JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec medzinárodnej hegemónie USA

Trumpova vláda očividne naznačuje koniec medzinárodnej hegemónie USA. Medzinárodný hegemón vie definovať pravidlá, ktoré nachádzajú ...

[Joachim Becker]

Amerikán

Jeden môj priateľ vyhral v lotérii zelenú kartu a z Rumunska emigroval do Spojených Štátov Amerických. Ako o pár rokov neskôr s pokorou ...

[Tiburon]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Poznanie, ktoré prináša smrť...

Kríza žánru | Poetica hermetica | Peter Godovič | 27.12.2014

_ma_small

Zbierku podivných hrôzostrašných a dekadentných príbehov od amerického autora Roberta W. Chambersa Kráľ v žltom väčšinu minulého storočia skoro nik nečítal a zrazu sa v našich končinách objavujú až dva jej preklady, jeden slovenský a druhý český. Máme teda dve možnosti nazrieť za horizont bežnej reality, kde vraj sídli tajomný vladár v roztrhanom plášti prinášajúci prekliatie v podobe pomätenia mysle, či oveľa milosrdnejšiu smrť.

Prvú polovicu zbierky tvoria štyri hrôzostrašné poviedky, ktoré navzájom spája zvláštne puto v podobe fiktívnej divadelnej hry, nazvanej rovnako ako celá zbierka – Kráľ v žltom. Tá prináša šialenstvo každému, kto si prečíta jej druhé dejstvo. Aj napriek tomu, že toto dramatické dielo má za sebou takmer storočnú existenciu obskúrnej referencie, jedná sa o počin, ktorý predbehol svoju dobu. Je to totiž jedna z prvých fiktívnych „metakníh“, literárneho prostriedku, ktorý s obľubou vo svojej tvorbe využívajú takí velikáni ako Agatha Christie, Franz Kafka, Vladimír Nabokov a H. P. Lovecraft.

A teraz v roku 2014 sa zrazu táto „metakniha“ stáva kľúčom k záhade, ktorú sa snažia rozlúsknuť hrdinovia seriálu HBO Temný prípad. Práve seriál, ktorý katapultoval neznámu zbierku na vrchol predajných rebríčkov vo svojom žánri, je aj jedným z viacerých dôvodov, prečo vznikol jej slovenský preklad. Zároveň to bola príležitosť predstaviť čitateľom ďalšieho autora hrôzostrašných príbehov patriaceho do okruhu spisovateľov spájaných s H. P. Lovecraftom.

Lovecraftov mythos (fiktívna mytológia), ktorého súčasťou je postava Žltého kráľa, tajomné mesto Carcosa, jazero Hali, hrôzostrašný Hastur a Žlté znamenie prinášajúce utrpenie mysle a skazu tela, ktoré objavujeme pri čítaní Chambersa, sa stal inšpiráciou a námetom už niekoľkých generácií spisovateľov, filmárov a v posledných rokoch aj tvorcov počítačových a stolných hier. Práve oni na seba postupne preberajú rolu iniciátorov nových návštevníkov tohto výnimočného univerza.

Účinky Lovecraftovych príbehov ani tak nestoja na čisto literárnych kvalitách, ktoré mnohí považujú za dosť nízke (Michel Houellebecq tvrdí, že Lovecraftove dielo nebolo „skutočne literárne“), ale na inej vlastnosti rozprávačského umenia, ktorú nie je možné jednoznačne identifikovať. Je ňou spôsob, akým nás autor upúta. Jeho príbehy, podobne ako tie, ktoré písali jeho žiaci, priatelia a nasledovníci, majú až neskutočne hypnotické účinky najmä na mladších čitateľov (ja som objavil Lovecrafta, keď som mal 13 rokov, hoci len v podobe krátkeho článku v Ikárii), ktorých myseľ nie je ešte dostatočne chránená a ľahko podlieha otrasom. Tí vstupujú do autorovho sveta plného čírej hrôzy a tak ľahko ho už neopustia. Atmosféra nekončiaceho, apokalyptického nebezpečenstva postupne premôže tých, ktorí na ne nie sú pripravení.

Aj napriek istej teatrálnosti, majú príbehy autorov mythosu nesmiernu intenzitu. Novo zasvätený čitateľ jedným dychom číta príbeh za príbehom, a keď zavrie knihu, snaží sa nájsť iných čitateľov, ktorý podľahli rovnakému kúzlu. Tak sa formuje akýsi kult, ktorého úlohou je akoby bojovať proti post traumatickému šoku, pričom z generácie na generáciu sa jeho rady rozširujú. Naopak, čitatelia v istom veku, ktorí sa prvý raz dostanú k týmto príbehom, sa skôr riadia Tolstého poznámku o Leonidovi Andrejevovi: „Snaží sa ma vystrašiť, ale ja sa nebojím.“

Strach je len jednou z dimenzií poviedok autorov ako H. P. Lovecraft, R.W. Chambers, A. Derleth, L. Carter, R. E. Howard, R. Bloch a C. A. Smith. Tou azda najdôležitejšou je neľudskosť vesmíru. Lovecraft v tejto súvislosti napísal: „Všetky moje príbehy sú založené na základnej premise, že ľudské zákony, záujmy a emócie sú vo vzťahu k veľkosti vesmíru úplne bezvýznamné a absolútne neplatné. Na dosiahnutie podstaty skutočnej externality, či už času, priestoru alebo dimenzie, človek musí pochopiť, že také pojmy ako organický život, dobro a zlo, láska a nenávisť, a všetky tie lokálne vlastnosti bezvýznamného a dočasného plemena zvaného ľudstvo, vôbec nejestvujú. Len tie časti príbehov, v ktorých vystupujú ľudia, musia obsahovať ľudské vlastnosti. Tieto by mali byť opísané s nemilosrdným realizmom (a nie lacno romanticky), ale ako náhle vkročíme na územie bezhraničného a odpudivého neznáma, strašidelného a temného Vonkajšieho sveta, nesmieme zabudnúť zanechať našu ľudskosť a pozemskosť na jeho prahu.“

Lovecraft veril, že ľudia – „tí úbohí obyvatelia mizerného malého mušacinca v kúte mikroskopického vesmíru“ – patria na popredné miesto kozmickej evolúcie. Vesmír predstavuje pascu a my sme obete do ne hnané slepými, bezmyšlienkovitými silami. Mythos – fiktívna alternatívna realita plná božských myslí oveľa mocnejších než tie ľudské, ktoré sa navzájom absolútne líšia, je odpoveďou na túto predstavu.

Tvory obrovských rozmerov podobajúce sa chobotniciam a drakom sú za hranicou ľudskej schopnosti opísať ich slovami: „Vec, ktorú nemožno opísať – v ľudskej reči neexistujú výrazy pre ten bezodný vreskot a prastaré šialenstvo, pre tajuplné protiklady hmoty, energie a kozmických zákonitostí.“ Či už pripomínajú červov, améby alebo bublajúci sliz, tieto tvory majú jednu vec spoločnú. Žiadna z nich ani vzdialene nepripomína človeka. Akoby sa autori mythosu, ktorí stvorili tieto hrôzostrašné prízraky, snažili ujsť pred ďaleko väčšou hrôzou, ľudským svetom samotným.

Rovnaké prvky využíva Chambers v prípade štyroch poviedok zbierky Kráľ v žltom. Nedáva nám encyklopedický pohľad do Vonkajšieho sveta, píše o ňom a jeho obyvateľoch len v náznakoch. Práve tým, čo nám nehovorí, umocňuje atmosféru strachu. Naše istoty a odvaha majú zdroj práve v zákonitostiach, ktoré považujeme za nemenné, v schopnosti opísať a akceptovať videnú skutočnosť, a v pocite vlastnej výnimočnosti v Stvorení. V situácii, kedy sú nám tieto odopreté, a my sa ocitáme v rukách „živého Boha“ v roztrhanom žltom plášti a s tvárou tak hroznou, že si radšej nahovárame, že je to maska, sme vystavení „naozajstnému hororu – hrôze, ktorá paralyzuje myseľ zaplaví ju nočnými morami, a ktorú nemožno následne už nikdy vyliečiť.“

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 64 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist