Ak by sa robil rebríček najhorších knižných veľtrhov Európy, bratislavská Bibliotéka by ašpirovala na prvé miesto.

Neprítomnosť

 Knižný veľtrh by mal byť reprezentatívnou ukážkou tvorby vydavateľov danej krajiny, najlepšie v porovnaní s Európou a svetom. Mal by byť, ale keď sa Bibliotéky ostentatívne nezúčastňujú vydavateľstvá ako je najmasovejší producent pop-literatúry Ikar, ani najväčšie intelektuálne semenište Kalligram, či kedysi najväčšie, dnes umierajúce vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, tak tu prosto čitateľ nemá šancu získať prehľad o tom, čo vlastne na Slovensku vychádza.

Jarmok

 Akcia! Výstavnícka zľava! Len tu a dnes! Nakúpte vianočné darčeky! Viaceré vydavateľstvá chápu programovo Bibliotéku už niekoľko rokov ako vhodné miesto na propagáciu svojich titulov ako vhodného vianočného darčeka a ako miesto, kde sa to dá navyše premeniť aj na nejaké tie peniaze, ktoré ako tak zaplatia prenájom stánku. Niet sa čo diviť, kniha sa často u nás kupuje ako darček pod stromček, nie ako duchovná potreba: A tak namiesto prehliadky nových titulov si návštevníci môžu v taškách odnášať cenovo výhodné nákupy. Vianoce sú blízko a kto by sa nepotešil peknej knihe pod stromček. K tomu sa po otvorení knižného veľtrhu sa predierate medzi školskými výpravami. Kto by sa netešil, že sa môže uliať zo školy? Detské kolektívy sa stávajú súčasťou minipredstavení zvaných sprievodný program. Dojem pulzujúceho výstaviska vytvára ruch motajúcej sa mládeže vypustenej zo školy. Vlastne je všetko v poriadku.

 Jednooký kráľ

 Bibliotéka – ale týka sa to aj ďalších výstav organizovaných Inchebou – má mizernú propagáciu, chaotické informačné zabezpečenie a bizarnú komunikáciu s médiami. Keďže niektoré médiá ubližujú šéfovi Alexandrovi Rozinovi a píšu hrozné veci napríklad o jeho machináciách s vinicami, nedostávajú za trest informácie o výstavách alebo sami programovo ignorujú dianie v jedinom výstavníckom centre v hlavnom meste. A keďže toto centrum je jediné, tak sa správa ako víťaz bez súperov. Samotné výstavné priestory sú skanzenom neskorosocialistickej architektúry, servis k nim je podľa slov vystavovateľov otrasný. A aj keď stánky na knižný veľtrh musia platiť podstatne menšie sumy za prenájom ako automobilky či strojári (lebo Rozin tvrdí, že má rád literatúru), dostávajú k tomu minimum ochoty a služieb rovnako, ako iní vystavovatelia.

 Slovenská literatúra

 Bieda knižného veľtrhu je zrkadlom váženia si literatúry a knižného trhu v spoločnosti. Slovenská literatúra je okrajová vec, ktorá nevplýva na verejnú mienku. Časť z nej sú relikty akéhosi všeslovenského socializmu, ktoré sa pretavili do absurdných inštitúcií ako je Literárne informačné centrum, kde platí kamarát kamarátovi a spoločne vytiahneme z ministerstva na chabé, ale prežitie. Časť sa hrdí dôležitosťou slova národný ako ospravedlnenky za nekvalitu. Lebo čo je národné, musí byť predsa dobré. A zvyšok je vlastne spolok čudákov, ktorí tak trocha so závisťou hľadí cez hranice a vidí, že niekde inde je spisovateľ súčasťou verejnej mienky, ba dokonca z písania slušne žije.

 Svet knihy?

 Samozrejme, aj tento rok sa tu prezentuje niekoľko medzinárodných stánkov. Ale nie sú to vychýrené vydavateľstvá, skôr taká povinná jazda od nejakej tej kultúrnej úderky z Čiech či Ruska. Porovnanie so svetom nehrozí, dokonca aj české vydavateľské domy, ktoré nepredávajú na Slovensku málo, ba dokonca čiastočne ničia slovenský trh tým, že medzinárodným vydavateľským domom ponúkajú slovenský trh ako akýsi bonus, kde predajú ešte zopár kníh navyše, sa neunúvajú prísť vo väčšom množstve. Načo vyhadzovať peniaze, veď tí, čo so knihy naozaj kupujú, pôjdu skôr do kníhkupectiev. Mimochodom, ani jedna z (dvoch až troch) ako-tak renomovaných kníhkupeckých sietí sa neráčila dostaviť na výstavu.

 Načo nám je Bibliotéka?

 Zaujímavé je, že túto skeptickú otázku si kladú rovnako tí, ktorí na Bibliotéku chodia, ako tí, ktorí ju už zavrhli. Tí, čo chodia, hovoria, že keď nič iného nie je, tí čo nechodia, majú na to svoje osobné či finančné dôvody, alebo sa im zdá jednoducho predvianočný jarmok s knihami v postsocialistickej Inchebe, kde majú návštevníci zlý pocit už od vyberania vysokého výpalného za parkovanie až po smradľavé záchody a nemožnosť kultúrne sa najesť, nedôstojný knihy. Ale je to jediná výstava knižného trhu na Slovensku. Takže je najlepšia.