JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Ako sa stať ľavičiarom

Kríza žánru | Slovensko | Tomáš Profant | 03.11.2011

_ma_small

Nasledujúci text je časťou výskumu v rámci grantového projektu „Ako vzniká socio-politická zmena?“ FES 133-78-872. Ide o prečistený a do odstavcov rozdelený prepis jedného naratívneho rozhovoru zameraného na zmenu v politickom zmýšľaní respondenta.

Cieľom môjho výskumu je zistiť akým spôsobom dochádza k zmene v politickom myslení ľudí. Takáto zmena by mohla generovať širšiu socio-politickú transformáciu a to je aj dôvod, pre ktorý som sa rozhodol robiť rozhovory s ľuďmi, ktorí si ňou prešli. Kontakt som na vás dostal od vašich známych, podľa ktorých ste sa z takmer krajného liberála stali radikálnym ľavičiarom. Hovorili o nejakej vašej skúsenosti z Francúzska. Mohli by ste mi, prosím Vás, porozprávať, ako k tejto zmene došlo.

 

Ak by to nevadilo, začal by som obdobím ešte pred tou zmenou. O politiku som sa začal zaujímať ešte na základnej škole, ale v tom čase to bolo najmä také antimečiarovské. Teda nemôžem povedať, že by som si pamätal, že by som sa zaujímal o politiku od prvej Mečiarovej vlády, ale už si jasne spomínam na obdobie pred 1998.

Vtedy sme v podstate boli v akomsi jednotnom šíku proti autoritárskym praktikám Vladimíra Mečiara a SDK bola jasnou voľbou pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Pamätám si, že sme vtedy boli protestovať proti zrušeniu snáď licencie pre televíziu Markíza. Vykrikovali sme „Markízu si nedáme,“ čo je dnes pre mňa úplne nepochopiteľné (smiech), ale... áno, no v tomto zmysle sme vlastne pomerne skoro, myslím, ale nepovedal by som, že celá trieda, ale určite viacero ľudí sa proste zaujímalo o tento problém mečiarizmu. Teda ja som to vnímal najmä cez denník SME, ktorý vtedy ešte môj otec kupoval a to boli jasne orientované noviny.

No a spolu s týmto antimečiarizmom dochádzalo k indoktrinácii k tým voľno-trhovým... voľno-trhovej ideológii... Vtedy okrem denníka SME sa u nás čítal týždenník Domino Fórum, z ktorého sa potom stal neskôr týždenník Týždeň. Takže tieto konzervatívno-liberálne korene pochádzajú z týchto tlačovín. Zároveň, ešte sa u nás čítaval český časopis Reflex... Takže vlastne tieto médiá spolu teda s Markízou (smiech) tvorili rámec možného premýšľania o tej dobe.

No, a aj práve tento anti-mečiarizmus, tento veľmi silný politický moment ma zrejme priviedol k tomu, že som nakoniec išiel na politológiu a medzinárodné vzťahy do [názov mesta] a nešiel som na právo, alebo na nejaký iný odbor... No, a na škole sa moje pravicové presvedčenie  len prehĺbilo... Ak si pamätám, tak ma ovplyvnil Fukuyama, ktorý hovorí o konci dejín, že ten liberalizmus je vrchol ľudského myslenia, no a v tých politických teóriách to bol John Lock a najmä teda Robert Nozick. Ja som vlastne... znie to zvláštne (smiech) … ale mal tendenciu kritizovať Nozicka sprava za to akým spôsobom dovádzal svoju teóriu z anarchie cez ultra-minimálny štát do minimálneho štátu a on vytváral takú teóriu akýchsi uskupení ľudí, ktorí sú zameraní na to, aby sa bránili voči iným uskupeniam ľudí a zároveň, aby mali poriadok medzi sebou a vlastne toto by tam riešili akési policajné agentúry, ktoré by zabezpečovali poriadok, aby nejakým spôsobom vznikol monopol na násilie, čo je teda weberovská definícia štátu. No, a mne sa zdalo, že Nozick zachádza príliš ďaleko vo svojej (smiech) teórii v tom, čo vlastne bolo akoby ospravedlniteľné o tom aby rozhodovali tieto agentúry.

No, pamätám si, vlastne vtedy boli veľkou témou reformy na Slovensku. Ja som o tom dokonca organizoval nejaké debatné stretnutie a vtedy veľkou reformou bola samozrejme rovná daň a ja si pamätám ako som argumentoval v prospech nie tzv. tej flat tax, teda rovnej dane, ale head tax, teda dane z hlavy. Teda vlastne, že každý človek by mal platiť rovnako štátu, aby... a to by bolo vlastne jediné spravodlivé, pretože štát je služba tým občanom a nič iné, takže vlastne, prečo by mal ktokoľvek platiť viac za nejakú službu, ktorú využíva rovnako ako každý druhý. No (smiech), dneska mi to znie takmer neuveriteľne a napadá ma spústa argumentov … to kľúčové na tom je to lockovské poňatie prirodzených práv, kedy človek má prirodzené právo na majetok. Čiže, ten mu nie je možné odobrať. Sú určité prirodzené práva a tie sa musia rešpektovať. No a z toho potom vlastne vyplýva ako keby taký celý ten liberálny konštitucionalizmus, pre ktorý je vlastníctvo nedotknuteľné a vlastne z toho potom je tá Berlinova negatívna sloboda, že človek má právo, aby sa ho štát nedotýkal pokiaľ nemusí a kedy teda musí, no k tomu dochádza napríklad ten Nozick z takého kraja anarchie. No, takže ja som bol vlastne anarcho-kapitalista.

Súčasťou tohto anarcho-kapitalizmu je vnímanie trhu ako funkčného mechanizmu, čo samozrejme je niečo, čo sa dá empiricky rôzne vyvracať a pamätám si, napríklad sme sa bavili s kamarátom... už vtedy… bolo mojím cieľom, aby sa ľudia mali čo najlepšie, akurát som si myslel, že ľudia sa budú mat najlepšie skrz ten mechanizmus trhový. Takže najlepšie pre rozvojové krajiny, v tom čase som takto zmýšľal, je voľná ruka trhu, hej teda vlastne tento akoby princíp, ktorý presadzujú Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ale aj Svetová obchodná organizácia... A takto som premýšľal a premýšľali takto mnohí ďalší … a nijako som sa týmito názormi netajil.

Vy ste teda narážali na tú skúsenosť z Francúzska, lenže ja som nezmenil svoj názor po návrate z Francúzska, alebo vo Francúzsku. Tam čo sa mi stalo bolo to, že som uvidel, že mnohí ľudia vlastne zmýšľajú ľavicovo nejakým spôsobom. Teda nabúralo to moje predstavy o tom, čo je ako normálne, ale nebolo to tam až také viditeľné, asi preto, že sme boli malá trieda a pamätám si, že tam bol jeden spolužiak, ktorý vlastne bol akoby pravičiar... v tej francúzskej spoločnosti je to teda trošku inak... ale keď sme sa o tom bavili neskôr, tak sa ešte na tom smial a hovoril, že vtedy som hovoril, že som chcel robiť pre Medzinárodný menový fond a presadzovať ten voľný trh. No, a ostatní asi neboli až tak politicky angažovaní, takže vlastne k nejakým konfliktom nedochádzalo, iba s mojím spolubývajúcim, ktorý mi hovoril napríklad, ako ten voľný trh … celá tá neoklasická ekonómia predpokladá dokonalú informovanosť a úplne racionálne jednajúceho aktéra a … ešte si na to teraz ani nespomeniem, čo sú tam všetky tie predpoklady, ktoré neplatia v tom reálnom živote … a ja som hovoril, že teda hmm, to je síce možné, to ale nič nemení na tom, že voľný trh aj tak funguje (smiech). Neviem, asi som to nejako takto proste vytesňoval v tom zmysle, že aj tak vlastne svet dáva najlepšie zmysel keď sa naňho dívam práve cez prizmu tejto neoklasickej ekonómie...

No a potom som sa vrátil a nastúpil som do štvrtého ročníka, teda do prvého magisterského ročníka aj na politológii a na medzinárodných vzťahoch a na politológii som si potom zapísal kurz o politických teóriách, ktorý bol povinný, tam sa mali prehlbovať tie vedomosti, no a tam sme vlastne brali prácu od Jürgena Habermasa a (smiech) ono je to vlastne úplne neuveriteľné ako jednoducho človek môže zmeniť názor a na druhú stranu, aké je to ťažké, pretože to čo mňa nakoniec presvedčilo, alebo akoby viedlo k zmene tohto myslenia bol Habermas. Ale to už som samozrejme bol nahlodaný  rôznymi empirickými výskumami, ktoré kritizujú neoklasický prístup a ukazujú ako to nefunguje a na základe toho navrhujú častokrát rôzne verejné politiky. Tie majú potom za úlohu nejakým spôsobom trh korigovať … 

No, a takže sme študovali tohto Habermasa a on má takú akoby dôsledne demokratickú tú svoju teóriu a ja som (smiech) až na základe tohto pochopil, že vlastníctvo vlastne nie je prirodzené právo, ale je to niečo, čo môže byť zmenené. No, a áno, znie to proste veľmi jednoducho a teraz si už ani nespomeniem, kedy presne som akoby pochopil, čo teda Habermas hovorí, pričom samozrejme (smiech) to nie je nič nové, to je prítomné u Rousseaua … a u antických autorov (smiech), no ale tak napriek tomu, mne to teda došlo až trošku neskôr. No a vlastne tak som si potom uvedomil, že akoby k lepšiemu životu, hej lebo však to je vlastne cieľom politiky, alebo sa zdá, že by malo byť, tak nemusí dôjsť skrz nejaký trhový mechanizmus, ale sa to môže diať nejakým spôsobom okamžite tým, že sa niektorým zoberie a iným sa pridá. No, a keď si človek uvedomí takúto jednoduchú skutočnosť, tak sa samozrejme začne prikláňať a zaoberať týmto omnoho bohatším poľom možnej akejsi intervencie do spoločnosti, alebo vývoja spoločnosti, kde osobné vlastníctvo nehrá takú zásadnú úlohu, kde je neustále narušované tým ako sa rozhodne spoločnosť.

Takže, potom sa zo mňa stal ľavičiar a odvtedy som sa postupne radikalizoval, pretože človek sa naďalej zaoberá tiež problémom slobody, ktorý je kľúčový pre pravičiarov, vlastne osobné vlastníctvo je niečo, čo je akoby súčasťou tej základnej osobnej slobody, a preto je vlastne nepredstaviteľné aby mohlo byť narušené. Hej, preto ho potrebujeme brániť, preto sa vlastne časti osobnej slobody zbavujeme v podobe daní, aby ten štát, ktorý má monopol na násilie mohol to násilie vykonávať.

No a takže som sa postupne začal zaoberať rôznymi inými ľavicovými témami a vlastne potom moja diplomová práca už vyslovene vychádzala z ľavicových pohľadov. Takže, k tej zmene došlo po tom ako som si uvedomil, že žiadne práva nie sú prirodzené. Práva môžu existovať, môžeme ich takto nazývať... a to právo na osobné vlastníctvo je treba nejakým spôsobom zachovať, ale nie v takej miere ako dnes. A keď som si teda uvedomil, že tie práva nie sú prirodzené, ale sú zmeniteľné, tak vtedy som si uvedomil, že aj zmena v spoločnosti je možná aj touto cestou, akoby nielen skrz ten tzv. neutrálny (smiech) trhový mechanizmus, ale aj skrz priamu demokratickú akciu štátu, alebo referenda, alebo proste nejakou inou formou. Takže takto to nejako bolo

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 116 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 07.11.2011 (LM)

Diskusia k článku obsahuje 72 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist