JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Poetica Hermetica

Kríza žánru | Poetica hermetica | Michal Havran ml. | 10.04.2009

_ma_small

Vážení čitatelia, využívame veľkonočné obdobie na spustenie novej rubriky s názvom Poetica Hermetica, ktorú pripravujeme v spolupráci s pražským vydavateľstvom Malvern. Nájdete si v nej texty venované hermetickým a poetickým interpretáciam viditeľného a neviditeľného. Prvý príspevok je esejistickým cestopisom do krajov juhofrancúzskej poézie a herézy.

Okcitánsko- civilizácia heretikov

 Do ruín pevnosti Montségur som sa dostal cestou poza rovnomennú usadlosť. V miestnej kaviarni predávali katarské suveníry. Pod hradom je osadená pamätná tabuľa učeného spoločenstva z Carcassonne, ktorá pripomína pád poslednej heretickej pevnosti.

„Chcete poznať Božie tajomstvá?“ hovorí mi hlas za chrbtom. Na prázdnom parkovisku sa v horúcom pyrenejskom slnku potí skupina ľudí. „Ste Katalánci?“ pýtam sa namiesto odpovede.

Mám pri sebe iba teplú vodu a tabak. Výstup trvá trištvrte hodinu „miernym, rodinným tempom.“ Chcem ísť rýchlo hore, pozrieť sa na miesta, kde inkvizícia zlikvidovala posledný odpor, a odísť z údolia, v ktorom sú všetky vône, okrem sviežich.

„Sme z Ruska, prinášame vám radostnú zvesť,“ hovorí bradatý muž. Je oblečený ako fašiangový pop. Pravou rukou podopiera podomácky vyrobenú baniéru, vyšívanú zlatom. Kristus je Pán, čítam na vyblednutej látke. „Máte čerstvú vodu?“ pýtam sa chlapíka, ktorému zjavne záleží na mojej spáse. „Máme aj vodu, ale hlavne pozvánku za hľadaním grálu,“ pokračuje. „Volám sa Dimitrij a chcem vám povedať, že katarský poklad sa dnes nachádza v Rusku, odkiaľ príde do Európy nové svetlo.“ Pozerám si traktát, ktorý mi strčil do ruky. Jasné, ale kvôli odvodom máte sídlo v Andorre, hovorím si.

 Prešiel som štyristo kilometrov po miestach, ktoré sú spojené s katarskou herézou. V Carcassonne, ktoré obnovil Violette le Duc, som sa zaplietol do peletónu Tour de France, pozoroval som republikánsky ohňostroj 14. júla nad gotickými hradbami, spal som pri rieke s opitými anglickými kanoistami, bol som vo Foix, kde šľachta vo veľkom prijímala ceremoniálny katarský krst consolamentum, a teraz stojím pod Montségurom a Rus mi tvrdí, že grál je v Moskve, vlastne v Barcelone, so zástavkou v Andorre.

„Poď si vypočuť našu hudbu.“ Pristanem za fľašu vody. Viem, že od čias mnícha Avakuma si treba pozorne všímať apokalyptické črty ruskej spirituality, ale tento kokteil je na mňa prisilný. V dodávke s moskovskou značkou sú rozložené propagačné materiály sekty grálu.

Matne si spomínam na slová Reného Nelliho, považovaného surrealistami a alterglobalistami za posledného katarského filozofa. „Na juhu Francúzska sa zrodilo sedem veľkých mystických a náboženských doktrín, arianizmus, kabala, dvorná láska, katarizmus, valdenizmus, kalvinizmus a náboženstvo humanistické Augusta Comta.“

 Na parkovisko prichádza autobus. Rusom sľubujem, že sa zastavím v ich centrále, až keď sa naučím okcitánčinu. Katarská heréza vyrástla vďaka jazyku, ktorý jej ponúkol na špekuláciu svojich 80 000 idiómov. Križiaci zo severu neprišli zničiť náboženstvo, ale jazyk.

Príčinou pádu Montséguru bol masaker niekoľkých inkvizítorov v roku 1242 v Avignonete skupinou mužov, ktorí zostúpili do mesta z katarskej pevnosti. Narbonnský arcibiskup a senešal z Carcassonne dostali od Louisa IX. a Blanche Castílskej príkaz, aby pevnosť obkľúčili. V máji 1243 stálo pod hradom 6000 križiakov.

 „Predstavte si, že som okno a pozeráte sa cezo mňa do údolia,“ hovorí na hrade turistom miestny šerpa. „Nikdy nikomu nehovorte, že katari zomreli v obkľúčení od smädu. V Arriege by Vás vysmiali.“

V roku 1244 sa na hrade ukrývali poslední dokonalí. Dole pod pevnosťou je dnes masový hrob. Pravoverní v ňom založili hranicu a katari naskákali do očistného ohňa. Als cathars, als martirs del pur amor crestian. 16. mars 1244, stojí na pamätnej tabuli na miestach masového hrobu heretikov. (Ako katari, ako martýri z čistej kresťanskej lásky, 16. marca 1244.) Francúzsky juh prestal existovať ako civilizácia a stal sa administratívnou jednotkou kráľovstva.

 

Ab l’alen tir vas me laire

Qu’ieu sen venir de Provensa

Tot quant es de lai m’agensa

(Peire Vidal)

 

Vdychujem tento provensálsky vzduch

všetko čo Provence prináša

pozdvihne môj duch

 

Bézier, Narbonne, Lastoure, Foix – spomienky na iný juh. Vojenská gotická katedrála v Albi, inkvizičný tribunál v Toulouse, cyprusy, ktoré označovali hroby katarov alebo hugenotov.

Ponad všetko azúrová obloha, na ktorú Paul Valéry komponoval nekonečné variácie azur-pur. Zástupy umelcov, ktorí cestujú do Saint-Rémy de Provence, aby lovili rovnaké svetlo ako Vincent van Gogh, ktorého v Arles poblúznili toxické plynové večery.

O svetle blúznili aj heretici. V Liber de duobus principiis, Knihe o dvoch princípoch od Jeana Lugia stojí: „Zo všetkého predchádzajúceho je zjavné, že je absolútne nemožné, aby sme verili, že skutočný Boh stvoril, priamo a principiálne, temnotu a zlo. A je vylúčené, aby ich stvoril z ničoho, ako tomu veria naši protivníci aj napriek tomu, že Ján im v prvom Liste potvrdil že ,Boh je samotným svetlom a teda temnota z neho nijako nepochádza…‘ Temnota teda nie je stvorená priamo a principiálne naším Pánom, skutočným Bohom a jeho synom Ježišom Kristom, ale nepriamo, z preexistujúcej reality…“

 Prečo mi v alexandrínoch nevychádzajú kroky

 Vzťah medzi podnebím Okcitánska, jazykom a metafyzickým závratom si všimol na začiatku 20. storočia Ezra Pound. Počas leta roku 1912 sa so svojou dcérou Mary vydal na cestu po trubadúrskych pamiatkach, z ktorej uverejnil zápisky s názvom Cesta peši po stopách trubadúrov v krajine Oc. Mnohé z jeho postrehov a poznámok sa neskôr stali súčasťou Poundovych monumentálnych Cantos. Sú podstatou básnikovho pokusu o mutáciu románskej, a predovšetkým okcitánskej a katalánskej filológie do modernej poézie.

 Na inom mieste bude v experimente pokračovať chromý poet Guy Bousquet, zatvorený väčšinu života v izbe v Carcassonne, odvrátený na posteli, aby nevidel okno, obklopený knihami od priateľov z Paríža a ópiovými tinktúrami a trhaný bolesťami po nemeckom šrapneli od Verdunu.

 Pound sa v tom čase stýka s nemeckým klaviristom a skladateľom Walterom Morse Rummelom, ktorý patrí do okruhu Debussyho priateľov. Rummel, vnuk amerického vynálezcu morseovky, nahovorí Pounda na skúmanie trubadúrskej melopoie. Spoločne vydávajú hudbu k trom z Poundovych Canzoni a Ezra počas svojich pobytov v Paríži študuje v Národnej knižnici hudbu provensálskych chansonnierov. Pred odchodom na juh skomponujú Pound a Rummel hudbu k deviatim trubadúrskym básňam, ktoré Ezra preložil do angličtiny. Vzácne dielo sa objaví v dvojjazyčnej verzii Hestarnae Rosae, Serta II, deväť trubadúrskych piesní z XII. a XIII. storočia.

 Poundova cesta na juh začala v Poitiers koncom mája. Mesto je dodnes považované za kolísku provensálskej poézie. Guillaume IX. má v centre impozantnú sochu, ktorá pripomína existenciu jeho umeleckého dvora. Z Poitiers pokračoval Pound do Angouleme, odkiaľ vidieť za dobrého počasia západné pobrežie a do Cognacu, Bergeracu a Jarnacu je tak blízko, že tam nemusí cestovateľ ani ísť. V Angouleme začal merať Pound prozódiu a rytmus chôdzou. Peši prešiel Chalais, Ribérac, kde sa narodil básnik Arnaut Daniel, Mareuil, pevnosť malého Arnauta, odtiaľ pokračoval do Périgueux, kde sú v zemi najchutnejšie hľuzovky, a Hautefortu, pevnosti, kde žil slávny trubadúr Bertran de Born. Z Hautefortu pokračoval do Exideuilu, kraja Girauta de Borneila, a Chalusu, kde smrteľne zranili rytiera, básnika a panovníka Richarda Levie Srdce. Začiatkom júna bol Pound v Limoges, potom ako prešiel počas dvoch týždňov 125 kilometrov, spával s pastiermi a čítal vlastné zápisky.

 Po krátkom pobyte v Paríži sa vracia v júni na juh. Tentokrát prenikne hlbšie do krajiny okcitánskej civilizácie. Cez údolie Dordgogne, Sarlat, kde pôsobil humanista La Boete, pokračuje na Rodez, do Albi a Toulouse a odtiaľ do bývalého hlavného mesta katarskej herézy Foix. Cez Carcassonne a Narbonne sa vracia na sever a prejde rovnakou trasou, ktorú pred ním vyskúšali katarskí a neskôr hugenotskí exulanti. V údolí Dronne sa Pound venuje skúmaniu záhady dompna soiseubuda – komponovanej dámy, o ktorej písal Bertran de Born a ktorá je ideálnou ženou, vyskladanou zo všetkých krásnych provensálskych žien. V okolí Riberacu skúma Pound rytmus, v akom sa ohýbajú kvety pri rieke pod vplyvom vánku. Počas výstupu na Mareuil pozoruje, ako sa mu pred očami menia perspektívy, a kladie si otázku, či nie je štruktúra Arnautových sextínov výsledkom „istého zloženia pôdy.“

 „Koľko z týchto veršov nadobudne život a silu, keď si uvedomíme, že ich spievali ľudia, pre ktorých boli atmosferické podmienky vo veľkej miere rozhodujúce pre každé gesto, každú rozkoš existencie.“ V malom masíve Cevennes, ktorý je na severe ohraničený gaštanmi, zatiaľ čo jeho južné svahy spadajú do tieňov stredomorských alepských borovíc a cyprusov fúka viac ako 70 rôznych druhov vetrov. Hugenotskí proroci počuli počas kamizardského povstania na tajných lesných bohoslužbách hlas Ducha Svätého a v Musée du Désert neprestáva šum platanových hájov ani vtedy, keď je juh umŕtvený horúčavou.

 Vietor v olivovníkoch, iskerníky zarovnané

Na ostrom kraji skál

Tečie voda, vietor obaľuje borovicu

A posekané obilie vyhriate na slnku.

(Cantos XX)

 Vôňa týchto miest

Vás urobí šťastnými

Nikdy tam nebude chcieť byť

Sami

Alebo s niekým.

 A ďalej:

 Vzduch prúdi v konároch

Cédre sa oslňujú

Na zrázoch a úbočiach, čerstvo posekané obilie,

A voda, tam, v praskline,

Medzi dvomi lúkami a zvuk?

Zvuk, ako som už povedal, kolibrík

Príliš ďaleko, aby sme ho počuli.

 

 Spomedzi dvadsiatky trubadúrov, ktorých môžeme považovať za blízkych katarom, patrí významné miesto Guilhemovi de Durfort, po ktorom, žiaľ, ostala iba jedna báseň. Ezra Pound sa jeho tvorbe nevenoval, no Durfortove verše sú významným dôkazom o vzájomných vplyvoch medzi heretickým učením a novou formou mystickej poézie.

 Podľa registrov inkvizície sa zúčastňovali Durfortovi bratia a matka na generálnych stavoch katarskej cirkvi vo Fanjeux, mestečku, ktoré sa preslávilo vysokým podielom heretického obyvateľstva vrátane šľachty. Samotný Guilhem má podľa vyšetrovacích záverov inkvizície jasné črty katarského umelca. Ani striktná ortodoxia učenia nezabránila trubadúrovi viesť život potulného rytiera-veršotepca.

Fanjeaux bolo začiatkom 15. storočia jedným z centier kultúrneho a náboženského života. Na hrade sa pod ochranou miestnej katarskej šľachty organizovali trubadúrske večierky a teologické dišputy. Počas jednej z nich mal svätý Dominik, ktorého poháňal pápež bojovať proti heretikom, uskutočniť zázrak ohňom, ktorý ani na tri pokusy nepoškodil jeho knihu, napísanú s cieľom vyvrátiť heretické názory. Vo Fanjeaux pôsobil katarský biskup Guilhabert de Castres a počas heretikácie Arnauda de Castelverdun sa na pozvanie dámy Cavaers z Fanjeaux zišla v 1229 na hrade Mongradail nevídaná spoločnosť juhofrancúzkej heretickej šľachty.

 Guilhem pochádzal z malého panstva Carcasses, ktoré je obklopené preslávenými vinohradmi, zasadenými podľa legiend Feničanmi. Na rodinnom sídle Durforta prijala consolamentum v roku 1204 Esclarmonde, sestra vojvodu z Foix. Katarská dáma sa stala neskôr jedným zo symbolov martýrskej smrti posledných „čistých“ a predlohou básnikov hľadajúcich ideálnu podobu južanskej krásy.

 Podobne ako ďalší aristokrati sa postavil počas krížovej výpravy Simona de Montforta proti útočníkom zo severu a podobne ako vojvodovia z Carcassonne, Toulouse a Bezier stratil v perzekúciách katarov svoje majetky. V polovici augusta 1209 Montfort rozhodol o tom, že rodinný hrad Durforta sa stáva majetkom rytiera Roberta de Mauvoisin, ktorý správne pochopil, že útok proti autonómnej južanskej civilizácii, postavenej na vlastných náboženských predstavách a poetickom kánone, bol príležitosťou zmocniť sa strategických majetkov s obrovskými výnosmi z vinárstva, rybárstva a ovocinárstva. Guilhem skončil svoj život v susednom Katalánsku, kam sa po páde katarských centier uchýlilo mnoho heretických schudobnených aristokratov.

 Jeho báseň na oslavu rytiera Guy Cap-de-Porc, ktorý organizoval odpor proti Francúzom a katolíckej cirkvi, je vzácnym svedectvom o svete katarského rytierstva, ktoré sa za 150 rokov symbióz ideálov dvornej lásky, sakralizovania prírody a alternatívneho kresťanstva stalo ezoterickým prejavom južanskej urodzenosti. Rene Nelli vo svojej štúdii L´ erotique de trubadours (Toulouse 1963) naznačuje, že katarskí kazatelia považovali koncept dvornej lásky za formu čistoty, ktorá viedla trubadúrov k relatívnej sexuálnej zdržanlivosti podmienenej snahou o vyčírenie obrazu ideálnej dámy-milenky. Láska predstavuje v poslednej fáze konštitúcie okcitánskej kultúry a identity odmenu za rytiersku námahu. Táto teoretická fúzia medzi zdanlivo odporujúcimi si doktrínami prísneho, asexuálného katarstva a prvoplánového hedonizmu provensálskej poézie predstavuje matricu vedúcu k pochopeniu rizika, ktorú pre rímsku cirkev predstavovalo Provensálsko v 14. a v 15. storočí.

 Ja I fuecx d’amor non destrenga ni arga

Mas per razon son cors privat e franc

E si d’amor lo ten dompna pel marc,

Al gran request sia fortz cum retomba

Quar bos arbres vay ades a sselh tom,

E non es toms, ans per aquelh cazer

Deven engres, amoros e plazens,

Quant en bon luec conquier bona conquesta.

 Nech plameň lásky nevyhasí a nestrávi

tohto láskavého a úprimného muža, iba v prijateľnej miere.

A ak mu podrží rukáv dáma, ktorej vzbudil pozornosť,

Nech ju neodmieta dlhšie, ako trvá vypiť pohár.

Pevný strom má sklon k podobnému pádu.

No nie je to v skutočnosti pád, ale naopak:

Padajúc takto, stáva sa vášnivým, zamilovaným a láskavým,

Keď získal lásku na správnom mieste.

 Heretický ka-bál

 Mesto Lunel je neočakávanou zástavkou na ceste po stopách heterodoxnej kultúry francúzskeho juhu. Okcitánsky Lunel, provensálsky Luneu, bol v stredoveku významnou zástavkou pútnikov na ceste do Santiaga de Compostella. Obyvatelia mesta, Pescalunes, po okcitánsky Lovci mesiaca, organizovali v stredoveku pohanské oslavy venované Diablovi v dodnes viditeľnom vallis viridis, zelenom údolí. Panovník svätý Ľudovít sa tu zastavil cestou do Aigues-Mortes, odkiaľ odchádzal na krížovú výpravu. Lunel sa stalo jedným z hlavných miest provensálskej kabaly, ktorú v rabínskej akadémii rozvíjal Rabad z Posquieres a slepý Isaac. Šírenie Bahíru a neoplatonických komentárov v prostredí, ktoré bolo vystavené v 13. storočí rozmachu trubadúrskej poézie a katarskej herézii, ešte dôraznejšie stigmatizovalo juh ako zdroj originálneho myslenia.

Z Lunelu vedie cesta na sever do Saint Rémy de Provence, kde sa narodil lekár, alchymista, kabalista a prorok Nostradamus. Zo Saint Rémy možno prejsť údolím Rhone do Luberonu, na miesta, kde dodnes stoja zvyšky hradu Lacoste, ktorý patril markízovi de Sade.

 Z Lunelu som sa ale vydal na juh, do mesta Aigues-Mortes, obloženého močiarmi. Svätý Ľudovít z opevneného mesta odplával na dve krížové výpravy – siedmu v roku 1248 a ôsmu v roku 1270. Dnes je mesto oddelené od otvoreného mora tridsiatimi kilometrami pohyblivých pieskov a rybníkov so stagnujúcou vodou, o ktorej miestni obyvatelia tvrdia, že jej pitie medzi obedom a piatou podvečer vedie k šialenstvu.

 Usádzam sa pred Tour de Constance, kde v 18. storočí väznili úrady hugenotských povstalcov z masívu Cevennes. Resister – Odporovať, nápis väzňov, vyrytý ručne do múrov, je viditeľný dodnes.

 De qu'éro aco ? De presouniero.

De qu'avien fa ? Vioula la lei,

Plaça Dieu en ligno proumiero,

La couscienci au dessus dou rei.

Fièri iganaudo, is assemblado

Dou Désert, séguido di siéu,

Lou siaume en pocho, éron anado

A travès champ, per préga Dieu.

 

En Aigo-Morto eron menado,

E la tourre ero sa presoun.

 

Souffrissien, li pauri doulento,

La fam, la set, lou fre, lou caud;

Avien li languitudo sento

Dis assemblado e de l'oustau.

Mais vien la fe, counfort e baume

Di cor murtri que reston fier;

Ensemble cantavon li siaume

Dins la presoun coumo au Desert

 

 Kto tu žil ? Väzni,

Ktorí si ctili viac Hospodina ako panovníka,

Ženy a matky umierali za vieru.

Ich jediným zločinom bolo, že chodili

Nočnými cestami na stretnutia, kde sa

Modlievali k Hospodinovi v púšti.

 

Hugenoti na popravisko,

Hugenoti do väzenia.

 

Nikdy tieto chladné múry

Neprezradia, ako trpeli sedliačky a markízy,

Vznešené devy púšte,

Ako sa živili ich vierou,

Spoločne spievali žalmy,

Lebo zlomené srdcia sú veľkými.

 

 

War in da Babylon

 Literatúra pripomína, že miesta na sever od Montpellier, smerom na divokú Ardeche, sú vzdušnou čiarou vzdialené od epicentier katarizmu len dvesto kilometrov. Patronymická analýza ukázala, že v priestore medzi Carcassonne a Privas, severnou hranicou povstania kamizardov, malo v 17. storočí až osemdesiat percent hugenotskej populácie mená zhodné so zápismi v registroch inkvizície.

 Časť zvyškov katarov z 15. storočia sa cestou do exilu zastavila v masíve Cevennes, kde v roku 1688 začala mladučká pastierka Isabeau Vincent prorokovať v spánku. Etnológovia majú svedectvá o tom, ako sa ešte v 19. storočí modlili pastieri na vysokohorských lúkach modlitby katarskej cirkvi, mysliac si, že tým nijako nevybočili z liturgickej a teologickej konštelácie, v ktorej sa ocitol juhozápad pod skončení albigenských krížových výprav.

„Vydržte – hľadajte Slovo, nájdete ho v pokání,“ recitovala Isabeau v spleti biblických veršov, ktoré spôsobili rozruch po odvolaní Nantského ediktu. Prorocké hnutie napájané prirodzeným vzdorom nabralo o rok neskôr pozoruhodné rozmery. V gaštanových hájoch Cevennes, ktoré R. L. Stevenson neskôr prešiel sprevádzaný somárikom, aby napísal jeden z najcennejších cestopisov, prorokuje koncom 17. storočia množstvo mladých ľudí. „Obráťte sa, nechoďte už viac na omšu, odsúďte idolatriu. Nepretvarujte sa, že ste katolíkmi, koniec Babylonu je blízko,“ hlása prorok Pierre Jurieu v spise vytlačenom v roku 1686.

Fenomén bojovného, radikálneho profetizmu na spôsob českých bratríkov je sprevádzaný tranzom, triaškou a medzi veriacimi, katolíkmi a protestantmi vzbudzuje bázeň. Vo veži Constance v Aigues-Mortes sa snaží väzenský lekár týchto „pacientov liečiť.“

Desať rokov po prvých prorockých exaltáciách je celý bývalý heretický Languedoc a Cevennes v plameňoch povstania.

 

Prorok novej generácie Abraham Mazel interpretuje sen „ o veľkých čiernych kravách, ktoré vyjedajú v záhrade kapustu,“ ako výzvu na prenasledovanie katolíckeho kléru. Perzekútor a obracač protestantov abbé Chayla umiera rukou radikálnych hugenotov. Začína vojna kamizardov, ktorú protestanti považujú za svoju svätú vojnu. Udalosti z obdobia 1701 – 1705 pripomínajú výpravy proti katarskému juhu. Bojovní proroci Abraham Mazel a Elie Marion, ktorý skončí v exile v Anglicku, sú presvedčení, že myšlienku ozbrojeného povstania po zrušení Nantského ediktu vnukol hugenotom Duch Svätý. Výsledkom pôsobenia protestanského profetizmu je ozbrojený konflikt. Na jednej strane stojí 2500 až 3000 kamizardov (z okcitánskeho camiso – vesta), na strane druhej 25 až 30 000 kráľovských vojakov. Časť Cevennes sa stane po ukončení bojov svätým Divadlom, kde si hugenotská armáda, vedená prorokmi pred stretom najskôr kľakala na zem a spievala 68. žalm:

 

 

1/ Povstane Boh

a rozpŕchnu sa Jeho nepriatelia,

zutekajú pred Ním tí,

čo Ho nenávidia.

2/ Ako býva odviaty dym,

tak ich zaveješ,

ako sa rozpúšťa vosk nad ohňom,

tak zhynú bezbožníci pred Bohom.

3/ Ale spravodliví sa radujú,

jasajú pred Bohom, tešia sa v radosti.

4/ Spievajte Bohu,

ospevujte Jeho meno!

Urovnávajte cestu Tomu,

ktorý prichádza púšťou!

 Z povstania kamizardov dnes ostali spomienky v názvosloví a Múzeum púšte. Každoročne v septembri sa európski hugenoti stretávajú na bohoslužbách v údolí pred domom Rollanda, jedného z vodcov povstania, ktorý padol v boji. Pripomínajú si tak dlhé obdobie prenasledovania (púšte) po porážke, počas ktorého sa tí, ktorí neboli deportovaní alebo popravení, stretávali na tajných službách v lesoch a v skalách. Slobodu vierovyznania, ktorá povstania viedla na politickej úrovni; získali hugenoti až počas Francúzskej revolúcie.

 Za tri týždne som prešiel pešo viac ako Ezra Pound, no nenapísal som nič. Spával som z poverčivosti pri tečúcej vode, líhal som si pod platany a ukrýval som sa pred mistrálom, ktorý pod Baux de Provence prerazil vchod do pekla – val denfer, ktorý opísal Dante. V Montpellieri, v uličkách medzi budovami lekárskej fakulty, som si dával pozor na mor, ktorý Nostradamus liečil zmesou čerstvého vzduchu a marmelád. V Luberone som pozoroval fasády domu, za ktorým žije dcéra Alberta Camusa s vydavateľom Gallimardom. V Carcassonne som čítal poéziu Joela Bousqueta, pokiaľ ma nevyrušili ruskí katari, ubytovaní v meste. V Avignone fúkalo, v Aix en Provence hučia stromy, no od Toulouse cez náhornú plošinu v Millau, kde dnes burcuje farmárov a pastierov José Bové, ponad románske grimasy opátstva v Conques, kde sa ukrývali teroristi z ETA, všade som pozoroval, ako čistota oblohy, rozfúkavaná mistrálom, preniesla čistú, nezaťaženú štruktúru do foriem južného myslenia a našla silného spojenca v nehanebnej bohatosti okcitánskeho a provensálskeho jazyka.

 Ďaleko od festivalu v Cannes je miesto, ohraničené na juhu Pyrenejami a na severe auvergnanským vulkanickým masívom, ktoré v minulosti ochránilo jednu z najodvážnejších estetických a teologických formácií európskej histórie. Pound veril, že táto vzácna a krehká konfigurácia odvahy, originality a lojality pochádzala z veľkej miery zo spôsobu, akým sú prekrížené konáre platanov. Paul Valéry nazývaný knieža poézie, autor Námorníckeho cintorína sa klimatickým pôvodom poézie nezaoberal, no jeho verše, od prvých po posledné, sú rovnako rozhojdané ako pohyblivé piesky v križiackych močiaroch v okolí Aigues-Moertes.

Vyšlo v literárnom časopise Vlna

 

Biblické texty – ekumenický preklad Biblie, 2007.

Ukážky z pôvodných textov katarských spisov a provensálskej poézie preložil Michal Havran

 

 

 

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 150 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 16.09.2009 (http://www.geocities.com/Athens/Rhodes/3991/NeoMan2.html)

Diskusia k článku obsahuje 11 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist