Prekvapujúco málo sa rôzni analytici a komentátori v médiách v poslednom období, keď sa zintenzívnil predvolebný zápas, venovala politickej aktivizácii Katolíckej cirkvi na Slovensku.

 Nie je náhoda, že sa katolícki biskupi rozhodli zapojiť sa do politiky práve v čase volieb. Najskôr lobovaním u kandidujúcich politických strán, potom pastierskym listom veriacim. Porovnania obsahov pastierskych listov Konferencií biskupov na Slovensku, v Poľsku a v Spojených štátoch už od polovice 90-tych rokov stabilne ukazujú, že práve u nás v nich jednoznačne a v porovnaní s ostatnými v bezprecedentnom rozsahu dominuje téma politiky a volieb. Na rozdiel od susednej najkatolíckejšej krajiny v Európe alebo od Spojených štátoch, kde sú najčastejšie skloňované témy charitatívnosti, spravodlivosti, pomoci blížnym a núdznym, na Slovensku sa od vzniku Konferencie biskupov Slovenska listy biskupov najintenzívnejšie venujú práve voľbám a ovplyvňovaniu politiky.

Kapurková cirkev?

Ako a kedy budú oslovovať verné ovečky v kostoloch je naozaj vecou cirkvi. Rovnako ako je vecou veriacich, či budú politizovanie z kazateľníc brať vážne a riadiť sa nimi. No nie je len vecou cirkvi, keď jej predstavitelia, ako zástupcovia inštitúcie, ktorá nefunguje na demokratických princípoch a jej cieľom ani nie je rozvíjať demokraciu ( najintenzívnejšie sa ako inštitúcia do politiky zapájala počas rôznych fašistických alebo pravicových diktatúr, čo ani nikdy spätne verejne neprehodnotila), prenášajú model jej fungovania do verejného, u nás zatiaľ ešte stále demokratického priestoru. Zatiaľ zjavne cirkev na správanie svojich ovečiek veľký vplyv nemá, no politici sa jej aj napriek tomu boja. A žiaľ novinári napodobňujú skôr politikov ako bežných občanov.

Spôsob, akým cirkev vstupuje na Slovensku do verejných diskusií a do politiky, spolu so spôsobmi, akými sa v predvolebnom období biskupi poloutajene stretávajú s vedúcimi osobnosťami politických strán ponúkajú dve vysvetlenia. Buď si predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) zmýlili adresáta, dobu a krajinu, v ktorej vystupujú pred verejnosť, alebo vedia čo robia a chcú demonštrovať, že pre nich nie je dôležité rešpektovať základné princípy demokracie a demokratických pravidiel hry. Najväčším omylom (alebo strategickým krokom?) zo strany cirkevných hodnostárov pri ich nedávnom rituálnom poučovaní politikov bolo, že obišli v rokovaní predstaviteľa a jediného kandidáta Paliho Kapurkovej – veselej politickej strany. Podobne ako tejto politickej pseudostrane účasťou vo voľbách zjavne nejde o demokraciu a riešenie alebo navrhovanie riešení verejných problémov v rámci demokratických pravidiel ( tie len využila na marketingovú kampaň značky), rovnako ani Katolíckej cirkvi stretnutím s predstaviteľmi politických strán nešlo o demokraciu a ani o morálku alebo o tému hodnôt, ako sa snažili svoje kroky zdôvodniť. Predstavitelia KBS komentovali svoju spanilú jazdu za politikmi slovami, že chcú „informovať politické strany „o hodnotách, ktoré chce cirkev presadzovať v spoločnosti aj v budúcom období“, a že chcú strany informovať o cirkevnom  „pohľade na aktuálne otázky“. S rovnakými slovami zdôvodňovali v médiách aj obsah pastierskeho listu veriacim. Katolícki biskupi akoby predpokladali, že politici (a asi aj ostatní občania Slovenska) sú ignoranti alebo hlupáci a nevedia, čo cirkev dlhodobo u nás prezentuje. Možno však cirkev neverí médiám, obzvlášť verejnoprávnym, kde existujú redakcie cirkevného a duchovného vysielania a ktoré sú aj nad rámec zákonného priestoru zamorené náboženskou agendou. Možno neverí, že by ich agendu vedeli redaktori (schvaľovaní a dosadzovaní práve cirkvou) primerane a dostatočne verejne prezentovať k spokojnosti cirkvi. To, že cirkev nedôveruje novinárom a politikom, podobne ako týmto inštitúciám nedôveruje väčšina slovenskej verejnosti však nič nemení na tom, že to nie je dôvod na to, aby museli chodiť na predvolebné pytačky za predstaviteľmi politických strán. Alebo že by dlhodobo cez médiá upozorňovali, že pôjdu veriacich oslovovať pastierskym listom k voľbám. Podstatnejšie ako samotní politici a samotní veriaci boli totiž médiá. Tie z rôznych dôvodov dali biskupom a ich agende opäť neprimerane veľa priestoru. Na akých politikov sa pri lobingu obracali biskupi? Samozrejme len na predstaviteľov tých strán, ktoré majú šancu sa dostať do parlamentu. Cirkev si vybrala len silných, teda tých, čo sú blízko k moci. Pravdepodobne akákoľvek organizácia, dobrovoľné združenie a možno aj iné cirkvi by radi mali takúto možnosť, ale je nepravdepodobné, že by politici akceptovali, ak by ich v tomto období a s takouto agendou o stretnutie požiadali napríklad zástupcovia Jehovových svedkov, alebo Mormónov (obe na Slovensku legálne registrované náboženské spoločnosti). Ani žiadne iné občianske združenia ani organizácie sa sami nenominovali do podobne privilegovanej pozície, aby vystupovali voči najväčším politickým stranám ako prinajmenšom rovnocenný partner ak už nie z pozície učiteľa alebo rodiča. A je nepravdepodobné, že by vôbec politické strany od iných organizácii takúto výzvu prijali. A na koho sa cirkev obracia, keď reční o obsahu pastierskych listov? Tí, čo sedeli v kostolných laviciach to nie sú. Je to rozhodujúca a anonymná masa voličskej základne, ktorá prijíma aj cez médiá nekritické reči o šírení morálky a nezištnom záujme o demokraciu zo strany cirkvi.

Zmanipulovaní manipulátori

Politické strany sa však voči cirkvi prekvapujúco prejavujú ako nesamostatné a servilné deti, keď pochybný návrh na stretnutie, hraničiaci s morálnym nátlakom, ktorého podmienky si určovala cirkev, prijali. Najpochybnejšie na tom celom je, že cirkev sama verejne informovala o týchto stretnutiach, no zároveň zaviazala rokujúce politické strany, že o priebehu stretnutí nebudú podávať žiadne informácie. Katolícka cirkev aj počas stretnutí dookola opakovala, aké témy chcú politikom predostrieť a o čom s nimi chcú hovoriť. Rovnako ako dookola komentovala pastiersky list veriacim k voľbám, v ktorom voličom odporúča voliť, aj keď vraj bez špecifikácie koho. A väčšina politikov poslušne mlčí a ako komentovala kedysi nekompromisná a neskôr biskupom Balážom v kritickosti paralyzovaná Iveta Radičová, (neskôr prevtelená do roly volebnej líderky SDKÚ), na žiadosť cirkvi „nebude o stretnutí hovoriť“. Katolícki biskupi takto v diskusiách s už zvolenými alebo potenciálnymi zástupcami do parlamentu obišli poza chrbát verejnosť, o ktorej osude spolu rokovali. A predsedovia politických strán tým, že pristúpili na rokovania s utajovaným priebehom s nedemokratickou inštitúciou, obišli svojich členov a voličov. Práve tieto pochybné rokovania a nie neskorší pastiersky list, je problémom ohrozenia demokracie na Slovensku. Nekonkrétny a posolstvom impotentný politizujúci list ovečkám len zosilňuje bezduchosť celej cirkvi, ktorá sa už dlhodobo na Slovensku mení na spolok politizujúcich kazateľov. A v takejto podobe cirkev prezentujú cirkev ako hlas morálky, hodnôt a dobročinnosti.

Ako je však  možné, že politické strany pristúpili na takéto zjavne nedemokratické a nátlakové podmienky nedemokratickej inštitúcie? Katolícka cirkev, ktorá sa sama pasovala do hlasu svedomia a morálky na Slovensku týmto veľmi zjavne ukázala, aký je jej vzťah k verejnosti aj k samotnej politike. Je to cirkev, ktorá, aj napriek ústavne zakotvenej náboženskej a ideologickej neutralite štátu a verejnej moci, chce udávať verejné pravidlá a regulovať podobu vzájomných vzťahov rôznych politických aktérov. Táto ambícia jej umožňuje narušiteľa týchto pochybných dohôd využiť ako obetného baránka , ktorý porušil sväté a večné pravdy. Práve tým, že na kohokoľvek môže ukazovať prstom, sa prakticky zmocňuje moci.

Na túto stratégiu predstaviteľom KBS média rýchlo skočili a pomohli katolíckym biskupom stať sa morálnymi autoritami. Vtedy, keď sa viacerí, akože za pravdu a morálku horiaci reportéri vrhli na prostorekého, ale nie hlúpeho (skôr vychytralého) predsedu SNS po tom, ako médiá informoval o rokovaniach s KBS. Médiá so súhlasným prikyvovaním biskupov začali pranierovať Slotu za to, že porušil dohodu s cirkvou. Nikto však neriešil, že porušil tú dohodu, ktorú iniciovala práve KBS a ktorá je výhodná práve pre cirkev. Napríklad už len tým, ako jej pomáha vytvárať zdanie morálnosti. Aj sami biskupi to šikovne využili a dali sa do pozície ctnostných partnerov v záväzkoch. Je to vraj KBS, ktorá dodržiava dohodu, že obsah stretnutí nemedializujú. Žiaden novinár, ktorý sa horlivo púšťal do morálneho profilu Jána Slotu nevenoval ani trocha pozornosti tomu, koľko toho o stretnutiach narozprávala sama KBS. Mnohí zatracujú Jána Slotu, no treba dodať, že bol jeden z mála politikov, ktorý tým, ako vo svoj prospech využil situáciu, odkryl akú špekulatívnu hru hrala cirkev. Na prvý pohľad prostoreko, no v každom prípade veľmi jasne si uvedomujúc o čo biskupom ide, využil ich pokusy o sebapropagáciou na propagáciu katolíckosti a teda aj morálnosti seba samého a svojej strany. Práve vďaka tomu, ako sa cirkev stavia do úlohy hlasu morálky, ctnosti a hodnôt, mohol Ján Slota využiť túto agendu a otvorene si na nej prihriať svoju predvolebnú polievočku. Zarážajúce je, že tým silnejším hlasom útočiacim na Jána Slotu neboli biskupi, ktorý by sa akože mohli tváriť podvedení, ale že tým hlasom boli novinári. Aby si mohli kopnúť do Slotu, dali cirkvi aj s jej pochybnými praktikami punc férovej a ctnostnej a ešte k tomu aj poškodenej inštitúcie. Namiesto toho, aby pranierovali praktiky cirkvi, ktoré ohrozujú demokratické základy politiky, pustili sa do riešenia morálneho profilu predsedu SNS. Práve tým, že zamieňajú zdroj problému za jeho symptóm, mnohí novinári pomáhajú biskupom vytvárať zdanie, že cirkev je politicky neutrálna, že cirkev nemôže súdiť, že je to nadpolitická a teda až transcendentná inštitúcia. Novinári práve tým, že od biskupov chcú poznať ich hodnotenie morálnosti a kresťanskosti konania pochybných politikov, dodávajú cirkevným hodnostárom to, čo už vo verejnosti postupne strácajú. Zdanie, že morálku, etiku a nezištné dobro reprezentujú a doslovne zhmotňujú práve oni.

SNS však nebola jediná strana, ktorá pochopila, že sa cirkev pokúša so stranami kšeftovať (alebo ako to označili niektorí novinári lobovať). Obdobne sa k pochybným návrhom na stretnutia postavila aj SMK, ktorá si tiež snažila prihriať trocha polievočky pred voľbami. Však medzi maďarskými voličmi sú aj katolíci a tak Pál Csáky neváhal verejne poďakovať cirkvi za „súčasný stav ohľadom počtu po maďarsky hovoriacich kňazov a biskupských vikárov“ a zároveň aj nediplomaticky priznať, že biskupom odovzdali písomne svoje požiadavky do budúcnosti. Cirkev samozrejme v kresťanskej láske a úplne nezištne prijala požiadavky SMK na diskusiu. Však aj cirkev má požiadavky - chce v parlamente  presadzovať témy ako sú Vatikánske zmluvy, či financovanie cirkevných škôl. Už je len otázkou, či v týchto utajovaných diskusiách ( a to nie len v prípade SMK) nevznikli aj nejaké iné písomné dohody a záväzky, ktoré by mohli voličov jednotlivých strán, rovnako ako celú verejnosť po voľbách nemilo prekvapiť. Gestom suverenity, ktoré si na rozdiel od iných strán dovolila SMK však bolo jej vyhlásenie, že sami iniciujú stretnutia s predstaviteľmi aj iných cirkví. Hoci sa dá samozrejme predpokladať, že len s tými, ktoré majú veriacich medzi voličmi maďarskej národnosti. SMK týmto šikovne použila stratégiu KBS, ktorá odvolávaním sa na náboženstvo a morálku zastiera svoje politické a mocenské ciele.

Že ide cirkvi aj politickým stranám o politické kšeftovanie potvrdilo aj stretnutie s treťou marginálnou politickou stranou SaS. Táto strana, ktorá sa, podobne ako Katolícka cirkev vydáva za posvätný idol čistoty a priehľadnosti, aj keď len v oblasti politiky a ekonomiky, rozhodla hlasom mystika ekonomickej teórie a teórií sociálnej spravodlivosti Richarda Sulíka dodržiavať zjavne len pre cirkev výhodnú dohodu o zatajovaní obsahu stretnutí. Polichotené ego Richarda Sulíka opustilo na chvíľu sféru rozumnosti, ekonomickej pragmatickosti a podľahlo morálnemu gýču, ktorým ohurujú politikov katolícki biskupi. Pozornosťou cirkevnej autority polichotené ego dokonca neváhalo zložiť malú oslavnú ódu na arcibiskupa: „Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Pán Zvolenský sa ukázal ako otvorený človek....“. Dokázal by si niekto vyrobiť lepšiu marketingovú kampaň na samotnom marketingovom mágovi Sulíkovi tak, ako sa to podarilo pánovi arcibiskupovi? Alebo že by aj ekonomickí fundamentalisti kalkulovali s dôležitosťou morálneho pátosu, ktorý sa pokúša, dokonca aj v časoch stále zjavnejších sexuálnych škandálov Katolícka cirkev šíriť? Nevidel alebo len nechcel vidieť guru najjednoduchších ekonomických riešení, že témy katolíckych biskupov sú predovšetkým témy, týkajúce sa verejného rozpočtu Slovenskej republiky a teda aj budúcnosti ďalších generácií jej obyvateľov a nevyčísleteľného počtu spermií, ktoré budú voliť jeho stranu?

Najmorálnejšie peniaze

Polotajné, no zároveň veľmi medializované stretnutia predstaviteľov Katolíckej cirkvi na Slovenku s predstaviteľmi politických strán, nie sú len o naoko deklarovanom demokratickom práve cirkvi byť politickou alebo verejnou inštitúciou. Tak ako za posledných 12 rokov, ani teraz nešlo o diskusiu o morálke a hodnotách, čo dokázali aj odpovede samotného arcibiskupa Zvolenského na otázky, či mu neprekážajú zjavne nemorálne a nekresťanské verejné aktivity predstaviteľov SNS. „Toto stretnutie nebolo o tom, aby sme hodnotili, ale aby sme predložili to, čo pokladáme za dôležité.“ S rovnakými zdôvodneniami vysvetľujú aj posolstvo veriacim k voľbám, ktoré im už stihli čítať aj v kostoloch. Hodnoty a morálka, na ktoré sa stále cirkevníci odvolávali, boli, ako ukazuje aj prerieknutie arcibiskupa Zvolenského, len zástupným argumentom. Bezprecedentne privilegované postavenie Katolíckej cirkvi na Slovensku, aké neexistuje ani v takých katolíckych krajinách ako je Poľsko alebo Írsko, je výsledkom práve dlhodobého, už dvadsaťročného morálneho vydierania zo strany Katolíckej cirkvi. Odvolávaním sa na morálku, etické hodnoty a svoj antikomunizmus (hoci je všeobecne známe, že v podstate väčšina katolíckych kňazov otvorene, aj keď v rôznej miere kolaborovala s komunistickým režimom) zakrýva, že v podstate vždy rieši najmä ekonomické a mocenské záujmy. Prijatie Základnej zmluvy so Svätou stolicou (tzv. Vatikánske zmluvy) z roku 2000 neodvolateľne uvalili Slovenskú republiku do podriadeného postavenia voči Vatikánu. Slovenská republika sa v nej zaviazala v neobvykle veľkej miere realizovať a podporovať katolícku agendu v spoločnosti. Výsledkom bolo prijatie viacerých zmlúv, ktoré znamenali presmerovanie stále výdatnejšej finančnej podpory práve Katolíckej cirkvi. To, že sa na tejto agende vezie aj väčšina z ostatných registrovaných cirkví na Slovensku nie je prejavom demokratickosti pravidiel a zákonov, ale je skôr príkladom zakomponovania kšeftárskych princípov do ducha demokratických inštitúcií.  

Zatiaľčo pár rokov po vzniku Slovenskej republiky kňazi a biskupi horekovali, ako je im bránené nezištne, nad rámec vyučovania a len na základe želania rodičov realizovať na školách ako nepovinný predmet náboženskú výchovu, po prijatí zmlúv s Vatikánom je to už v súčasnosti povinne voliteľný predmet (ako alternatíva s etikou) počas takmer celého základného a stredoškolského vzdelávania. A celé toho je samozrejme platené cez verejné prostriedky školstva a nie z vlastných zdrojov cirkvi alebo z nadšenia kňazov. Takéto povýšenie náboženstva nad všetky iné predmety nebolo prijaté na nátlak rodičov a už vôbec nie na nátlak učiteľov etiky. Nebol to ani výsledok snáh viacerých vlád budovať vzdelanostnú spoločnosť. Podobne pôvodná požiadavka umožniť vojakom a policajtom účasť na nábožensky vyžadovaných bohoslužbách sa zmenila po prijatí zmlúv na financovanie kaplniek a svätostánkov na policajných staniciach a v kasárňach, no najmä na platenie duchovných v armáde či v polícii, ktorí v ozbrojených zložkách nie sú dobrovoľníkmi, ale rovnako ako v Haškovom Švejkovi sú dôstojníkmi so všetkými finančnými nárokmi a výhodami platenými z rozpočtov rezortných ministerstiev. A tak časť policajtov nie je na uliciach, ale popíja omšové vínko v policajných kaplnkách a na cestách sa pohybuje niekedy zastaraná technika, keďže nemožno dopustiť, aby nechýbali čerstvé kvety a sošky Panny Márie na oltárikoch policajných staníc alebo kasární. Teraz biskupi hovoria o potrebe zmlúv o výhrade vo svedomí, čo inými slovami znamená pre štát vytvorenie množstva komisií a pracovných miest pre katolíkov, samozrejme len tých, ktorých nominuje cirkev a ktorých úlohou bude sledovať, či Vaše svedomie je naozaj Vaše svedomie, no predovšetkým, či je to svedomie dostatočne katolícke. Biskupi sa tiež snažia lobovať za dohody o financovaní Katolíckej cirkvi, aby stihli poistiť neodvolateľnou medzinárodnou zmluvou pre prípad nevypočitateľných politických nálad, aké hrozia z liberálnej a bezbožnej Európskej únie. Samozrejme nezabudnú zmieniť, aj keď až na poslednom mieste, svoju agendu nazvanú „ochrana života a rodiny“ čo je termín, ktorý najmä v súvislosti so súčasnými pedofilnými a sexuálnymi škandálmi v cirkvi získava novú a u nás našťastie, aj vďaka obmedzeniu svojvôle cirkvi v školstve za socializmu, skôr len exotickú príchuť.

Boží bojovníci

Tragédiou však je, že aj na prvý pohľad za správnu vec bojujúci novinári neprehliadli záľudnosť postupu cirkvi a skočili na gýčovo moralistickú rétoriku cirkevných hodnostárov. Nie len tým, že stretnutia biskupov posudzujú z hľadiska rovnakých morálnych hodnôt, akými šermuje KBS, alebo tým, že sa vrhli na Jána Slotu ako na človeka, ktorý porušil dohodu o nezverejňovaní záverov spoločných stretnutí. Nikto z nich sa hlbšie nevenoval škandalóznemu vyjadreniu biskupov, že politici, ktorí sú katolíkmi, ako cirkevní laici v politike realizujú nie agendu svojich voličov, ale ciele katolíckej cirkvi. Práve toto je jedna z najškandalóznejších a pre demokraciu najnebezpečnejších stránok súčasného misionárstva Katolíckej cirkvi v politike. Ťažko je možno brať vážne, že ich politické lobovanie je o právach nenarodených detí, o ochrane rodiny alebo morálky spoločnosti. Práve dlhodobé odmietanie biskupov vyjadriť sa k morálnym problémom nielen najvyššie postavených politikov je toho dôkazom. Katolícka cirkev využíva predvolebné obdobie na testovanie možností, kam až pri presadzovaní si svojich partikulárnych a mocenských záujmov môžu ísť. Tentokrát im to vyšlo a verejne určili politickým stranám podriadenú pozíciu. Na jednej strane politické strany pritlačili k múru požiadavkou, aby neboli závery spoločných stretnutí medializované. No zároveň cirkevníci využili tieto stretnutia na sebapropagáciu a na všetky strany cez médiá deklarujú, o čom idú rozprávať a čo je ich agenda. Ako je možné, že si akože mocné politické strany nechajú diktovať takéto podmienky? Ako sa v modernom demokratickom štáte, ktorý sa podľa ústavy neriadi žiadnym náboženstvom a ani ideológiou môže politik stretnúť s predstaviteľom cirkvi, ktorý vyhlási, že „vychádzame z toho, že vo väčšine politických strán sú prítomní katolíci. Aj princípovo politickú činnosť prenechávame laikom. Týchto katolíkov laikov v rozličných stranách berieme ako nositeľov kresťanských hodnôt“?

Na celom zahmlievaní podstaty týchto predvolebných spanilých jázd katolíckych biskupov je zaujímavé, ako sa dookola odvolávajú na záväzky Slovenskej republiky voči Vatikánu, ktoré na seba prijala verejne nediskutovanou dohodou s Vatikánom. Tak ako ani pred jej prijatím neboli zmeny verejne prediskutované a nebolo ani naznačené aké budú ich dôsledky, teda k čomu sa vlastne štát voči jednej z viacerých cirkví zaviazal, tak aj teraz sa vyhýbajú otvoreniu skutočne verejnej diskusie o obsahu zmlúv, ku ktorým by sa Slovenská republika mohla neprezieravo a nepremyslene zaviazať. V Základnej zmluve, ktorú je podľa biskupov a ich politických aktivistov z KDH potrebné naplniť, však nie je uvedené ani dokedy a ani s akým obsahom majú byť zmluvy pripravené a podpísané. Totiž ak by sa začal ich obsah verejne diskutovať a zisťovali by sa aj ekonomické dôsledky zmlúv, bolo by veľmi ľahko vidieť, ako sa opäť ďalšia veľká časť verejných zdrojov presunie na účty Katolíckej cirkvi. Bolo by zjavné, akú cenu a aká drahá je morálka, ktorú si Katolícka cirkev privlastňuje. Ukázalo by sa, že práve absencia diskusie na Slovensku spôsobila, že z pôvodne maximalistických nárokov právnikov z Vatikánu u nás nedokázal nikto, na rozdiel od iných krajín (napríklad od ešte katolíckejšieho Poľsku), nejaké nároky cirkvi spochybniť. Aj preto je na Slovensku jedna z najnerovnejších zmlúv v Európe, ak nie v celom svete, čím sa Slovensko dobrovoľne symbolicky zmenilo na kolóniu Katolíckej cirkvi. Najdesivejšie však je, že predstavitelia jednej z najbohatších a najmocnejších inštitúcií na Slovensku sa pri presadzovaní svojej agendy uchyľujú zvyčajne k tomu, že sa dávajú do pozície obete, znevýhodňovanej a trpiacej. Z politikov zatiaľ nikto predstaviteľom Katolíckej cirkvi nenaznačil, že v demokratickej spoločnosti a obzvlášť v nábožensky neutrálnom štáte má aj cirkev, ako jeden z mnohých svetonázorových aktérov, rešpektovať náboženskú neutralitu verejnej moci a politického života. Nikto z politikov a zatiaľ len veľmi málo z novinárov upozorňuje na aktivity cirkvi, ktorá práve dlhodobým pôsobením a formovaním spoločenskej klímy, v mene morálky a povinnosti starať sa o mladú generáciou, presadzuje zákony, ktoré dostávajú do područia cirkvi nie len naše vnútorné a osobné svedomie a dušu, ale vo svojich dôsledkoch pomáhajú cirkvi ovládať aj naše telá. Smutné je, že pripravujeme pôdu na to, aby boli postupne ovládnuté telá aj nastupujúcej mladej generácie. Pastiersky list veriacim k voľbám bol akože neutrálny, nemenoval žiadne strany, ale nebol nezištne neutrálny. Jeho obsah a posolstvo dávajú zmysel len v súvislosti s predchádzajúcimi stretnutiami s predstaviteľmi politických strán. Ani jedna neodmietla manipulačné taktiky cirkvi, rovnako ako ani jedna nespochybnila nedemokratické nároky cirkvi. Cirkev si týmto potvrdila, že bude mať v budúcom parlamente poslušných lokajov, prinajmenšom mlčiacich kolaborantov. V pastierskom liste to svojím všeobecne nekonkrétnym a duchovne impotentným odkazom už len oznámila svojim ovečkám a pomocou médií to dala najavo celej krajine: „Voľte si koho chcete, aj tak to budú naši, teda katolícki poslanci.“

Zdroje:

(http://www.sme.sk/c/5371382/biskupi-nechcu-slotu-a-sns-ignorovat.html)

http://volby.sme.sk/c/5371560/smk-planuje-pred-volbami-stretnutia-s-predstavitelmi-cirkvi.html

(http://spravy.pravda.sk/ochranu-zivota-i-rodiny-chcu-biskupi-prebrat-s-politikmi-oslovia-aj-sas-1n6-/sk_domace.asp?c=A100429_143114_sk_domace_p23)

http://spravy.pravda.sk/katolicki-biskupi-lobovali-u-politikov-fco-/sk-volby.asp?c=A100513_182359_sk-volby_p12

http://nazory.pravda.sk/mlcanie-a-dialog-0j0-/sk-nkom.asp?c=A100514_101029_sk-nkom_p29

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100428015

http://www.mosr.sk/18017/pastiersky-list-biskupov-k-volbam-do-parlamentu.php?pg=5&PHPSESSID=63594e4a