JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Stane sa Tibet slobodným štátom?

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Ľuboš Cudziš | 12.12.2013

_ma_small

Všetko sa začalo, keď 1. októbra 1949 komunistická strana na čele s Mao Ce-tungom vyhlásila založenie Čínskej ľudovej republiky. Po stabilizovaní situácie v krajine nová moc deklarovala svoj zámer, a to „mierovo oslobodiť“ okrajové územia Číny: ostrovy Chaj-nan, Tchaj-wan a nečínskym obyvateľstvom osídlené regióny Sin-ťiang a Tibet.

Čínska armáda prekročila východné hranice Tibetu začiatkom októbra 1950. Tibetská diplomacia sa pokúsila zvrátiť situáciu. Dalajláma sa obrátil listom na vlády Spojených štátov, Veľkej Británie a aj na Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN). Žiaľ, v tom čase bol Tibet predmetom ich nezáujmu. Tibetská delegácia zrejme nedobrovoľne 23. mája 1951 v Pekingu podpísala tzv. 17-bodovú dohodu, v ktorej sa uvádza, že Tibet tvorí súčasť Číny. Čínska vláda sa zaviazala zachovať tradičný politicko-ekonomický systém Tibetu (t. j. postavenie tibetskej vlády, dalajlámu a budhistického duchovenstva) a zodpovedať za všetky vonkajšie záležitosti a obranu. Avšak v Tibete sa postupom času začali dvíhať vlny protestov. Tie prerástli v roku 1959 do veľkého povstania v Lhase, ktoré čínska armáda potlačila neľudským bombardovaním protestujúcich civilistov. Zahynulo približne 87 000 ľudí. Dalajláma aj s exilovou vládou utiekli do Indie, kde sa nachádzajú doteraz.

Smutné je, že situácia v Tibete sa dodnes nezmenila. Čína naďalej porušuje ľudské práva aj napriek tomu, že ich má zakotvené v samotnej ústave. Čína používa Tibet na skúšanie chemických zbraní a na uskladnenie jadrového odpadu. Niet pochýb, že ide o genocídu - zničenie svojbytnej kultúry a národa Tibeťanov.

Státisíce tibetských ľudí bolo popravených alebo zomrelo v pracovných táboroch, pritom väčšina z nich si nikdy nevypočula obvinenie ani rozsudok. Môžu byť uväznení na doživotie pre odoslanie e-mailu o situácii v Tibete. Priznania sú vynucované mučením, právo na obhajobu je obmedzované. O týchto, ale aj iných porušeniach ľudských práv, ktoré Čína pácha, samozrejme popiera a odmieta sa k tejto téme ďalej vyjadrovať. Zo zeme už ušlo viac ako 120 000 ľudí. Z viac ako 6 000 kláštorov a chrámov zostalo už iba 30. Komunistická totalitná moc zbavila obyvateľov Tibetu základných práv - slobody vyjadrovania, používania materinského jazyka, práva na voľný pohyb či práva na náboženské presvedčenie. Tibeťania majú dokonca zákaz uchovávania fotografie dalajlámu. Ak by ho porušili, ocitli by sa na niekoľko rokov vo väzení. Zakázaná je aj tibetská vlajka a hymna. Tibeťania nemajú právo protestovať. Posledný veľký protest sa konal v roku 2008 a  čínska polícia následne zatkla okolo 6 000 demonštrantov, pričom osud asi tisícky z nich ostáva stále neznámy. Väčšina zo zatknutých po prepustení tvrdí, že boli bití, mučení a že nedostávali pravidelne jesť a piť. O používaní mučenia svedčí aj správa z OSN. Čína sa snaží kontrolovať všetky informácie putujúce za hranice Tibetu. Médiá, internet a tlač sú prísne kontrolované a cenzurované. A preto „reportéri bez hraníc“ umiestnili Čínu na 174. miesto zo 179 krajín na svojom rebríčku slobody tlače. Pôvodné obyvateľstvo sa vo svojej vlastnej zemi stalo menšinou, pričom medzinárodné zmluvy zakazujú presťahovanie obyvateľstva na okupované územie.

Mnísi a mníšky sú pravidelne podrobovaní niekoľkotýždenným „vlasteneckým prevýchovným programom“. Počas týchto programov sú nútení čítať literatúru, ktorá odcudzuje dalajlámu. Tí, ktorí sa odmietnu programov zúčastniť alebo zlyhajú, dostanú zákaz vykonávania činnosti. Na protest proti čínskej okupácií sa každý rok upáli niekoľko desiatok ľudí a toto číslo sa rok čo rok zvyšuje. Dôvod je prostý, mnohí ľudia vidia v tomto riešení jedinú možnosť ako upútať zahraničné médiá na ich situáciu.

Čína porušuje ľudské práva aj u detí. Príkladom je aj šesťročný tibetský chlapec, ktorý sa stal najmladším politickým väzňom na svete, pričom nikto nevie, či ešte vôbec žije. Deti sa tiež mnohokrát stali obeťami protestov. OSN žiadala vysvetlenie smrti niekoľkých detí, ktoré sa zúčastnili protestu, do ktorého následne polícia spustila paľbu. Čína sa vyjadrila, že k žiadnej streľbe nedošlo.

Problematika ľudských práv, vrátane práva na sebaurčenie a právo tibetského ľudu zachovať si vlastnú identitu a autonómiu, sú, samozrejme, legitímne objekty medzinárodného záujmu, bez ohľadu na právne postavenie Tibetu. Isté je však to, že Tibeťania s touto situáciou nie sú vôbec spokojní a prosia o pomoc medzinárodné spoločenstvo, lenže mnohé svetové veľmoci mlčia kvôli ekonomickým záležitostiam s Čínou. Otázkou ale je: Ako ďaleko nechá medzinárodné spoločenstvo zájsť Čínu? Tibeťania s protestmi neprestanú a budú bojovať za svoju nezávislosť alebo aspoň za širšiu autonómiu. O rezignácii nechce žiaden Tibeťan ani len počuť.

Autor je študentom 3. ročníka Spojená škola –Obchodná akadémia, Modrý Kameň

Text uverejňujeme v rámci súťaže To si píš! Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 401 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist