JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Lučenské novoročné predsavzatia

Kríza žánru | Poetica hermetica | Peter Balko | 04.01.2014

_ma_small

Ja, mýtické mestečko Lošonc ležiace v rovinatom ohanbí slovenskej krajiny medzi nebom, zemou a Poltárom, prisahám pred mojimi obyvateľmi, priateľmi, susedmi, honelníkmi i tými, ktorí moje chátrajúce torzo lásky a xenofóbie zoširoka obchádzajú, že v nastávajúcom roku 2014 bude všetko na svojom správnom mieste.

Budem sa starať o tých, ktorí prekročia prah môjho domu. Bez ohľadu na farbu, krajinu pôvodu, zápach či ochlpenie podpazušných tajomstiev. Budem pevnou oporou pre slabých a vratkých. Budem azylom pre prenasledovaných a perzekvovaných. Režimom, rodinou či županom vybieleným od slnka. Budem ostrovom pre utonutých v tuzemskom ume i urnou pre nerozfúkaný popol na Kokave. Budem vývodom pre tých, ktorých otrávia v lahôdkach. Budem bradavkou svetla pre všetkých novohradských panicov i majákom pre tých, ktorí zablúdia na Rapovskej križovatke. Budem pitnou vodou pre cigánov a dôstojným dospevom pre starých rodičov. Budem Adamom i Evou, rebrom i dušou. Pre všetkých, ktorí si to zaslúžia. Amen tma, amen svetlo.

Vyfackám deti, ktoré kradnú sviečky z hrobov počas Pamiatky zosnulých.

Zrekonštruujem secesnú synagógu, ktorá vyše tridsať rokov hnije na okraji frekventovanej cesty medzi cintorínom, hotelom Pelikán a potravinami CBA. Otvorím jej zamurované vráta svetu, básnikom, ktorí budú medzi jej studenými múrmi čítať slovenskú, poľskú a maďarskú poéziu, maliarom, ktorí vyzdobia jej interiér svojimi preludmi i tým, ktorí rok čo rok prechádzajú okolo jej chvejúcej sa aury a predstavujú si všetky tie miestnosti a zákutia, ktoré čakajú vo vnútri. Zrovnám so zemou unimobunky v susedstve, kde sa spíjajú malomocní, natrhnem rite tým, ktorí si pri múroch synagógy dokazujú svoju zadýchanú lásku a vymágam v močovke ksichty všetkým podnikateľom, ktorí sa chceli na zúboženom rumovisku nabaliť eurofondami. Ale na úvod zruším bizarný mýtus o tom, že židovská komunita vymrela na južnom Slovensku koncom druhej svetovej vojny.

Pozastavím finančné dotácie pre miestny futbalový klub LAFC Lučenec – dospelí, ktorí iba za rok 2013 zožrali vyše 60 000 € z mestského rozpočtu a pritom vypadli z III. ligy východ. Mimochodom, môže byť niečo horšie než III. liga východ?

Zavediem funkciu (seriózneho) mestského architekta a bez jeho povolenia sa v Lošonci nepostaví ani falus. Už žiadne Hypernovy a Kauflandy na futbalových ihriskách. Plaváreň zaliata betónom, sekáče na každom kroku či veľkosklad ázijských handier namiesto Oravy. Bizarný kolos zvaný “lučenské dvojičky“, do ktorého sa nechcú vracať ani holuby z Ukrajiny. Už žiadne rekonštrukcie námestia, ktoré bolo iba kvôli pokladaniu dlažby uzavreté dva roky. Už žiadne ďalšie obchodné centrum, herňa ani optika. Ak áno, tak na okraji mesta. Za poľom, pri kravách a lajnách.

Zruším všetky lekárne v Lošonci a z Alpy učiním povinnú výbavu v domácnosti.

Budem podporovať kultúru a tým nemám na mysli iba hodovanie, prežieranie a dávenie za plotom základnej umeleckej školy počas jarmočných zábav. Jazzové lístie, ktoré do Lošonca privialo Petra Lipu, Dana Bártu i Chicago Blues Connection, bude padať aj naďalej. V zime Medzihmla a v lete séria koncertov a čítačiek v altánku v parku. Možno aj v reštaurácii Labuť, v ktorej bola kedysi člnkáreň. Unikátne výstavy a heppeningy v galérii Priestor, v Novohradskom múzeu a galérii i u Kingy Szabóovej, krásnej vdovy po Júliusovi Szabóovi. Metalové a noiseové koncerty v Slimáku, rockové balady na tenisovom ihrisku i v Zimnej záhrade. Polnočné hororové projekcie i priame prenosy z koncertov či Ligy majstrov v znovuzrodenom kine Apollo. A Divadlo B. S. Timravy, kedysi dom kultúry, ktoré posledný rok páchne prázdnotou, dám zadarmo do ročného podnájmu mladým výtvarníkom, grafikom, streetartistom a architektom, nech v jeho priestoroch zriadia galériu, filmový klub, tvorivé dielne, kaviareň i stály divadelný súbor pod vedením Arpáda Szabá. Spoločne vrátime kultúru na jej pôvodné miesto – medzi ľudí, do kaviarní a parkov. Medzi deti, medzi starcov. Pretože tam patrí, nie na upchaté toalety mestského úradu.

Sľubujem, že papuľou mestského rozhlasu sa už nikdy neroznesie spev Tomáša Bezdedu ani Natalie Oreiro.

Na stránkach sociálnej siete, mestských i Novohradských novín budem písať o všetkom, čo sa v Lošonci deje. Pravdivo a zodpovedne. Nielen o vysadených stromčekoch, novonarodených šteniatkach alebo primátorkinej návšteve domova dôchodcov, ale aj o nenávisti, apatii, chudobe, beznádeji, špine, alkoholizme či nacizme pod plafónom meštiackych domov. O umrznutých tulákoch, o smutných opilcoch tackajúcich sa ulicami počas Štedrého dňa, o Maňkovi i Kotlebovi, o zločinoch bývalých primátorov, o zlodejoch, bezzemkoch i bezbožníkoch. Lošonc nie je raj ani Malinô Brdo. Je svoj. Krivý i rovný, špinavý i krásny. Slovenský, maďarský, južanský a hlavne pôvodný, originálny. Prežil Tatárov, Turkov, Maďarov, fašistov, komunistov i falafelové vojny. Nepotrebuje ilúzie, nepotrebuje klamstvá. Všetci vedia o svinstvách, ktoré sa dejú pod kobercami malomiest a Lošonc nie je výnimkou. Skutočnosť, že o tom niekto nechce hovoriť, iba potvrdzuje smutnú tézu, že ten, kto mlčí, svedčí.

Budem naďalej písať, budem naďalej kričať. Budem vyvodzovať dôsledky. Budem budovať cesty, cyklotrasy i svištie stezky. Budem naďalej stáť pred prahom kalvínskeho, katolíckeho i evanjelického kostola a prispievať tulákovi Ježišovi na cigarety. Budem dobrým mestom, budem dobrým domovom. Timrava, Banšell, Lehár, Kármán i Doktor Voda sú mi svedkom, že nezídem zo svojej cesty posiatej močovkou, výmoľmi a južnou láskou. Pretože Lošonc je len jeden.

Všetko dobré do nového roka 2014,

Vaše kultúrne, hospodárske a hysterické centrum Novohradu.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 160 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 09.01.2014 (Dusan)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist