JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Diaľnice a prosperita

Kríza žánru | Slovensko | Daniel Šmihula | 10.06.2015

_ma_small

Ak porovnáme na Slovensku mapu diaľničnej siete s mapou vyjadrujúcou mieru nezamestnnaosti na Slovensku, zistíme nápadnú zhodu. Okresy s relatívne nízkou mierou nezamestnanosti sú obyčajne tie, ktoré sú diaľnicou alebo rýchlostnou cestou spojené s Bratislavou ako ekonomickým centorm štátu a bránou na západne a svetové trhy. Osamotené krátke úseky diaľnic či rýchlostných ciest, ktoré daný región s ničím a s nikým nespájajú, takýto účinok nemajú.

Výnimku predstavujú okresy ako Žarnovica či Žiar nad Hronm, cez ktoré vedie rýchlostná cesta R1, ale tu treba povedať, že tieto okresy boli na autostrádnu sieť napojené len nedávno, takže pozitívne efekty rýchlostnej cesty sa nemuseli ešte prejaviť. Ale azda v nich tiež v priebehu dvoch-troch rokov možno očakávať pokles nezamestnanosti.

Fenomén existencie modernej kvalitnej autostrády ako stimulátora sociálno-ekonomického rozvoja- hoci nie tak zreteľne- možno vypozorovať aj v Česku, Poľsku, Španielsku alebo niektorých krajinách Latinskej Ameriky – teda krajinách v procese ekonomického rastu a dobiehania vyspelých krajín. Pričom toto dobiehanie zákonite vytvára regionálne a sociálne nerovnosti vyplývajúce z rozdielneho tempu rozvoja jednotlivých regíonov. V bohatých krajinách nie je tak viditeľný (ale tie obyčajne už majú diaľnice úplne všade).

Naopak, oblasti, ktoré sú na tom evidentne zle z hľadiska dopravného prepojenia ako takého (sever východného Slovenska a juh stredného Slovenska), sú na tom biedne aj z hľadiska nezamestnanosti a iných ukazovateľov sociálneho rozvoja.

Na druhej strane je korelácia medzi príspevkami napr. z eurofondov a praktickým výsledkom v podobe skutočného dlhodobého poklesu nezamestnanosti a prosperity daného okresu len malá. Dokonca možno povedať, že okresy pozdĺž D1 a D2 a západnej časti R1 patria skôr medzi podpriemerných využívateľov eurofondov.

Z uvedeného plynie logický záver, že v našich podmienkach krajiny s nedovybudovanou dopravnou infraštruktúrou je najefektívnejším stimulom regionálneho rozvoja práve napojenie sa na sieť diaľnic a rýchlostných ciest vytvárajúcich reálne prepojenie s Bratislavou a so svetom.

Z tohto pohľadu je preto ľudsky pochopiteľný záujem jednotlivých regiónov a ich politických predstaviteľov o to, aby diaľnica či rýchlostná cesta išla cez ich mesto, cez ich okres a bola vybudovnaá čo najskôr.

Napojenie sa na autostrádnu (alebo všeobecne modernú dopravnú) sieť spustí viacero mechanizmov vedúcích k pozítovnym zmenám: oblasť sa stane zaujímavou pre investície zvonka, zvýši sa počet turistov a návštevníkov, uľahčí sa dochádzanie za prácou mimo región a taktiež aj odbyt miestnych výrobkov.

V našich pomeroch sa tak dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest stáva doslova strategickou úlohou, ktorá je rovnocenná požiadavke na prechod na výroby s vyššou pridanou hodnotou vyjadrenej vo vízii tzv. vedmostnej ekonomiky. Východnému a strednému Slovensku by napojenie sa na komunikácie, ktoré vedú z Bratislavy, zrejme umožnilo nasledovať ekonomický rozvoj, ktorý v rokoch 2000-2008 zažilo Slovensko západné. Veľký dlh máme najmä voči obyvateľom Gemera, Novohradu a karpatských oblastí východného Slovenska.

Kľúčovým momentom určite bude dostavba úseku diaľnice D1 medzi Žilinou a Ružomberkom a tiež niektorých krátkych chýbajúcich úsekov na tejto diaľnici. Z perspektívy neikoľkých rokov by mala doslova ekonomicky “odkliať” sever Slovenska.

Do úvahy musíme vziať aj fakt, že z hľadiska sociálno-ekonomických ukazovateľov sa Slovensko vlastne rozdelilo na dve časti. Na západe krajiny trojuholník Bratislava-Žilina-Nitra zažil signifikantný ekonomický rast a v mnohom sa priblížil vyspelejším krajinám západnej Európy. Zvyšok Slovenska na tom tak dobre nie je.

Táto skutočnosť sa zrejme musí odraziť aj v rozdielnych stratégiách ekonomického a regionálneho rozvoja. Na západe už musíme uvažovať o postupnom prechode na produkciu s vyššou náročnosťou na intelektuálny vklad a vyššou mierou pridanej hodnoty než predstavajú automibilky, no na väčšine ostatného územia stále zostáva hlavnou úlohou dobudovanie dopravnej infraštruktúry a prilákanie zahraničného kapitálu.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 90 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist