Predseda vlády Robert Fico nie je prvým slovenským politikom, ktorý podcenil schopnosti Vladimíra Mečiara – a podľa všetkého nebude ani posledným, hoci zatiaľ sa týmto ostatným skalpom môže pýšiť práve súčasný premiér.

Predsedovi vlády a Smeru uniklo, ako radikálne sa zmenila politická váha Vladimíra Mečiara – z bývalej mušej váhy, ktorú napriek volebným výsledkom nikto nerešpektoval, lebo mala nulový koaličný potenciál, prešiel medzi superťažkých borcov, ktorého za potenciálneho koaličného partnera nepovažuje už len predseda KDH Pavol Hrušovský. Vladimíra Mečiara do najvyššej váhovej kategórie preradila práve snaha bývalých koaličných strán udržať sa pri moci (takmer) za každú cenu – nech si to už zdôvodňovali akokoľvek (či úsilím zachrániť reformy alebo nepripustiť do vlády SNS) – a tejto predstavy si je predseda HZDS veľmi dobre vedomý.

Aj preto mohol Mečiar pokojne presadzovať svoje mocenské predstavy pri obsadzovaní postov v dozornej rade Transpetrolu a súčasne si odskúšal pevnosť a odolnosť svojho koaličného partnera. Je viac ako pravdepodobné, že Mečiar pri mene kontroverzného Júliusa Rezeša nezostane (veľa signalizuje aj presadenie zámerov HZDS v štátnom rozpočte) – a rozporuplný odchod R. Fica z konferencie venovanej Alexandrovi Dubčekovi bude iba mávnutím motýlích krídel. Ďalšie vážne cunami možno čakať už pri obsadzovaní postu vo vedení SIS, či pri spore o zrušenie alebo udržanie Špeciálneho súdu. Ak Robert Fico ustúpil pri mene Júliusa Rezeša a pri nominantovi HZDS do vedenia SIS podľa všetkého ťahá za kratší koniec, v prípade Špeciálneho súdu by tak zrejme už nemal urobiť – nielen preto, že by tak zjavným a ponižujúcim spôsobom spochybnil vlastnú predvolebnú agendu bojovníka s korupciou a organizovaným zločinom, ale by tak aj prišiel o potenciálneho a efektívneho spojenca (lebo je viac ako pravdepodobné, že klientom špeciálnych sudcov a prokurátorov budú skôr sympatizanti HZDS ako Smeru). A odložiť kladivo v čase vrcholiaceho tlaku môže len politik insitný alebo vydierateľný.

Výhodnú momentálnu pozíciu HZDS by mohli paradoxne spochybniť bývalé koaličné strany, keby sa dištancovali od budúceho spojenectva s HZDS a vrátili Mečiara do jeho bývalej roly – čo je však mimoriadne nepravdepodobné, lebo s Mečiarom počítajú vo svojich mocenských hrách.

A tak s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno tvrdiť, že o termíne predčasných volieb rozhodne predseda HZDS. Zatiaľ tomu preferencie kľúčových hráčov nenasvedčujú.

Róbert Kotian