvorenie štátneho útvaru, ktorého elity sľubovali zničenie iného štátu, to už sa nedá považovať za mierové ciele. Po tretie, máme tu úplne neadekvátnu odpoveď na hrozbu zo strany extrémistov, ktorá je kontraproduktívna. Ak totiž Izrael chce zaistiť vlastnú bezpečnosť, potrebuje si získať srdcia civilného obyvateľstva. To sa ale nestane, kým im bude zaberať pôdu, demolovať obydlia, stavať svoje vlastné na zabratom území a stavať okolo živých ľudí múr. A nakoniec, napriek tvrdeniam o snahách dosiahnuť mier, nezdá sa, že by to bolo prioritou. Ľudia sú naučení a ďalej učení, že spolunažívať nie je možné. Jednoznačne môžeme povedať, že práva na majetok a na ochranu obydlia sú ničím, ak sa do veci vložia ozbrojené sily okupanta. Tak isto neboli Rachel Corrie jej politické práva nič platné, keď stála pred buldozérom. Protestovať by zrejme nemalo zmysel a ľudia na to rezignovali kvôli obavám z represálií. Tu už človek prichádza o to posledné, čo má. Prichádza o dôstojnosť.

Na záver už len malá rada Knessetu. Otvorte oči. A ešte jedna poznámka. Židia nikdy neboli, nie sú a nebudú hrozbou. Ultra-sionizmus ale je nebezpečný. Ako každý extrémizmus.

Autor je stredoškolský študent

Blog uverejňujeme v rámci nesúťažného výberu zaujímavých študentských textov prihlásených do projektu To si píš!

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 37 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist