JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Mytologizácia kresťanstva

Kríza žánru | Poetica hermetica | Ivana Kaduková-Adamcová | 09.12.2011

_ma_small

Nespravodlivosť, tyrania, klamstvo, otroctvo a znásilňovanie svedomia sú súčasťou našich životov. Musíme sa naučiť ako s tým zaobchádzať, lebo zlo chce žiť spolu s nami. A nedá sa vopred odhadnúť ako by sa to dalo urobiť bez veľkých škôd.

Kresťanstvo v 20. storočí bolo konfrontované so zlom nebývalých rozmerov a hĺbky. Pokúšalo sa o rôzne racionálne výklady v súlade s dogmatikou, hlavne protestantizmus ako som to naznačila v predchádzajúcich úvahách. Lenže zlo sa stalo určujúcou skutočnosťou a nedá sa viac zmietnuť zo stola premenovaním alebo skrývaním za myšlienkové špekulácie. Zastieracie odpovede nie sú dostačujúce. Človek naďalej stojí zmätený a bezradný pred negatívnymi nápormi života, ktoré sa cez neho valia. C.G. Jung raz napísal, že je to preto, lebo nemáme žiadne imaginácie o zle, ale táto imaginácia ma nás. Jedni to odmietajú vidieť a druhí sa s tým identifikujú. Niektorí si myslia, že môžu takzvané zlo pošliapať (nevšímať si ho), iní mu prepadnú natoľko, že dobro ani nevidia. Dlhodobo si kresťanstvo nechce pripustiť, že zmýšľa dualisticky a zlo sa stalo rovnocenným protivníkom dobra, teda Boha. Lebo len dualizmus umožňuje jasnú morálku a  čiernobiele extrémy, teda existenciu dobrého Boha i zlého sveta. Takáto morálka sa objaví vždy vtedy, keď chýba mýtus, keď chýba duchovný vhľad, či Božská inšpirácia a zostanú len rozumové úvahy. V takejto podobe zastihla kresťanstvo postmoderna. Nezaháľala a otriasala jeho myšlienkovými základmi. Zrelativizovala absolútne pravdy a rozoznanie dobra od zla sa už nezdalo byť také jasné. Obrala nás o detskú istotu viery i náboženské barličky pri etickom rozhodovaní. Filozofia i teológia začali kričať, že potrebujeme zmenu zmýšľania, novú orientáciu – metanoiu, až kým jej došiel dych. Túžbu po duchovných premenách rýchlo vystriedala túžba po materiálnych, teda politických a teraz aj ekonomických zmenách. Kríza ducha sa pretavila do ďalších životných oblastí, ktoré potvrdzujú, že „zlo“ je oveľa zabývanejšou veličinou tohto sveta ako sme si mysleli.      

Svojho času som milovala všetky knihy, ktoré nadväzovali na Bonhoefferovské „dospelé kresťanstvo“ a Bultmannovské „demytologizovanie“. Zdalo sa mi, že to je cesta pre moderného kresťana. Skoro každý farár cítil, že je potrebné začať hovoriť novým jazykom, aby kresťanstvo bolo zrozumiteľné aj v súčasnosti. Avšak rôzne experimenty a pokusy nemali žiaden účinok. Človek sa vzďaľoval náboženstvu, tak ako sa „odkúzľovala“ naša doba. Západný človek prestal rozvíjať svoj mýtus. Ak odhliadnem od jedincov, nepriateľsky naladených voči náboženstvu, ktorí nie sú schopní pripustiť žiadny pozitívny vplyv kresťanstva, som presvedčená, že človeku by veľmi pomohlo, ak by dokázal oživiť mýtus v kresťanstve. Teda nie jeho demytologizácia, ale mytologizácia je kľúčom k zmene! Nie dospelosť, ale snáď múdra staroba nás môže vrátiť k tomu, čo je v náboženstve podstatné. Pretože tá so svojimi skúsenosťami vie, že rozhodovanie v živote nestojí na mravnom kódexe, ktorý sa vždy tvári, že vie, čo je dobré a zlé, ale je to tvorivý čin postavený na viere, výchove, skúsenostiach a danej situácii. Vie, že človek nesmie prepadať extrémom, ani takzvanému dobru. Nie preto, žeby prestalo byť dobrom, ale ak mu človek prepadne, má to zlé následky. Ako pri každom „posadnutí“, či už ide o alkohol alebo idealizmus. Preto po postmoderne vieme, že to, čo poznávame ako „dobré“ nemôže mať charakter kategorického imperatívu a ani takzvaného zla sa nemusíme stále varovať. Áno, môžeme urobiť v našom úsudku chybu, alebo sa môžeme cítiť neistí pri rozhodovaní bez istej základne, ale to neznamená, že relativizácia „dobrého“ a „zlého“ ruší aj ich existenciu, či platnosť. Človek vie pramálo o svojich možnostiach rozhodovania ako aj o tom, čo je vlastne mýtus a akú zmenu v myslení by mohol priniesť.

Stratou mýtu sme totiž zabudli na jednu veľkú časť samých seba a aj preto sa vždy znovu obhliadame na vonkajšie zákony a pravidlá, ktoré by nám v našej bezradnosti pomohli. Môže zato aj výchova v ideály kresťanstva, o ktorých vieme, že nie sme schopní ich splniť a tí, čo ich kážu, vedia, že sami ich tiež nikdy nesplnia. Človek by sa mal učiť o tom, akého dobra je schopný a aké hanebné činy by mohol vykonať a mal by sa vyvarovať, aby jedno nepovažoval za skutočné a druhé za ilúziu. Jedno aj druhé je skutočne pravdivé ako možnosť v nás a neujdeme úplne ani jednému ani druhému, ak nechceme žiť v sebaklame. Mytologizácia kresťanstva by preto mohla začať rozvíjať práve tie časti Biblie, s ktorými si kresťanstvo založené na morálke nevedelo rady. Ale dnešný človek so svojimi skúsenosťami a nečiernobielym pohľadom má šancu „zachytiť“ jemné nuansy v neštandardných príkladoch ako napríklad „buďte chytrí ako hadi..“ alebo podobenstvo o nespravodlivom šafárovi, či Ježišovo prekliatie figovníka... Mýtus nie je dôležitý pre záchranu kresťanstva, alebo nebodaj pre záchranu Boha, ale pre záchranu človeka. Nevymýšľame ho, ale hovorí k nám ako „Slovo Božie“. To „Slovo“ prichádza k nám a nemáme žiadny prostriedok ako zistiť, či je odlišné od Boha a nakoľko. Jediné, čo vieme je, že nezávisí na našej vôli. Tak ako nedokážeme vysvetliť inšpiráciu, či nápad, alebo netvoríme sen, ale že sa deje akosi sám zo seba. Môžeme povedať spolu so psychológmi, že vychádza z nášho nevedomia. Lebo „Boh“ nie je mýtus, mýtus je zjavenie božského života v človeku. A iba cez neho sa môže človek priblížiť k svojej základnej vrstve, k tomu jadru podstaty, v ktorom sídlia inštinkty. A inštinkty nám zase pomáhajú orientovať sa v živote a rozhodovať sa spontánne, inšpirovane, nevypovedateľne a napriek tomu rozumne. Preto rozvíjanie imaginácie, mýtu, nevedomia vo vedomí, by mohlo byť podnetné zvlášť v adventnom čase, v ktorom „očakávanie“ sa zmenilo na kupovanie darčekov a rátanie výdavkov. Bola by to veľká škoda, ak by Ježiško zostal ležať v jasliach a žiaril len v detských očiach...    

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 37 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 01.02.2012 (občan x)

Diskusia k článku obsahuje 31 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist