JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Strečanský: Spoločnosť nie je o inštitúciách, ale o jednotlivcoch

Kríza žánru | November 89 | Nikoleta Drímajová | 18.10.2009



Hovorí sa, že človek v živote môže dostať šancu, chytiť sa jej, možno zariskovať, ale využiť ju. Alebo sa môže zľaknúť a nechať si ju ujsť. Riaditeľ Centra pre filantropiu Boris Strečanský patrí k tým, čo sa nezľakli.

Ako si spomínate na zmenu režimu v roku 1989?

Tešil som sa z toho, že to už konečne padlo. Takže vnímal som to s nadšením, s takou veľkou úľavou.

Spomínate si na Slovensko pred 20 rokmi?

Zaspával som so Slobodnou Európou, sledoval som Názory a komentáre, to formovalo môj postoj k situácii. Pravdupovediac som sa tu cítil ako vo väzení. Nemal som pocit, že by sa to tu malo nejako zmeniť. Svet som vnímal z dvoch stránok. Jednak z toho pokrytectva, ale na druhej strane som si vytvoril aj taký ten svoj priestor pekných spomienok a krajších chvíľ, teda života gymnazistov, vysokoškolákov a mal som pre seba ten priestor na vlastný rozvoj. Mám pocit, že to bolo vtedy trošku odlišnejšie a možno aj trochu dobrodružnejšie, svet medzi oficiálnym a niečím alternatívnym.

Nemali ste nejaké nutkanie odísť odtiaľto?

Nie, nemal som. Možno to bolo podmienené aj tým, že vtedy som nejaké existenčné otázky ešte neriešil. Západ bol však určite veľmi lákavý pre mladých ľudí. Skôr som plánoval naozaj doštudovať vysokú školu. To bolo vtedy pre mňa prioritou.

 Čo nasledovalo po vysokej škole? Ako ste sa dostali ku svojej profesii?

Študoval som Filozofickú fakultu a hneď po roku1989, som išiel do USA, ako vyslanec Slovenského študentského hnutia. Amerika bola dosť nadšená tým, čo sa dialo vo Východnej Európe, pádom železnej opony. Keď som sa vrátil, pokračoval som v spolupráci s Američanmi, ktorí tu žili. Keďže ma poznali ,brali ma ako nejakú spojku a tak som sa dostal k spolupráci s Minnesotskou univerzitou, ktorá tu rozbiehala jeden vzdelávací program v oblasti manažmentu organizácií v životnom prostredí. Bol som oslovený, či by som nemal záujem byt koordinátorom toho programu pre Slovensko a ja som súhlasil. Vtedy som sa práve rozhodoval čo ďalej a táto praktická stránka ma zaujímala viacej ako ďalšie štúdium. Bola to šanca a chytil som sa jej.

Dnes ste riaditeľom Centra pre filantropiu, ktorého cieľom je rozvoj filantropie a občianskej spoločnosti na Slovensku. Mohli by ste to nejako bližšie priblížiť?

Naše poslanie je rozvoj filantropie, kultúrneho darcovstva a občianskej spoločnosti. Filantropia je pro-sociálny postoj ľudí, ktorých zaujíma, čo sa deje okolo nich a sú ochotní to podporiť či už finančne, radou, alebo časom. A občianska spoločnosť?  Spoločnosť nie je len o inštitúciách, ale aj jednotlivcoch a občanoch, ktorí si ju vytvárajú aj vlastnou aktivitou a nespoliehajú sa len na to, čo tie inštitúcie či štát zabezpečia. Čiže filantropia poskytuje zdroje pre aktívnu občiansku spoločnosť a tým pádom sa tieto dve veci podmieňujú, spolu súvisia a my ich považujeme za rovnako dôležité.

Čo konkrétne robíte?

Sme nezisková organizácia, čo znamená, že ak máme nejaké zisky, investujeme ich do nášho poslania. Pomáhame ľuďom, ktorí chcú pomáhať a majú svoje vlastné zdroje a chcú ich poskytnúť na nejakú dobrú vec. Pomôcť sa dá aj tak, že to pomôže dobrej veci, ale vyhodením peňazí. Poskytujeme poradenstvo pre firemné nadácie, ktoré na Slovensku dávajú ročne na verejnoprospešné účely rádovo desiatky miliónov korún. V tej druhej úrovni sa venujeme hlavne osvete vzdelávania rôznymi výskumnými štúdiami na tému filantropia a občianska spoločnosť, neziskový sektor.

Čo vás viedlo k tomu aby ste CPF založili, čo bolo tým prvým impulzom?

Chceli sme, aby na Slovensku bol priestor venovať sa aj téme filantropie a vnímali sme to ako niečo, čo naša spoločnosť po štyridsiatich rokoch nenormálneho, neslobodného vývoja zanedbávala.

CPF je zložkou nejakej medzinárodnej organizácie, alebo ide o čisto slovenskú organizáciu?

Máme spoločné hodnoty s podobnými organizáciami. Som aj v poradnom výbore globálnej siete organizácií. Všade sa nájde niekto, kto sa venuje téme filantropie, či už z hľadiska toho, že sa snaží nejako reflektovať vývoj v danej oblasti, realizovať rôzne výskumy alebo robiť osvetu. Aby neexistovali nejaké príliš veľké bariéry preto, keď ľudia chcú nejako pomáhať, aby to mohli robiť čo najjednoduchšie. Ale neexistuje nejaká globálna organizácia, ktorej by sme boli členmi.

Orientujete sa na nejakú cieľovú skupinu ako sú napríklad deti alebo zdravotne postihnutí ľudia?

Predstavte si, že poznáte niekoho kto ma X - miliónov euro a chce ich použiť pre rozvoj vzdelávania, alebo podporu znevýhodnených skupín, alebo v oblasti kultúry, regionálneho rozvoja a teraz to, ako tieto peniaze využiť, si vyžaduje prieskum. Nejaké zmapovanie potrieb, znalosť trendov v danej oblasti, znalosť prostredia, aké iné zdroje tečú do týchto oblastí, kde sú napr. nejaké biele miesta. Toto všetko sa snažíme urobiť my. Nešpecializujeme sa na jeden typ vybranej neziskovej organizácie. Dôležité je, čo darca chce.

CPF získava finančné prostriedky iba prostredníctvom dobročinných dotácií firiem alebo čerpáte prostriedky aj z iného zdroja?

Časť získavame ako dve percentá z dane, ale v zásade našu činnosť ktorú robíme pre spoločnosti ako Orange alebo SPP realizujeme formou služby. To znamená, že si necháme zaplatiť za náš čas a naše služby ako nezisková organizácia.

Dotkla sa finančná kríza aj sektora neziskových organizácií?

Nemáme zmenšené počty žiadostí o poskytnutie podpory, alebo grantových konaní. Ale prejaví sa v objeme prostriedkov, ktoré budú firmy vyčleňovať. Naše príjmy plynú aj z odvádzania dvoch percent daní, ktoré sú zatiaľ z predchádzajúceho roka, čo znamená, že zatiaľ to necítiť. Ale sme si vedomí, že to začne prichádzať až koncom tohto roka a predovšetkým budúci rok, kedy sa prejavia hospodárske výsledky roka 2009. A to bude mať určite dopad aj na nás.

Aké máte vízie do budúcnosti?

Zdá sa nám, že na Slovensku je veľký priestor pre väčšie zapojenie jednotlivcov do podpory verejnoprospešných aktivít. Firmy sú prítomné, čo spôsobujú aj dve percentá z daní a tiež tým, že sa chcú ukázať v lepšom svetle. Ale je veľký potenciál v zapojení jednotlivcov či už strednej triedy, alebo tých s vyššími príjmami, ktorí chcú mať niečo spoločné s podporou filantropie.


Boris Strečanský vyštudoval na univerzite Komenského históriu a filozofiu.
Od roku 1992 bol koordinátorom programu tréningu enviromentálneho manažmentu financovaného Minessotskou uiverzitou. Od roku 1995 bol výkonným riaditeľom ETP Slovakia, neziskovej organizácie aktívnej v neudržateľnom rozvoji  a občianskej spoločnosti. Neskôr sa  táto organizácia pretransformovala do Centra pre Filantropiu – ETP v roku 2002. Od roku 1997 poskytoval konzuktačný servis Inštitútu otvorenej spoločnosti v Budapešti a New Yorku and a ostatným klientom v projektemanažment a hodnotenie. V roku1997-1998 založil CommunityPhilanthropy Development Initiative na Slovensku a od roku 2002 je riaditeľom Centra pre filantropiu na Slovensku

 

 

 

 

 

 

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 34 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 19.10.2009 (zoro)

Diskusia k článku obsahuje 1 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist