JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Halt! Grenze – nevstupovať!

Kríza žánru | Slovensko | Ján Sklenár | 13.10.2015

_ma_small

V krajine pod Tatrami si každý žije svoj malý mikrokozmos. Cez deň sa ponáhľa, aby našporil, samozrejme čo najviac. Večer vyčerpaný ukladá deti do postele a keď mu ešte oči slúžia, otvára web.

A neverí očiam ani ušiam, pýta sa a uvažuje či by nebolo naozaj lepšie z tejto krajiny takisto emigrovať? Ako inak dokážeme žiť v krajine, v ktorej si jeho volení predstavitelia zakrývajú oči pred najväčšou humanitárnou krízou v novodobých európskych dejinách? Pred ľuďmi udusenými v mraziarenskom boxe, lebo ako vraj „ekonomickí utečenci“ riskovali príliš... Nie, v tejto krajinke jeden muruje, druhý by najradšej všetkých nasadil na loď a poslal späť domov a tretí pre zmenu ani nevie, že sa niečo deje. No a tí, ktorí chápu, že sa naozaj niečo dôležité deje, organizujú zbierky, píšu články a snažia sa vyvolať celospoločenskú diskusiu o tomto závažnom probléme. Zatiaľ čo v parlamentom bufete tí, ktorí nesú politickú zodpovednosť, majú k dispozícií nástroje a majú niečo urobiť, čapujú pivo a pozerajú fotky z dovolenky.

Zároveň si však myslím, že ak na Slovensku ešte sú nejaké pozostatky občianskej spoločnosti, cesta nevedie v organizácii individuálnych zbierok, ale vo vytvorení nekompromisného tlaku na tých, ktorí nesú politickú zodpovednosť, aby situáciu začali bezodkladne riešiť. Zvykli sme si, rovnako ako oni, že problémy za nás vyriešia iní. Niekto potrebuje nový defibrilátor? Urobme zbierku. Deti v decákoch nemajú čo na seba? Spravme zábavnú šou a zbierajme do kasičky. Hurááá, tento rok to bolo zase o jeden milión viac. No a na čo nemáme a ani zbierka sa už nedá urobiť, to prefinancujeme z nejakých európskych zdrojov.

Tomuto ešte niekto hovorí fungujúci štát? Štát, v ktorom občan platí dane, aby ten istý štát polovicu prehajdákal a potom sa pred občanom tváril, že nemá...

Zlý sen. No a prebudením z tohto sna je ďalšia zbierka, ktorú niekto zorganizuje, lebo náš štát má jednoducho na háku! Tak ako zdravotníctvo, školstvo, spravodlivosť, tak aj azylovú politiku. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovorí o konci Schengenu. Dobré ráno. Kabinet zas navrhuje dôslednú ochranu hraníc a tiež riešenie príčin migrácie a prevádzačských gangov. Bla-bla-bla. Navrhujem preto, aby sa najbližšie rokovanie vlády uskutočnilo priamo v priestore srbsko-maďarských hraníc. Aby naša vláda a diplomacia vedela dostatočne objektívne posúdiť vážnosť celej situácie. Nie je zároveň ani žiadnym prekvapením, že zatiaľ jediný azylový tábor, určený pre potreby súčasnej krízy vznikol v Gabčíkove. Prečo nie v Žiline, alebo v Námestove? Skúste si odpovedať sami.

Svet už nie je a vlastne ani nikdy nebol čierny a biely. Takisto azylová a imigračná politika nie je hra s fazuľkami, ale keď už premiér tejto krajiny verejne prizná, že nám - im sa za tie roky nepodarilo integrovať ani Rómov, a že nemáme skúsenosti a nieto ešte aby sme integrovali ľudí z iných kultúr a s iným vierovyznaním, tak tomu hovorím parádny gól do vlastnej brány. Inými slovami nám premiér tejto krajiny odkázal, sorry, ale zvolili ste si nás a nevidíte, že sme diletanti neschopní vládnuť a prijímať akékoľvek rozhodnutia . Vlastne pardón, verejné obstarávanie už im celkom ide.

Preto úplne legitímna otázka: Načo taký štát a s takouto politickou „elitou“?

Táto krajina zrejme zostane dokonale zaizolovaná a oblepená páskou s nápisom: Halt! Grenze. Ale to už tiež bolo. Paradoxne za bolševika by Sýrčan či Afgánec vadil oveľa menej ako kapitalista zo západného Nemecka. Časy sa ale menia a po závane slobody a humanizmu sublimujeme do čoraz väčšej izolácie. Nie sme schopní dávať, iba brať a pokiaľ možno najrýchlejšie ukradnúť resp. osvojiť si cudziu, najlepšie verejnú vec za vlastnú. Samozrejme všetko a výlučne v medziach zákona. Dokonca už nám náckovia v tejto krajine posudzujú dekadentnosť v umení. Múdry človek sa z histórie poučí, hlupák je odsúdený na neustále opakovanie tých istých chýb.

A na margo: v Hornej Maríkovej sa chlapi v krčme nechali počuť, že prví džihádisti už vraj dorazili do Bratislavy a chystajú sa infiltrovať do ďalšieho Národného pochodu za život. Tak bacha, aby sa niečo nezomlelo. Preto sa modlime a buďme bdelí! Lebo cudzie nechceme a naše si predsa nedáme. Čo by sme potom rozkrádali?...

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 192 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist