Bol to fascinujúci obrázok – za stolom maličký premiér s barlami a oproti nemu nespokojnosť masy ružinovských lekárov, ktorá vygradovala do hádzania lekárskych plášťov smerom k jeho stolu (predčilo to už len hodenie bicykla na trávnik petržalskej Artmedie po zapredanom zápase s trnavským Spartakom).

Dnes sa už viacerí zdravotnícki odborári ani netaja, že podporovali Ficov Smer pred poslednými voľbami, dúfajúc, že sa ich finančná situácia po voľbách radikálne a rýchlo zmení k lepšiemu. Verejne deklarovaná a prezentovaná nespokojnosť lekárov zrejme do istej miery zapôsobila na volebné výsledky v prospech Ficovho Smeru – prinajmenej pôsobenie odborárov po voľbách nasvedčuje tomu, že táto interpretácia volebných výsledkov im nie je vôbec vzdialená.

A povedzme si na rovinu, že volebný program Smeru a vládny program koaličnej trojky signalizoval, že Smer svoje sľuby aj splní.
Iste, „adekvátne zlepšenie ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov“ znamená pre niekoho (odborári) zvýšenie mzdy lekárov o tridsať percent do konca tohto roku, pre niekoho iného (minister) do konca roku 2010. V každom prípade ide o sumy, niekoľkonásobne prevyšujúce vládne zámery a možnosti pre tento rok a možno aj pre toto volebné obdobie. A rádovo prevyšujúce možnosti štátu, aj keby zredukoval zisk súkromných zdravotných poisťovní a presunul ho späť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (pri najlepšej vôli to nebude viac ako 800 miliónov korún a protestujúci lekári hovoria o tohtoročných výdavkoch približne 15 miliárd).

Pri mentálnom a odbornom nastavení súčasnej koaličnej trojky, budujúcej svoj preferenčný profit na bezhraničnej a absolútnej kritike Zajacovej reformy, nie je vôbec čudné, že momentálne iba tápa a zmohla sa nanajvýš na zrušenie drobných poplatkov, zvýšenie odvodov štátu za svojich poistencov na štyri mesiace, doteraz nejasné limitovanie zisku zdravotných poisťovní a pozoruhodné uvažovanie o presúvaní poistencov zo súkromných do štátnych zdravotných poisťovní. Nároky odborárov na vyššie mzdy lekárov a zdravotných sestier majú stále ďaleko k systémovým opatreniam či reforme Zajacovej reformy – hoci zrejme len málokto pochybuje o tom, že by mali lekári a sestry byť oveľa lepšie ocenení, ak nemá pokračovať ich útek západným smerom.

Predseda vlády sa nedávno potešil, že aspoň jeho súboj so zdravotnými poisťovňami bude mať konečne nejaký zmysel. Zatiaľ to tak nevyzerá.

 Róbert Kotian