Na internetovom portáli www.e-politika.eu mienime pravidelne oslovovať viacero osobností z rozličných oblastí spoločenského a politického života, budeme sa ich pýtať na ich názor na rozličné problémy, týkajúce sa života obyvateľov Slovenska a širšieho okolia. Napokon, kde, ak nie v diskusii širokej intelektuálnej vrstvy sa môžu cibriť názory a postoje ľudí, ktorým na budúcnosti tejto spoločnosti záleží – aj preto sa budú medzi oslovovaným objavovať politici zjavne zriedkavo. Začíname pohľadom na uplynulý rok a skúsenosťami s prvými mesiacmi vládnutia Roberta Fica.

Čo považujete za najprekvapujúcejšiu politickú/spoločenskú udalosť roka 2006?

Štefan Markuš, vedec, bývalý veľvyslanec v Maďarsku: Dve udalosti v roku 2006 pokladám za dôležité. Obe ma ubezpečili, že s demokraciou na Slovensku to nie je až také zlé. Udalosti súvisia s našimi komunálnymi voľbami.

Po prvé,  potešil ma výsledok volieb v Žiline. Žilinčania nás presvedčili, že občania - voliči, a iba oni, sú v demokratických podmienkach rozhodujúcou mocou, ktorá je schopná meniť veci k lepšiemu. Prehra Jána Slotu nebola prekvapením. Prekvapila mobilizácia ľudí, ktorí si dokázali povedať, že „dosť bolo propagácie alkoholizmu a vulgárneho správania vrcholného vedenia mesta“. Vzali veci verejné do svojich rúk, čím nás všetkých povzbudili.

Po druhé, ma potešilo volebné víťazstvo neznámej „zelenej aktivistky“ Zuzany Balážovej v Kremnici. Svoje práva, ako jednotlivec, začala vehementným zápasom proti obnove ťažby zlata ekologicky spornou technológiou. Získala viac ako tretinu obyvateľov a stala sa primátorkou. Kanadskí investori uprednostňovali kandidáta, ktorý by ich zámer podporoval. Nestalo sa. Outsiderka v predvolebnej kampani vyvesila v kremnickom obchodnom dome jediný plagát, na ktorom informovala ľudí o škodách na prírode, ak to malé množstvo zlata začnú povrchovým vylúhovaním ťažiť. Jej počin hovorí o tom, ako jednotlivec môže uspieť, ak bojuje za správnu vec. Všetkých nás prekvapila a hlavne motivovala... Určite viac ako odchod KDH z koalície predchádzajúcej vlády.

Tibor Ferko, dramaturg a publicista: Hoci sú to udalosti spoza nášho pozemského sveta a nepatria medzi politické a spoločenské „naj“, no predsa len sú to najskvelejšie prekvapenia rok čo rok: Astronómovia objavili nové svety s najkratším rokom, Hubbleov teleskop po problémoch zasa uvidí. Lovec planét hľadá ďalšiu Zem. Medzi titulkami novín v roku 2007 bolo aj to, že sonda vypátrala najvzdialenejšiu hviezdu vo vesmíre. Chlieb síce nebude lacnejší, ale nielen chlebom sa človek živí.

Ján Čarnogurský, advokát, člen predsedníctva KDH: Rýchly postup porážok vojsk USA a ich spojencov v Iraku a Afganistane. Pod porážkami mám na mysli aj neschopnosť USA a ich spojencov zabezpečiť poriadok v obsadených krajinách.

Miro Kocúr, riaditeľ gymnázia, publicista: Mňa veľmi prekvapila a zarazila smrť Jána Langoša. Považoval som jeho prácu za najkoncepčnejšie úsilie v celom slovenskom ponovembrovom vývoji a neoddeliteľnú súčasť ekonomickej transformácie našej spoločnosti. Je mi ľúto, že mu tak málo z nás chcelo porozumieť. Nezaujímajú nás drobné príbehy a tragédie ľudí, ktorých melú slovenské systémy a dejiny. Pre túto krátkosť pamäti sa nám nedarí urobiť krok, ktorý by nám otvoril ozajstný svet. Preto ostávame stále takí malí alebo menší, ako by sme mohli byť.

Splnili sa vaše očakávania z vládnutia Roberta Fica a jeho koaličných partnerov? Ak áno/nie, aké?

Štefan Markuš: Nemal som žiadne očakávania. Bol som skôr zvedavý, ako človek s mentálnou výbavou z minulosti sa zhostí svojich predstáv. Robert Fico sa dlhé roky chystal „prevziať“ moc. Podarilo sa mu to sľubovaním nesplniteľných úloh. Len stručne treba pripomenúť stiahnutie slovenských vojakov z Iraku, zrušenie rovnej dane či odškodnenie poškodených nebankovými transakciami. Téza „sociálny štát a solidarita“ pre mnohých pamätníkov zaváňa boľševizmom a tak nástup do rozbehnutého vlaku, vypravený dzurindovcami, bol rébusom aj kaskadérskym výkonom. Očakával som, že nastúpi do vagóna, kde sú umiestnené brzdné mechanizmy sústavy. Možno, že tam aj vstúpil, ale páky bŕzd boli prituhé, nedalo sa  nimi pohnúť. Zotrvačnosť ekonomickej aj spoločenskej súpravy Slovenska nemožno bez strát zastaviť - to náš mocichtivý premiér zistil včas. Nazdávam sa, že nemožnosť zastaviť slovenský pohyb prekvapil Roberta Fica. Noví ľudia v jeho komparze zatiaľ ničím neoslovili, ak nie servilnosťou slúžiť vynálezcovi tretej cesty pre Slovensko. Niečo som predsa len od koaličných partnerov novej vlády neočakával. Liknavosť Vladimíra Mečiara. Je príliš pomalý... alebo je Fico taký predvídavý? Zatiaľ sa odvažuje vzdorovať iba Dušan Čaplovič. Deti v parkoch by mali vymyslieť novú rozčítanku: „padne Dušan, vstane Vlado, padne Dušan, vstane Vlado...“  

Tibor Ferko: Robert  Fico s vládnou koalíciou nesplnili očakávanie, paradoxne však je to dobre. Keby  svoje predvolebné hrozby aj dôsledne uskutočňovali, bolo by to horšie. Voči „urbi et orbi“ musia plniť záväzky, ktoré prijala predchádzajúca vláda. A hoci budú na ňu šomrať aj v roku 2007, nastavané normy nepustia, aj keď arogancie a hlúpostí si užijeme dosť.

Ján Čarnogurský: Žiadne veľké očakávania som nemal. Preto sa moje očakávania splnili. Nič podstatné sa nedeje.

Miro Kocúr: Áno aj nie. Nikto na Slovensku nevie presne, čo tento predseda vlády môže dokázať. Dlhodobo figuruje vysoko v rebríčkoch popularity. Vybudoval silnú stranu. Veľmi rýchlo sa dokázal dohodnúť na zložení novej vlády. Pamätáme si, či vieme, čo asi môžeme čakať od SNS a HZDS. Ako  zmenia smer vládnutia alebo ako tento smer vládnutia zmení ich, neviem odhadnúť.