„A čo ak sa neotepľuje?“

Pošpekuloval nedávno na stránkach Sme autor, ktorý sa snaží vidieť spoločnosť a – prečo sa zastavovať len pri nej - už aj prírodné vedy „inak“.  De omnibus dubitandum! je základ descartesovskej metodickej skepsy, ktorá stála pri zrode modernej vedy. Klásť skeptické otázky sa preto môže ľahko javiť ako uplatnenie vedeckého prístupu. Prístup je však vedecký len v prípade, keď je skepsa kombinovaná s tvrdým nadretím dát a poznatkov, ktoré sa snažíme spochybniť . V opačnom prípade nejde o vedu, ale o veľmi lacnú a povrchnú snahu o originálnosť tam, kde chýbajú elementárne základy. 

Autor zmeneného článku začal jednou z mála nespochybniteľných viet v článku, dovoľte mi ju preto zacitovať: „Naozaj netuším, či sa globálne otepľuje, alebo nie“. Až potiaľ bol článok vecný a presný. Potom už nasledoval len remeselne zdatný text v ktorom hlbokej ignorácii prírodných vied dokázala konkurovať už len ideologická vízia sveta spradená v mediálne úspešnom štýle konšpiračných teórií. Ani „rednecks“ z rančov amerického stredozápadu a Texasu - masa republikánskych voličov v USA - nečítajú a na obrazovke TV Fox nevidia veľa negramotnejších textov.

V rámci historického úvodu treba povedať že dnešní „klimatickí alarmisti“ nie sú ani náhodou prví. Už pred pár storočiami prišlo pár alarmistov so znepokojivou predstavou, že Zem nie je stred vesmíru okolo ktorého sa točí slnko a planéty, ale naopak, Zem je vraj guľa (sic!) a ešte sa aj otáča. Pochopiteľne ich svet vysmial. Keby len to – Kopernik prezieravo uverejnil svoje trápne názory až keď ho už nemohli vysmiať na hranici, panikár Bruno sa ale panike na hranici zo suchého dreva nevyhol, a Galileo zažil rozum a odvolal - aj keď vraj neskôr prevolával, že aj tak sa točí. Možno ale myslel pivo. Pravda je taká, že nik nevidel ako sa Zem točí, nikto z nás netrávi pol dňa visiac zo zeme dole hlavou ako netopier a všetko môže byť inak.

Iste, je pár ľudí, ktorí údajne na vlastné oči z družíc a rakiet videli ak sa Zem otáča. Polovica z nich ale boli Rusi, o ktorých nie je žiadna istota že niekedy Zem vôbec opustili a či celý ich výskumný program nebol len červená propaganda. Pokiaľ by aj skutočne vyleteli, je skoro isté, že neboli triezvi a že sa im netočila len Zem. Druhá polovica sú Američania. Tí sa trápne tvária, že sú astronauti, hoci nikdy na žiadnej hviezde neboli a ani tak skoro nebudú – liberálna manipulácia od samého začiatku. Ale pripusťme že vzlietli a boli triezvi - aby potom v médiách rozprávali o „točiacej sa“ Zemi to, čo im ich z daní živení chlebodarcovia z NASA nakázali. Skús povedať že sa netočí a nikam nepoletíš.  Priznávam, že ako človeku, ktorý párkrát Zem obletel sa mi ťažko vysvetľuje prečo verím, že Zem je plochá doska, ale hej – veď nemusím vedieť všetko! Proste netuším, či sa Zem točí, alebo nie.

Zhruba takejto kvality je odborná stránka spomínaného článku. S jej jednotlivými nezmyselnými tvrdeniami na stránkach denníka diskutovať z priestorových dôvodov nemožno, podstatné je ale toto:

1. Klíma planéty Zem sa bezprecedentne rýchlo ohrieva – kto vie čítať dáta, nemá o tom pochyby.

2. Dôvodom ohrievania je človek, presnejšie antropogénne emisie CO2, metánu a ďalších plynov.

3. Situácia je zlá a bude sa dramaticky zhoršovať v dôsledku pozitívnych spätných väzieb, ktoré sme uviedli do chodu – topenie ľadovcov a permafrostu v Arktíde - a ktoré nedokážeme zastaviť.

4. Dôsledky rozvratu klímy cítia a ešte viac budú cítiť najmä tí najchudobnejší na svete, ale uchránené nezostanú ani chudobné a stredné vrstvy bohatých krajín. Deti a vnuci mnohých z nás budú žiť v chudobe a biede aj vďaka zmene klímy.

5. Nevieme vylúčiť ani možnosť, či rozbehnutý rozvrat klímy nebude zlučiteľný s prežitím ľudskej civilizácie tak ak ju poznáme. Aj keď časť ľudí podlieha ilúzii, že sme od prírody nezávislí a nad ňou, realita je taká, že sme na prírodných ekosystémoch všetci a na 100% závislí. Jedným z veľmi zraniteľných ekosystémov je napríklad poľnohospodárstvo. Na ňom, nie na laptopoch, mobiloch a autách, naša civilizácia absolútne závisí. Každá civilizácia je hrubá len týždeň hladu.

Že sa klíma otepľuje vieme nespochybniteľne z masívnych a dlhodobých súborov dát zbieraných presným teplomermi na všetkých kontinentoch Zeme už viac ako storočie, už desaťročia aj na hladinách oceánov a morí a najnovšie aj z ich hlbín. Z fyziky vieme, že povestným kanárikom v bani je situácia v polárnych oblastiach, kde teplota stúpa niekoľkonásobne rýchlejšie ako priemerná teplota na Zemi. Vďaka satelitom sledujúcim svet ľadu – kryosféru - sa zmeny dejú priamo pred našimi očami a v priamom prenose. Snáď mi tu prejde odkaz na aspoň jednu webovú stránku, kde si môžete každý deň overiť čo sa práve deje v Arktíde. (University of Colorado v Boulderi snáď nával záujemcov o štúdium zo Slovenska po tejto reklame nejako zvládne.) Satelity potvrdzujú to, čo vieme z iných meraní – letné zaľadnenie Arktického oceánu dramaticky rýchlo klesá rádovo o milióny kilometrov štvorcových. Objem oceánskeho ľadu klesá ešte rýchlejšie.

... Mimochodom, prepáčte ak máte pocit, že vás považujem za idiotov...Nemyslím to zle, len som aj vďaka „ A čo ak...“ článku pochopil, že na Slovensku treba po slovensky - pekne od piky. Takže: je dôležité chápať, že na roztopenie 1 kilogramu 0 stupňového ľadu na 0 stupňovú vodu je potrebné toľko tepla, ako na ohriate toho stého litra vody z 0 na 80 stupňov. Elementárna fyzika, žiaľ u mnohých dávno zabudnutá, ak nie horšie. Znamená to, že akumulácie ľadu v polárnych oblastiach pôsobia ako obrovské tlmiče rastu teploty. Ak brzdy zoderieme – priveľa ľadu sa roztopí – ďalší rast teplôt bude rýchlejší.  Preto je tak zásadne dôležité čo sa v Arktíde a Antarktíde deje aj pre Slovákov, nielen - ako by sa mohlo zdať - pre mrože, ľadové medvede a tučniaky.

Klimaticky negramotní ľudia sa aj po strávení faktu, že sa klíma rýchlo a dramaticky zohrieva zaseknú na fakte, že klíma sa menila aj v minulosti, bez ľudského pričinenia. Samozrejme – a výrazne! Napriek tomu vieme, že sa dnes mení vďaka nám. Planetárny cyklus Zeme by nás mal už niekoľko tisíc rokov unášať do ďalšej doby ľadovej a proces ochladzovania skutočne aj začal – ale v posledných dvoch storočiach sme ho zastavili a obrátili. Ako to všetko vieme s istotou tvrdiť? Vďaka poznatkom paleoklimatológie, vedy o minulosti klímy. Tak ako medicína, aj paleoklimatológia používa celý rad diagnostických metód, ktoré nám umožňujú rekonštruovať vývoj klímy v dávnej aj menej dávnej minulosti. Zhruba to čo je pre medicínu rontgen, je pre paleoklimatológiu analýza ľadovcových jadier.

Ľadovcové jadrá sú valce ľadu vyvŕtané z ľadovcov – čím hrubší je ľadovec, tým hlbšie do minulosti klímy nám umožňujú nazerať. Tie najhlbšie vrty v Antarktíde a v Grónsku sa merajú na tisícky metrov, v horských ľadovcoch Ánd a iných vysokých horstiev na stovky. Vďaka analýze štruktúry, chemického a izotopového zloženia vrstiev antarktických a grónskych ľadovcových jadier vedci veľmi spoľahlivo zrekonštruovali minulosť klímy do hĺbky zhruba milióna rokov, teda cez mnoho ľadových a medziľadových dôb. Z analýz vieme, že medziľadové doby - ako tá, v ktorej práve žijeme - sa striedajú zhruba v 100-tisícročných intervaloch, že trvajú len veľmi krátko a že prechod z ľadových do medziľadových dôb – teda veľké topenie – býva z geologického pohľadu veľmi rýchly proces, ktorý sa deje sa v rozmedzí len pár tisícročí.

Vieme, že spúšťačom prechodov medzi glaciálmi a interglaciálmi a naopak je nepatrný posun v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka a v sklone zemskej osi. Posun by sám o sebe nestačil na až 6 stupňový rozdiel priemernej teploty na vrchole poslednej doby ľadovej pred 18 tisícmi rokmi a dneškom. Stačí ale na to, aby spustil mechanizmy pozitívnej spätnej väzby, ktoré rast teploty mnohonásobne zvyšujú. Roztápanie ľadovcov a snehu spustené nepatrným zvýšením toku energie dopadajúcej na Zem napríklad mení albedo Zeme – sneh a ľad odrážajú 80 až 90% slnečného žiarenia, ale moria len 6%  a lesy a lúky len 10 až 20%. Čím menej je na Zemi snehu a ľadu a čím je počas ročného cyklu pokrytie morí a pevniny snehom a ľadom kratšie, tým viac slnečného tepla Zem absorbuje.

Druhá najvýznamnejšia pozitívna spätná väzba je uvoľňovanie CO2 rozpusteného v oceánoch do atmosféry: presne tak ako teplá kofola, aj teplejšia morská voda „vybublá“ - udrží omnoho menej rozpusteného CO2 ako chladná. Oceány sú obrovskou skládkou rozpusteného CO2, ktorý, ak je uvoľnený do atmosféry, pôsobí ako skleníkový plyn - teda plynná deka, ktorá neumožňuje Zemi vyžiariť nazad do vesmíru všetko žiarenie, ktoré na ňu zo Slnka dopadá. A tak sa „pod dekou“ Zem zohrieva. Čím urýchľuje ďalšie topenie ľadovcov...

Znovu sa ospravedlňujem všetkým gramotným čitateľom za rekapituláciu fyziky pre vyšší stupeň základných škôl - ak nemajú aj slovenské masy podliehať demagógii srandistických konšpirátorov, tak ako sa to deje v masovom meradle v od sveta odrezanom vnútrozemí USA, potom je to asi potrebné. Dovoľte mi preto ešte chvíľku pokračovať o ľadovcových jadrách. Poloha ich vrstiev nám umožňuje s veľkou presnosťou určovať ich vek podobne ako to umožňujú letokruhy stromov (mimochodom, ich analýza je ďalšia paleoklimatologická metóda, aj keď vzhľadom na vek dostupných stromov nám slúži najmä na rekonštrukciu obrazu klímy v poslednom tisícročí). Chemická štruktúra vrstiev dopĺňa obraz o teploty, pri ktorých daná vrstva ľadu vznikala, čo vieme napríklad z pomeru izotopov kyslíka v ľade. Obsah prachu, CO2, metánu či iných plynov uviaznutých v bublinkách vzduchu zamrznutých v ľade zase dokumentuje zloženie atmosféry, výbuchy sopiek, suchá, požiare či skúšky atómových zbraní v čase keď ľad zamrzol.

Vďaka nim vieme napríklad koľko CO2 bolo v atmosfére v posledných ľadových aj medziľadových dobách. V tej predošlej, Émskej dobe medziľadovej pred 120 tisíc rokmi, keď naši predkova žili ešte len v Afrike (pravda, to platí len pre tých, čo sa už zmierili s Darwinom a nežijú v mentálnom svete, ktorý stále verí biblickému mýtu o stvorení sveta pred cca 6.000 rokmi ako je dodnes bežné v USA) bolo, rovnako ako po celých predošlých milión rokov, v atmosfére menej ako 280 častíc CO2 na milión (ppm -parts per million). Toľko ho bolo aj pred 200 rokmi.  Dnes je koncentrácia CO2 v atmosfére vyše 390 ppm. Prečo? Lebo k CO2 uvoľňovanému prirodzene z oceánov sme začal pridávať obrovské objemy CO2 spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu.  Uhlík naakumulovaný za stovky miliónov rokov vo fosílnych palivách spaľujeme do atmosféry v meradle rokov a desaťročí.  

Napriek podstatne menej CO2 a CH4 v atmosfére, bola v Éme hladina oceánov o 6 metrov vyššie ako dnes. Vďaka použitiu ďalších paleoklimatologických metód vieme rekonštruovať teploty na Zemi a zloženie atmosféry do hĺbky desiatok miliónov rokov a tak vieme napríklad aj to, že keď bolo naposledy v atmosfére 390 ppm CO2 ako dnes – v Pliocéne pred trom miliónmi rokov – bola hladina oceánov o 25 metrov vyššie ako dnes. Takže možno začínate tušiť kam smerujeme. V ľadových masívoch Antarktídy a Grónska je stále dosť vody na to, aby ich roztopenie zodvihlo hladiny oceánov o zhruba 75 metrov.  Grónske ľadové polia sa už topia, rovnako ako sa začínajú topiť aj ľadovce v západnej Antarktíde. Otázka je, ako rýchlo sa budú topiť a ako rýchlo budú hladiny oceánov stúpať. História nám opäť dáva k dispozícii aspoň orientačné čísla – keď sa topil európsky a severoamerický ľadovec pred rádovo 15-tisíc rokmi, boli obdobia, keď hladina oceánov stúpala o 3 až 5 metrov za storočie. Ako rýchlo budú stúpať ľadovce pri úrovni 400 ppm CO2 nevieme – ale vieru, že by to malo byť pomalšie ako sa topili pri 200-250 ppm niet veľmi o čo oprieť.

O klimatickom rozvrate do ktorého bezpečne smerujeme by sa dalo ešte dlho pokračovať, ale čitateľ so záujmom o túto tému bude už musieť pokračovať sám. Jedno je viac ako isté:  Konšpiračné teórie o klíme žiadne vedecké argumenty nezastavia, podobne ako zdrvujúci pokrok genetiky a biológie ani 150 rokov po uverejnení „O pôvode druhov“ nezviklal popieračov Darwinovej evolučnej teórie. Navyše tak ako bude ďalej pokračovať úpadok prírodovedného vzdelania žiakov a študentov na Slovensku, budú sa rodiť nové a nové generácie milovníkov konšpiračných teórií a prostoduchých ideológií. Je podstatne menej náročné reprodukovať do úmoru pár senzačných „správ“, ako si naštudovať aspoň základy zložitej témy, akou sú klimatické zmeny. Konšpiračné teórie budú preto vždy populárne medzi nevzdelanými ľuďmi a autormi lenivého ducha, ale veľkej ambície. Ľuďom neschopným chápať alebo lenivým študovať zložité procesy dávajú konšpiračné teórie povznášajúci pocit, že niečomu v tomto nepochopiteľnom, valcujúcom svete konečne rozumejú. Ľuďom vykoreneným zas pocit spolupatričnosti so „zasvätenými“. A politikom istého typu ľahko manipulovateľnú masu, ktorá nebude klásť hlúpe otázky o smerovaní spoločnosti a osude našich detí a vnukov.

Diskusiu JtT o klimatických zmenách si môžete pozrieť na www.jetotak.sk/videoarchiv/tvjetotak-o-klimatickom-kankane-a-klimatotrockistoch-karioke-s-alexandrom-acom-a-jurajom-mesikom-

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung v SR. Jeho neobsah nemusí nevyhnutne vyjadrovať názory FES-u

Súvisiace články:

• Diskontovaná budúcnosť
• Znečisťovateľ platí?
• Ekologická cena nerovnosti