Diaľnica medzi Bratislavou a Košicami by sa mala dokončiť do konca volebného obdobia, vyhlásil po rokovaní vlády predseda vlády a stal sa terčom spochybňovania a aj zdrojom viacerých vtipov (typu - ktoré volebné obdobie mal na mysli; keby boli voľby predčasné, mohli by sme cestovať do Košíc diaľnicou už v roku 2009; určite to v roku 2010 označia premiér a jeho okolie za zlomyseľnú mediálnu hru...). Vo vtipkovaní by sa dalo pokračovať, situácia však zrejme nie je taká zábavná.

Presný citát podľa agentúr poskytuje predsedovi vlády nemálo možností: „V krátkom čase (...) budú prijaté také rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené severné diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami a musí nastať významný posun pri budovaní južnej vetvy.“
Isteže je otázne, či budú v dostatočnom predstihu pripravené projekty a vysporiadané pozemky a či bude mať vláda dostatok financií, lebo úloha je to kyklopovská (jedenásť tunelov za tri roky je tempo rýchlejšie ako preslávené chorvátske), netreba však zrejme pochybovať, že premiér to myslí vážne, nech už to o jeho odhade slovenskej reality znamená čokoľvek.

Nedá sa totiž nevidieť, že niektoré už prijaté rozhodnutia súčasnej vlády tomuto zámeru zodpovedajú – pred niekoľkými týždňami bol v parlamente schválený zákon, ktorý má urýchliť vyvlastňovanie majetku, napríklad pozemkov na výstavbu diaľnic.
Podobným zámerom sa netají ani najnovšia legislatívna iniciatíva ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktorej cieľom je „zefektívnenie a urýchlenie procesu majetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľností pri príprave a realizácii stavieb strategického významu“. Podľa agentúrnych správ by sa týmto zákonom mala vláda zaoberať začiatkom augusta a mal by vstúpiť do platnosti od januára 2008. Dá rozum, že strategickou stavbou je podľa návrhu zákona aj diaľnica a cesta pre motorové vozidlá. Inými strategickými stavbami sú stavby vo verejnom záujme, prípadne ak na ich výstavbu treba viac ako miliardu korún, či ak ide o stavbu dôležitú pre zabezpečenie rozvoja zamestnanosti v okrese s nezamestnanosťou vyššou ako desať percent.
Samozrejme, zákon rieši aj otázky odporu súčasných vlastníkov voči zámerom investorov – zrejme, aby sa neopakovali situácie okolo výstavby automobilky KIA pri Žiline, či úsekov diaľnic v Považskej Bystrici alebo v okolí Čadce. Ako hovorí agentúrna správa, „osvedčenie o strategickej stavbe bude podľa návrhu vydávať MVRR SR investorovi alebo prevádzkovateľovi stavby do 15 dní od doručenia žiadosti. Osoby a orgány povinné previesť vlastníctvo k strategickému pozemku ho prevedú držiteľovi osvedčenia do 30 dní od doručenia návrhu kúpnej zmluvy a predloženia osvedčenia, ak sa s jeho držiteľom nedohodnú na dlhšej lehote. Vlastníctvo k strategickému pozemku sa prevedie za cenu vo výške všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom. Návrh zákona ráta aj s možnosťou vyplatenia 1,2-násobku všeobecnej hodnoty strategickej nehnuteľnosti v prípade dosiahnutia dohody o prevode vlastníctva k nej, čo by mohlo prispieť k úsporám vo verejných výdavkoch“.
A je to. Podobným spôsobom bude postupovať štát aj voči poľnohospodárskej a lesnej pôde, ak pôjde o strategický pozemok.
A aby nevznikali vôbec žiadne pochybnosti o zámeroch predkladateľov, odcitujem ďalej: „Po prijatí navrhovaného zákona by sa mali podľa návrhu v relatívne krátkom čase vyriešiť najpodstatnejšie problémy súvisiace s majetkovo-právnym vysporiadaním nehnuteľností pri príprave výstavby a pri prevádzke strategických investícií, vrátane vyvlastňovania nehnuteľností. Zo všeobecnej úpravy vyvlastňovania podľa stavebného zákona by sa pritom mala vyčleniť úprava vyvlastňovacieho konania, týkajúceho sa realizácie diaľnic, významných investícií a iných stavieb strategického a národohospodárskeho významu. V prílohe návrhu zákona je aj zoznam 13 rozostavaných úsekov diaľnic D1 až D3 a rýchlostných ciest R1 až R3. Ďalšia príloha obsahuje zoznam 16 pripravovaných úsekov diaľnic D1, D3 a D4 a rýchlostných ciest R1 až R7.“
Samozrejme, v porovnaní s minulosťou sú poučenejší a skúsenejší aj majitelia pozemkov a dá sa očakávať, že sa budú v tomto spore strategických zámerov štátu a ochrany súkromného vlastníctva usilovať postupovať efektívnejšie ako ich predchodcovia – hoci v porovnaní s minulosťou bude proti nim stáť z legislatívneho hľadiska oveľa lepšie vybavený súper.
Či to bude mať dopad aj na preferencie voličov – lebo na ich majetkové pomery to dopad bude mať a vlastne už aj má, obyvatelia Čadce by o tom vedeli dlho a vášnivo rozprávať, aké sú ich šance, ak stoja proti vládnemu molochovi s nechutnými spôsobmi a ako vyzerá odškodňovanie občanov podľa predstáv štátu – je otázne, lebo v tomto prípade sú si obe zoskupenia, aj bývalé „pravicové“, aj súčasné paternalistické, veľmi blízke.
Ak by sa totiž aj dalo očakávať, že súčasná pravicová opozícia využije možnosť občas sa postaviť na ochranu súkromného vlastníctva, nebude málo médií a občianskych združení a jednotlivcov, ktorí Dzurindovi a Miklošovi a spol. pripomenú, akým brutálnym spôsobom vystupovala pravica voči súkromným vlastníkom pozemkov počas výstavby kórejskej automobilky. Už v tom čase mnohí pozorovatelia upozorňovali vtedajšiu vládnu moc, že ak sa takto správa k súkromnému vlastníctvu pravica, čo možno očakávať od ľavicového Smeru...
A súčasnosť nám bude takto a opakovane pripomínať, čo všetko premárnili pravicové subjekty za osem rokov vlády.