ANDREJ ŠKOLKAY: Vládne média, prečo nie?

     V ostatnom verejnom vyjadrení prezidenta I.Gašparoviča zazneli štyri kontroverzné myšlienky. Prezident Ivan Gašparovič 5.1.2008 v Slovenskom rozhlase v relácii Rozhovory s prezidentom povedal, že vláda a parlament by mali mať svoje médiá, ktoré by prezentovali ich rozhodnutia a názory.
      Súčasne Ivan Gašparovič povedal, že opozícia má svoje médiá. Podľa Ivana Gašparoviča : "ak vláda niečo povie a nezdá sa to tým skupinám, ktoré sú v opozícii, tak to prednesú vo svojich médiách, ale vláda potom v týchto médiách nenachádza možnosti rovnakej konverzácie alebo diskusie".
     Podľa Ivana Gašparoviča: ”médiá sú dnes v pozícii, kedy nenachádzajú v ničom nič dobré, ale hľadajú len to zlé. Aj z tohto dôvodu by mali mať tí, ktorí zodpovedajú za chod štátu, svoje médiá, kde by mohli reagovať na nie vždy objektívnu kritiku a polopravdy vo vzťahu k ich rozhodnutiam. "  Predstavu premiéra Roberta Fica, že koalícia si do dozorných rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu dosadí vlastných ľudí, považuje prezident «za hľadanie cesty, ako by sa vláda mohla vyjadrovať slobodne bez toho, aby niekto prehodnocoval jej výroky a dával ich do iného svetla, ako v skutočnosti sú."
  Rozoberme si tieto štyri hlavné a pre mnohých asi aj
kontroverzné myšlienky prezidenta.

MÉDIÁ PRE VLÁDU A PARLAMENT ?

      Po prvé, je tu myšlienka ohľadom existencie či vzniku vlastných médií pre vládu a parlament.
   Treba povedať, že vláda aj parlament majú už v súčasnosti vlastné médiá.
    Parlament si vydáva Parlamentný kuriér a prevádzkuje webstránku, na ktorej nachádzame aj online vysielanie, digitálny archív a fotogalériu.
   Vláda má tiež vlastnú webstránku s video, audio a foto-galériou, vrátane, samozrejme, doslovných prepisov slávnostných oficiálnych vystúpení predsedu vlády.
 Oficiálnych informačných zdrojov na strane parlamentu aj vláde je dosť. Samozrejme, ide tu o zdroje, ktoré málokto z občanov aktívne využíva.
    Ale aj pokiaľ ide o « štandardné » médiá, viaceré opakované monitoringy potvrdzujú, že vo vysielaní spravodajských relácií takmer všetkých monitorovaných médií má buď v absolútnom, alebo v relatívnom vyjadrení rozhodujúci priestor (čas) vláda Slovenskej republiky (http://www.memo98.sk/index.php?base=data/spravy/2007/2007_02-03.txt).
    Citovaný monitoring nemá položku « parlament », ale vykazuje významné prezentovanie mnohých poslancov parlamentu v médiách.
    Fakty dokazujú, že vláda aj parlament (resp. poslanci) majú dostatočný priestor na prezentáciu svojich myšlienok.
   Pokiaľ ide o otázku, či by vláda aj parlament mali mať aj vlastné masové médiá, najmä vlastnú televíziu, alebo vlastný rozhlas, je pravdou, že existujú krajiny, kde existuje štátna televízia a štátny rozhlas, alebo súkromné či mimovládne spoločnosti, často iniciované regionálnymi politikmi, vysielajúce takmer výlučne informácie o vláde, parlamente a prezidentovi.
   Do prvej kategórie patrí napríklad množstvo regionálnych televíznych staníc v Ruskej federácii a najmä celoštátna Rossija (http://www.rutv.ru/section.html?cid=145&d=0).
     Do druhej kategórii patrí napríklad americký C-SPAN, (pozri www.c-span.org/about/index.asp) alebo Michigan Government Television (http://www.mgtv.org/mission.html ) či Ohio Channel (http://www.ohiochannel.org/about_us/index.cfm).
    Vláda aj parlament môžu iniciovať založenie vlastných televíznych aj rozhlasových staníc, keď sa na tento účel nájdu peniaze – a potom najmä diváci či poslucháči…
OPOZICIA MA SVOJE MEDIA ?
    Prezident I.Gašparovič si myslí, že opozícia má « svoje médiá ». Prezident tu nepovedal, žeby vlastníci médií vyvíjali tlak na novinárov aby informovali v ich prospech, ale povedal, že opoziční politici majú svoje médiá.
   Je pravda, že KDH má svoj mesačník Fakty (aj keď ani to už nie je celom isté, vzhľadom na osobu vydavateľa), a je pravdepodobné, že o politike SMK viac informuje Új Szo ako iné médiá.
   Avšak prezident asi nemal na mysli ani tieto skutočnosti.       
    Prezident mal na mysli skôr to, že opoziční politici majú buď väčší priestor na svoje vyjadrenia v nezávislých médiách, a/alebo to, že nezávislé médiá sú zdravo skeptické (uznávam, že niekedy sú až deštruktívne, najmä v prípade bulváru) pokiaľ ide o dobré snahy (prinajmenšom podľa predstáv vládnucich politikov) vlády a parlamentu.
  Aká je však skutočnosť ? Monitoring MEMO98 spred roka dokazuje, že vláda, predseda vlády aj jednotliví členovia vlády boli v správach výrazne najčastejšie prezentovaní neutrálne, potom skôr negatívne a občas aj pozitívne. Čo je možno ešte prekvapujúcejšie, podobné výsledky boli dosiahnuté aj pri predstaviteľoch opozície. Len niektorí predstavitelia opozície mali viac pozitívnych zmienok ako negatívnych, alebo boli prezentovaní mierne pozitívne, bez negatívnych zmienok, ale stále boli v rozhodujúcej miere prezentovaní neutrálne (http://www.infovolby.sk/data/_media/memo/2007_02-03-vsetky_media.pdf)
ZLÉ MÉDIÁ ?
   Ďalšia myšlienka prezidenta na adresu médií znie, že « nenachádzajú v ničom nič dobré, ale hľadajú len to zlé ». Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, médiá sú informačne formou prezentácie skôr neutrálne ako informačne ideologicky zaujaté.
    Prezident a ostatní politici si mýlia štýl informovania a obsah informovania, alebo objektivitu informovania s podstatou spravodajstva. Inými slovami, čo je považované za spravodajsky zaujímavé, je vo väčšine prípadov už vo svojej podstate definované negatívne. Ako hovorí starý bonmot, «dobrá správa nie je žiadna správa ».
  Nadôvažok, naše seriózne médiá vzali vážne nepísanú povinnosť médií byť « strážnym psom demokracie ». Očakávať od nich chválenkárstvo by preto nebolo správne.
VLASTNÍ ĽUDIA DO DOZORNÝCH RÁD?
   Prezident schvaľuje aj zámer predsedu vlády a vládnej “trojky” zvoliť do dozorných rád médií slúžiacich verejnosti ideologicky blízkych ľudí. Má to byť cesta na dosiahnutie objektívneho spravodajstva médií.
    Dobrý zámery často vedú k neželaným zlým výsledkom. Prezident, ktorý sa hrdí svojou právnickou špecializáciou, by mohol vedieť, že služba verejnosti je niečo iné ako služba vláde a parlamentu. Ako sa píše v dôvodovej správe ministerstva kultúry k návrhu zákona o poplatkoch: “ Verejnoprávne médiá poskytujú svoju službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom  samotná verejnosť subjektom práva nie je.” (http://64.233.183.104/search?q=cache:Iok_1GXXGRAJ:www.culture.gov.sk/uploads/s3/f1/s3f10W-oJXiSzTOSIEHN6w/dovodova_oc.rtf+sluzba+verejnosti&hl=sk&ct=clnk&cd=3&gl=sk) a (http://www.civil.gov.sk/archiv/CASOPIS/2002/0517ho.htm)
    Inými slovami, prezident súhlasí so zmenou médií slúžiacich verejnosti (aspoň formálne a s ťažkosťami) na médiá otvorene slúžiace vláde a parlamentu, lebo iný výsledok takáto transformácia nemôže a ani nebude mať.
ZHRNUTIE
  Prezident povedal jeden možný a akceptovateľný návrh (vláda a parlament by mali mať svoje médiá) jednu nepravdu (opozícia má svoje médiá), jednu polopravdu (médiá sú dnes v pozícii, kedy nenachádzajú v ničom nič dobré, ale hľadajú len to zlé) a jednu v širšom zmysle protiprávnu vetu (zvolenie vlastných ľudí koalíciou do dozorných rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ako hľadanie cesty, ako by sa vláda mohla vyjadrovať slobodne bez toho, aby niekto prehodnocoval jej výroky a dával ich do iného svetla).
   Možno by prezident ako štátnik a právnik mohol viac zvažovať svoje návrhy a výroky.

Hlavné zdroje:
www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php
aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml)
www.aktuality.sk/spravy/domace/prezident-vlada-by-mala-mat-svoje-media