JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Lošonc Nazi Club

Kríza žánru | Poetica hermetica | Peter Balko | 29.11.2013

_ma_small

Keď Matka Tereza vstúpila do neba, Boh jej otvoril vráta a usmial sa. Musíš mať po svojej ceste hlad, riekol a v ruke držal tuniakovú konzervu. Matka Tereza sklopila pohľad a uzrela peklo, ktoré sa rozprestieralo pod jej bosými chodidlami. Videla zatratených na honosnej hostine plnej voňavej diviny a červeného vína. Bože, prečo my v nebi žijeme ako žobráci, zatiaľ čo v pekle jedia ako králi?, opýtala sa Matka Tereza. Pretože pre dvoch ľudí sa neoplatí variť, odpovedal Boh a zapálil si zlomenú cigaretu.

Byť xenofóbny a nahnevaný je veľmi jednoduché. Hlavne, keď žiješ v Lošonci, v mestečku ležiacom na juh od juhu, ktoré pre zvyšok sveta predstavuje zväzok nepodarených kľúčov od zamknutých dverí zhýralosti a nevzdelanosti. Tvoj život je boj. Peklo. Tí, ktorí prechádzajú okolo tvojho súkromného priestoru, sú nepriatelia. Zbehovia. Vrahovia. Pedofili. Možno aj Židia. Ktovie, času je málo, voda stúpa a ty nemáš potápačské okuliare. Paleta negatívnych emócií je širšia než pozadie slepej spravodlivosti, preto si stačí iba vybrať ten správny pocit a ukázať prstom. Nie je pre teba dôležité, že súčasný obraz nie je dielom niekoľkých pomätených kubistov, ktorí premenili jablko sváru na Rubikovu kocku, ale dôsledok dlhotrvajúcej a storočiami popretkávanej genézy strachu, nenávisti a obyčajného rasizmu. Kašleš na to a ideš si svoje.

Skutočnosť, že s kúskom svätej južnej zeme, kde žiješ, niečo nie je v poriadku, naznačovala už prvá písomná zmienka, ktorá ubezpečila históriu o tom, že Lošonc skutočne existuje. Prvý pľuvanec do rieky márnivosti pridal uhorský kráľ Bela IV., ktorý vo svojej korešpondencii uvádza dnešný Lošonc ako Luchunch. Z jeho slov sa nezachoval ani popol, ale zlé jazyky hovoria, že text obsahoval popri amorálnych sexistických vtipoch aj zmienku o výzore miestneho obyvateľstva. Špeciálne sa zdôrazňovalo znepokojenie nad ostrými črtami, výraznými nadočnicovými oblúkmi a hlavne fúzmi, ktoré zdobili tváre nielen mužov, ale aj žien a dievok. Tento bizarný fyziognomický paradox historici pripisovali zloženiu stravy, ktoré pozostávalo z fazule, prosa a lesných plodov. Mýlili sa. V skutočnosti totiž išlo o základné stavebné kamene, na ktorých vyrástol neslávne slávny Lošonc Nazi Club.

Na hrane 19. a 20. storočia sa v tvojom mestečku začali množiť útoky na židovské deti. Miestne periodikum Timravin hrtan prinieslo niekoľko znepokojivých fotografií a svedectiev o uplakaných deťoch, ktoré sa vracali domov so štípancami a modrinami. Prípad sa po pár dňoch podarilo rozlúsknuť a prsty, resp. blany v tom mali nahnevané pelikány. Občania zobrali spravodlivosť do vlastných rúk a usporiadali hon na agresívne a xenofóbne stvorenia. Niektoré upálili na námestí, iné nastokli na koly ako výstrahu pre všetkých, ktorí by sa chceli zahrávať s ľudskou rasou. Spravodlivosti unikol iba jeden jediný pelikán s lalokom väčším než láska – vodca antisemitskej družiny. V momente, keď bol prenasledovateľmi zahnaný do tichého kúta, siahol si na vlastný život a sám seba zjedol. Tento výjav, ktorý historici mylne interpretujú ako trhanie vlastného tela a následné kŕmenie svojich potomkov, bol v skutočnosti prvou zdokumentovanou zvieracou samovraždou. Ctižiadostivý pelikán to nakoniec dotiahol až do lučenského mestského erbu, kde sa vyškiera dodnes.
Možno tušíš, že v roku 1938 Prvá Viedenská arbitráž odtrhla Lošonc od matkinho prsníka a uvrhla ho do Horthyovského Maďarska. Ujo Miklós síce nemal fúzy, ale jeho srdce i Strana šípových krížov boli oddané idey čistého národa pozbaveného židovskej identity. Môj prastarký, otec môjho starkého a vyučený šuster, odmietol podpísať maďarizačnú listinu a s päťročným synom sa presťahovali do Mýtnej. Ani tam sa však nezbavili zápachu nacizmu, ktorý sa vznášal nad celým starým kontinentom a šepkal všetkým veciam posolstvá o tom, že čistota musí byť dokonaná. Môj starký hneď v ten večer zočil v prítmí obraz, v ktorom Nemci hádzali do masového hrobu niekoľko nahých tiel svojich vojakov. Tí chlapci nemali ani osemnásť rokov. V Lošonci to bolo ešte drsnejšie. Deportácie, prázdne domy, obesení maďarskí zbehovia, studne zasypané vápnom, všadeprítomná maďarčina a nakoniec bombardovanie. Najhoršie to bolo v roku 1944, kedy sa Rumunsko pričlenilo k Sovietskemu zväzu a útoky na južné Slovensko okupované nemeckými a maďarskými vojskami sa zintenzívnili. Moja starká, ktorá s mamou ostala v Lošonci, dodnes spomína na vydýchaný vzduch v protiatómovom kryte, plač malých detí a nočné ulice vysvietené Stalinovými sviečkami, ktoré zhadzovali sovietski piloti z lietadiel, aby náhodou nezbombardovali nesprávne budovy. Raz vydalo, raz nevydalo. Smola.

Ako to nakoniec dopadlo, vieš sám. Z územia, ktoré dnes predstavuje našu malú veľkú krajinu zbehov a pútnikov, deportovali počas druhej svetovej vojny vyše stotisíc ľudí. Tí, ktorí prežili a vrátili sa, vraj už nikdy neverili v Boha.

A čo ty, kráľ bez kráľovstva? Celý život si prežil v Lošonci, nedávno si oslavoval osemnástku a teraz maturuješ. Rozmýšľaš, či ísť muklovať do Írska alebo risknúť ekonómiu v Bratislave. Otec je poriadny chlap, drie od ráno do noci a keď sa vráti domov, väčšinu času mlčí. Matka je pokojná a vrúcna žena, keby ti to nepripadalo trápne, objal by si ju. Kdesi si počul, že cigáni drancujú náš národ. Tvoj národ. Medzi napísaním dvoch statusov si pozrel Wikipédiu a zistil si, že si bol celý život slepý. Osady, prídavky, deti, ničnerobenie, chudoba a hanba. Cítiš zvláštny hnev, ale je iný ako ten, ktorý tebou lomcoval v momente, keď ti Klára povedala, že ti dá až po stužkovej. Tento hnev je neurčitý, neuchopiteľný. Vieš iba toľko, že kdesi v tebe sa rozťahuje nepokoj. Chce sa prejaviť. Šepká, nech konečne niečo urobíš. Ale čo? A hlavne komu? Rozhliadneš sa po meste a uvedomíš si, že možností je viac než dosť. Nielen cigáni, ale aj Turci, Macedónci, Aziati alebo dôchodcovia. Tí všetci prechádzajú okolo teba, zasahujú do tvojho priestoru a dych, ktorý vháňa do ich tiel život, patrí predsa tebe. Svet je tvoj, zober si ho!

A potom prišiel chlapík, ktorý ti ponúkol riešenie. Nielen tebe, ale aj všetkým, ktorých máš rád a ktorých chceš ochrániť pred všetkou tou špinou a čvargou. Ešte nikdy si nebol voliť, ale teraz pôjdeš. Žiadny pupkatý mecenáš, ktorého rétorika ani nepripomína ľudskú rasu, ale obyčajný chlapík, ktorý má jednoducho rád kaki nohavice a kanady. Čo je na tom? Predsa, keď chceš vidieť pekných a módnych ľudí, pustíš si Geissenovcov. Vieš, že to dáš. Vy to dáte, keďže sa pridajú aj spolužiaci, ktorí v ten deň nechcú pomáhať otcom pri stavaní verandy. Si hrdý. Na seba i svoju partu. Vieš, že zajtra začne prvý deň zvyšku tvojho nového života. Bol si predsa stvorený pre veľké veci. Koniec koncov, tuniak ti nikdy príliš nechutil.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 196 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 02.12.2013 (Biľak)

Diskusia k článku obsahuje 28 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist