JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Totalitné hnutia, ľahostajnosť a nedôvera

Kríza žánru | Blog Ľudské práva | Martin Kovanič | 24.03.2016

_ma_small

Napriek tomu, že triumf Kotlebovcov stále nevieme dostato ne pochopiť a už vôbec nie vysvetliť, dá sa predpokladať, že neprišiel v týchto voľbách náhodne. Úspech hnutia takéhoto charakteru si vyžaduje naplnenie určitých špecifických podmienok. Tieto podmienky sa až priveľmi podobajú tomu, čo identifikovala Hannah Arendt, ako podmienky pre úspech totalitných hnutí vo svojom diele Pôvod totalitarizmu. Nechám preto prehovoriť ju.

“Totalitné hnutia sú možné kdekoľvek, kde majú masy – nech už z akéhokoľvek dôvodu – sklon politicky sa organizovať. Masy nespája žiadne vedomie spoločného záujmu, nemajú vyhranené triedne vedomie vyjadriteľné v jasných, vymedzených a dosiahnuteľných cieľoch. Pojem masy je oprávnený len tam, kde máme dočinenia s ľuďmi, ktorí vzhľadom ku svojej početnosti, alebo ľahostajnosti, alebo spojeniu oboch, nemôžu byť začlenení do žiadneho organizovaného útvaru založeného na spoločnom záujme, do politických strán, profesijných organizácií alebo odborov. Sú potenciálne prítomní vo všetkých krajinách a tvoria väčšinu onej obrovskej časti populácie neutrálnych, politicky indiferentných ľudí, ktorí nikdy nevstupujú do politických strán a sotva sa niekedy zúčastňujú volieb.

Charakteristickým znakom vzostupu nacizmu v Nemecku a komunistických hnutí v Európe po roku 1930 bola orientácia na masu zjavne ľahostajných ľudí, o ktorých očividne všetky ostatné strany stratili záujem, lebo ich považovali za príliš apatických, hlúpych, a tým nehodných akéhokoľvek záujmu. Výsledkom tejto politiky bolo, že väčšinu ich členskej základne tvorili ľudia, ktorí dovtedy nikdy neboli zapojení v politickom živote. To uľahčilo zavádzanie úplne nových propagandistických metód, ako aj ignorovanie argumentov politických oponentov.

Totalitné hnutia sa nielen stavali navonok a proti straníckemu systému ako celku, ale taktiež našli priaznivcov, ktorých stranícky systém nikdy nezískal a tak ich nemohol “zviesť.” Preto nemuseli totalitné hnutia vyvracať opozičné argumenty a sústavne sa uchyľovali skôr k vyhrážkam ako k presvedčovaniu a k teroru, než k argumentu.

Podľa logiky totalitarizmu mali existujúce rozpory hlboké prírodné, spoločenské či psychologické zdroje, vymykajúce sa kontrole jednotlivca, a teda aj možnostiam racionálneho posúdenia. Tento prístup by znamenal určitú nevýhodu, ak by totalitné hnutia vstupovali do konkurenčného boja s ostanými stranami. Ukázalo sa ale, že je tomu naopak, pretože totalitné hnutie si bolo isté, že má dočinenia s ľuďmi, ktorí sú z nejakého dôvodu tiež nepriateľskí voči všetkým stranám.”

Uvedomujem si, že dnes je populárne hľadať historické paralely a tie majú samy o sebe len limitovanú hodnotu. V dnešnej dobe už ťažko môžeme očakávať masovú angažovanosť občanov v politických stranách, profesijných organizáciách a odboroch. Občianska angažovanosť, záujem o veci verejné a spoluzodpovednosť za smerovanie svojej krajiny/obce nadobúda dnes prevažne neinštitucionalizované formy. Žijeme už jednoducho v inej dobe. Na druhej strane ľahostajnosť, nedôvera v systém, neochota dialógu, argumentácie a hľadanie ľahkých riešení zostávajú možnými hypotézami, ktoré by mohli vysvetľovať úspech fašistov aj dnes. A to sú všetko premenné, s ktorými sa dá a s ktorými treba niečo robiť.

Foto: Peter Leto Škodáček

Blog Ľudské práva môžete podporiť aj poukázaním 2% z dane.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 82 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Blog pripravujeme v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania. Editorom blogu je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. IĽP je nezisková, apolitická, členská a aktivistická organizácia.

Viac informácií o IĽP a možnostiach podporiť, alebo sa zapojiť do ochrany ľudských práv nájdete na stránke www.ludskeprava.sk a novinky facebook.com/ludskeprava

Kontakt: blog@ludskeprava.sk

Realizované s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah je výlučne zodpovedný Inštitút ľudských práv.

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist