Apropo, kráľ Štefan. Bol zakladateľom uhorskej štátnosti, od roku 1083 vyhlásený za svätého, deň svätého Štefana je v Maďarsku štátny sviatok. Všetko s ním spojené dlhodobo spravujú historici, u nás niekedy aj vulgárni nacionalisti.

U nás zhudobnil Eugen Suchoň  Svätoplukovu misiu ako národnú operu, v Maďarsku Levente Szörényi a János Bródy skomponovali na motívy drámy Miklósa Boldizsára rockovú operu István, a király  (Kráľ Štefan), ktorá sa z večera na ráno stala národnou pýchou. V čase vzniku opery bola dvojica skladateľov už po dve desaťročia hudobnou modlou nielen súvekej generácie. Fúzatí otcovia a mamičky v širokých klobúkoch ešte ako teenageri zamdlievali na ich koncertoch a očareniu hudbou zakladateľov maďarského rocku podliehali, aj keď už im tlieskala ďalšia generácia poslucháčov. V tom sa ich popularita zhoduje so slovenským Elánom. Ibaže Szörényi a Bródy išli ďalej.
Vyše desaťročné prípravy predchádzali hudobnú udalosť, ktorá prekonala všetky očakávania a zaradila sa medzi také klasické operné tituly, ako bola a je Erkelova opera Bánk Bán. (Ferenc Erkel, skladateľ maďarskej hymny, 1844, o.i. tiež autor opery Kráľ Štefan, 1886).
Rocková opera Kráľ Štefan bola projektovaná na jedno uvedenie a súčasne aj sfilmovanie v prírodnej scenérii mestského parku na skromnom kopci Királydomb. Tu vyrástlo filmové štúdio, v ktorom sa odohrala bratovražedná vojna malého národa v lone Karpát. Pred pätnásťtisícovým davom na vyše poldruha hodiny ožil tento starodávny svet, v ktorom sa hlásil k životu nový životaschopný štát ako výsledok víťazstva kráľa Štefana. Hudobné pradivo záverečných hymnických taktov opery zjemňovalo ukrutnosti občianskej vojny a korunovácia kráľa sa udiala za impozantného nasadenia mohutného chóru.  Kráľa Štefana hral László Pelsőczi, (spieval Miklós Varga). Z plánovaného jedného večera bolo nakoniec sedem večerov. Ani tie nestačili obrovskému záujmu. Týždeň trvajúce, každý deň sa opakujúce rockové mystérium zhliadlo vyše stotisíc ľudí.
V nedeľu v noci – 27.augusta 1883 – po poslednom predstavení tridsať minút aplaudovalo nadšené publikum veľkolepému. Posledným predstavením sa skončilo aj filmovanie. Pre filmárov znamenalo toto podujatie novú výzvu a nový spôsob nakrúcania. Šesť kamier snímalo jednotlivé výjavy stovák účinkujúcich. Len tanečníkov bolo vyše dvesto. Režisérom a duchovným otcom projektu bol Gábor Koltay, (o.i. režisér filmu podľa románu Imre Kertésza Bezosudovosť, v prítomnosti nakrúca v Hollywoode). Už v jeseni toho istého roku vyšla dvojplatňa, film bol hotový vo februári 1984 a pod rovnakým názvom nasledovala aj dokumentárna knižka s bohatým obrazovým materiálom. Napísal ju a usporiadala režisér Koltay. Súčasne sa objavilo na trhu aj libreto s farebnými snímkami z predstavenia, kompletným obsadením i celým autorským kolektívom.
Bródy a Szörényi, zakladatelia skupiny Illés, tisícročný príbeh zhudobnili vo svojom vlastnom hudobnom štýle a nikomu neprekážalo, že v známom illésovskom znení hudby, ktoré kedysi volali „ex music,“ ohlásili sa ja pohanské motívy a stredoveké gregoriánske prvky.
Poprední maďarskí umelci cez moderné hudobné trendy zainteresovali mládež na tom, aby vnímala domácu vlastivedu, zašlú minulosť, ktorá paradoxne aj vinou rocku, tá totálne ovládala hudobnú scénu, stála na periférii jej pozornosti.
Po úspechu takéhoto modernisma málokto predpokladal, že sa diela ujme niektoré divadlo. Na prekvapenie bol to činoherný súbor Národného divadla. (Apropo, činohra. Prvú rockovú operu na Slovensku uviedla tiež činohra v Košiciach a boli to Vlci z repertoáru budapeštianskeho Rock Színházu, 1986). Pikantériou inscenačného osudu  Kráľa Štefana bol škandálom zafarbený pätnásťminútový aplauz po premiére,  keď klaňajúcich sa hercov ako za starých čias počastovala staršia dáma vajíčkami.    
Deficity v politike a diplomacii môže kompenzovať umenie. Treba sa však minulosti pozerať do očí otvorene a nie sa s ňou škriepiť tobôž nie ju urážať. Kráľ Štefan, okrem toho, že vládol v priestore našich spoločných dejín, má aj umeleckú dimenziu a  to je aj to, čomu sa hovorí „ad memoire“.