Rusko alebo Ruská federácia je demokratický federálny štát, ktorý prijal zákon zakazujúci propagáciu homosexuality. Demokratický štát má zabezpečiť rovnaký prístup a práva všetkým menšinám a občan má právo vyjadriť svoju orientáciu. Otázkou potom je, prečo v Rusku je toto právo občanom odoberané.

Zákon, ktorý bol Štátnou dumou Ruskej federácie prijatý 11.júna tohto roka zakazuje propagáciu netradičných partnerstiev, za ktoré sa považujú práve tie homosexuálne. Naopak, za tradičné je spoločnosťou uznávané partnerstvo medzi ženou a mužom, pretože to tu bolo vždy. Homosexualita je podľa slov niektorých homofóbnych ľudí len psychická porucha, ktorá by sa mala liečiť.

Po vydaní tohto zákona sa začala riešiť blížiaca zimná olympiáda, pretože hrozilo, že sa Zimné olympijské hry 2014 v Soči pozastavia. Túto možnosť však zavrhol Igor Ananski, vedúci ruskej Dumy Výboru pre telesnú výchovu, šport a mládež, ktorý uviedol, že prijatý zákon sa nebude týkať športovcov ani hostí. Vitalij Mutko, ruský minister športu, povedal: „Nikto nezakazuje príchod športovcom s netradičnou sexuálnou orientáciou do Soči, ale keď príde na ulicu a začne jej robiť propagandu, potom sa samozrejme bude zodpovedať.” Nie je však jasné, čomu by sa mal takýto človek zodpovedať a ruská vláda nepovedala, aké správanie považuje za porušovanie zákona. Vieme, že cudzinci, ktorí navštívia Rusko a robia propagandu homosexualite, sú automaticky deportovaní z krajiny a v krajnom prípade im hrozí zatknutie na dobu 15tich dní. Či podľa takýchto opatrení budú postupovať aj pri športovcoch, nevieme.

Olympijské hry sú tradícia opakujúca sa každé štyri roky, ktorú by nemalo narušiť ani prijatie zákona v organizátorskej krajine, s ktorým ostatné krajiny nesúhlasia. Aj známy spisovateľ Vojtech Zamarovský povedal, že počas olympijských hier v starovekom Grécku národy zabudli na vojny medzi nimi aspoň na to krátke obdobie.

Keď sa LGBT (lesbické, gay, bisexuálne, transrodové) osoby zúčastnia olympiády a nebudú propagovať nič, čo je podľa ruskej vlády nevhodné, máme istotu, že budú v bezpečí? Už pred prijatím zákona sa v Rusku vyskytovali útoky na túto menšinu. Po 11. júni sa to ešte zhoršilo, pretože násilníci sa odvolávajú na to, že presadzujú právo. Jedným z napadnutých je aj

23-ročný muž, ktorého v máji zavraždili vo Volgograde. Pri popíjaní sa malej skupinke ľudí priznal k svojej orientácii, a tí ho krutým spôsobom zabili.

Homosexuáli napriek pokutám, ktoré sa pre jednotlivca môžu vyšplhať až do výšky 50-tisíc rubľov, uskutočňujú rôzne protesty a kampane, ktorými chcú poukázať, že majú rovnaké práva ako heterosexuáli. Presne 5 mesiacov od prijatia zákona si ruský občan Pavlenski na protest pribil genitálie k Červenému námestiu. Čo bude ďalej? Aký čin zaujme ruskú vládu natoľko, že začne dbať o práva týchto osôb?

Možno máte pocit, že situácia v Rusku sa nás netýka. Sme na Slovensku, o prijatí podobného zákona sa ani len neuvažovalo, tak prečo by sme sa do toho mali starať? Lebo sme ľudia, ktorí žijú našťastie v krajine, ktorá nás neoberá o ľudské práva. Mali by sme sa zaujímať o krajiny a ich občanov, kde sú tieto práva porušované či nadobro odobraté. Ako jednotlivci toho veľa nezmôžeme, ale keď sa spojíme, dokážeme robiť zmeny. Možno nie hneď. Teraz si hovoríme, že toto sa deje v Rusku nie u nás, ale čo ak to tak dlho nebude? Rusko je krajina, ktorá má moc a nie je ťažké, aby sa táto krajina s jej chodom stala vzorom práve pre Slovensko. Stačí sa pozrieť na diskusie ľudí pod článkami ohľadne homosexuality. Aj u nás žije veľa ľudí, ktorí by neboli proti prijatiu tohto zákona.

V Rusku si len 21% občanov myslí, že s homosexualitou sa ľudia narodili. Zvyšok Rusov túto orientáciu považuje za chorobu či vplyv okolia.

Koľko Európanov považuje LGBT osoby za rovnocenné s tými, čo propagujú „tradičné“ partnerstvo? Pretože zatiaľ čo sa v Rusku homosexualita stala zakázanou témou, v Európe sa diskutuje o zavedení sexuálnej výchovy do škôlok a zakázaní detských knižiek, ktoré ukazujú otca ako živiteľa rodiny a matku ako ženu v domácností.

Myslím si, že z jedného extrému ľudia zachádzajú do druhého. Ešte dlho bude trvať, kým sexuálna orientácia bude každého súkromnou vecou a nik nebude riešiť, či to je alebo nie je tradičné.

Autorka je študentka 1. ročníka, Evanjelické bilingválne gymnázium Martin

Blog uverejňujeme v rámci nesúťažného výberu zaujímavých študentských textov prihlásených do projektu To si píš!

Tento blog môžete podporiť poukázaním 2% z daní IĽP http://www.ludskeprava.sk/2percenta/

Súvisiace články:

• Prečo by konzervatívci mali podporovať "homo" manželstvá
• Kultúra smrti?
• Bojkot Soči?
• Prvý raz a na výbornú
• Rok ľudských práv