To bol zas rok – dvoje volieb, z ktorých jedny vrátili do obehu zdanlivo zo smetiska dejín mentálne skameneliny a umožnili Robertovi Ficovi, aby si konečne usporiadal krajinku podľa svojich predstáv. Navyše s takou koncentráciou moci, aká naposledy patrila jeho súčasnému koaličnému partnerovi v časoch, keď bolo Slovensko čiernou dierou strednej Európy.

Zabrzdiť karpatský ekonomický rýchlik nebolo možné a pokračovať v arogantných spôsoboch moci bolo lákavé – a tak tu máme mačkopsa, ktorý sa mnohým zapáčil. Prinajmenej tým úspešnejším, ktorým sa bude dariť aj za tejto vlády – lebo avizovaná zmena základných ekonomických pravidiel sa nekonala (stačilo jedno bu-bu-bu od Národnej banky Slovenska a do kresla ministra financií dosadiť človeka, ktorý nie je blbec a nepôjde proti svojej sociálnej vrstve) a na to, že každá vláda sa správa ku krajine ako ku vojnovej koristi, sme si už zvykli. Iste, nikomu nerástli stromy do neba a ani táto vláda nebude výnimkou, ak jej mliaskanie pri koryte a nekompetentnosť a chamtivosť dosadených straníckych nominantov bude presahovať hranice slovenskej znesiteľnosti, oveľa širšie nastavené ako v ktorejkoľvek inej krajine naokolo.

Rok 2006 máme teda za sebou – a podľa posledného prieskumu verejnej mienky sú s ním prekvapujúco spokojní najmä tí, ktorí by podľa doterajších prevládajúcich kritérií vari ani nemali byť – ako dobrý ho totiž hodnotili najmä ľudia vo veku 25-29 rokov, s úplným stredným a vysokoškolským vzdelaním a podnikatelia. Prijímať ďalekosiahle uzávery z toho zrejme nemožno, jeden sa však priam ponúka – „za vodou“ sú najmä tí, ktorí sú na pomoc štátu najmenej odkázaní.

Čo nás však čaká v roku 2007?

Najjasnejšie to majú kresťanskí demokrati – tých čaká súboj o moc v KDH, kde sa na sneme stretnú dve krídla – Hrušovského a Palkovo. Nech sa už však tento súboj skončí akokoľvek, potenciálna obmena vo vládnej koalícii (či ako povedal pred pár dňami predseda KDH, „moc na ulici“) závisí od toho, či ju bude chcieť Vladimír Mečiar a či bude svoje požiadavky stupňovať, alebo sa uspokojí s rastúcim mocenským a koaličným potenciálom a svoju skutočnú predstavu o usporiadaní moci na Slovensku prejaví neskôr, vo vhodnejšom čase pre neho samého (lebo ak na niekoho absolútne platí bájka o korytnačke a škorpiónovi, plávajúcich cez rieku, tak je to predseda HZDS). Dnes by to posunutie moci na ulicu bolo zrejme predčasné a v ďalších voľbách by nemuselo mať HZS ani toľko percent čo v posledných voľbách. A zrejme netreba vylučovať ani možnosť, že na dileme, či ísť s Ficom alebo Dzurindom, sa Mečiarovi rozpadne poslanecký klub a celá strana.

Jednoznačne sa dá očakávať, že bude pokračovať plazivé obsadzovanie štátu vo všetkých jeho podobách a formách – koaličných záujemcov o lukratívne posty je priveľa, dodajme však, že miest, ktoré možno obsadzovať po straníckych linkách, je nesmierne množstvo aj zásluhou pažravosti predchádzajúcej vládnej koalície a jej neochoty zaviesť do pravidiel vymenovávania štátnych funkcionárov nezmeniteľný profesionálny rozmer (nebolo to tak dávno, kedy by sa na ústavný zákon o štátnej službe našlo dosť mandátov).

Ďalším potenciálnym ringom bude dôchodková reforma – a hoci boli vyjadrenia predsedu vlády a ministerky práce na margo dvoch pilierov dosť znepokojujúce, aj v doterajšom povolebnom období sme boli svedkami skutočnosti, že i na túto vládu občas platia racionálne argumenty - najmä ak sú podporené výrazným lobistickým tlakom a záujmami finančných skupín, spojených s touto koalíciou a so všetkým, čo je s týmto javom spojené.

Charakteristiku ringu si však zrejme vyslúžia aj iné inštitúcie – Špeciálnym súdom počnúc, Štátnymi lesmi a tajnou službou pokračujúc a Slovenskou televíziou napríklad končiac. Na jednej strane síce tieto spory budú koalíciu oslabovať – aj z hľadiska verejnej mienky, ich vyriešenie v duchu post za post či kšeft za kšeft koaličné vzťahy upevní. Napokon, ak aj mala stranícka krížová kontrola v minulosti niekedy ambície hľadieť na prsty koaličným partnerom, aby svoje pozície nezneužívali, už dávno je táto kontrola skôr zdrojom informácií a vzájomného vydieranie a ústupkov. A myslieť si, že práve trojka Fico – Mečiar – Slota tento systém zmení, je naivné.

Rovnako ako sa nazdávať, že aj po roku vládnutia tejto trojky budú s rokom 2007 spokojní najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia a podnikatelia – taká zmena Roberta Fica a štátnický pohľad za roh sa čakať jednoducho nedá.

Róbert Kotian