Lekárom zostáva ešte necelý mesiac kým im uplynie výpovedná lehota v nemocniciach.

V tom čo už bolo povedané a čo rozumný človek čakal, že povedané bude, neodznela jedna vec. Myslím si, že je potrebné na ňu upozorniť. Odbory sú deťmi priemyselnej revolúcie – nasledujúce sociálne a ekonomické systémy riadenia krajín ich viac alebo menej podporovali a umožňovali týmto združeniam vstupovať do vecí riadenia, a tak isto aj hovoriť o právach a povinnostiach pracovníkov a zamestnancov. Niekoľko rokov prechádzajú všetky svetové spoločnosti viditeľnými ekonomický zmenami a je otázkou, kam chceme pokračovať ďalej.

Odborové zväzy už nemajú možnosť (pretože právo a možnosť sú dve rozdielne veci) založiť predavačky a predavači v našich hypermarketoch a supermarketoch, ktorých môžeme rátať na tisíce, rovnako ako aj robotníci pracujúci pre niektoré zahraničné firmy a podobne aj lacná pracovná sila, ktorú nazývame brigádnici a mnohí ďalší. Odbory – najvyššia zamestnanecká inštitúcia môže vykonávať činnosť len v prípade, že zamestnanci a pracovníci medzi sebou komunikujú. Veď komunikácia je aj prvým predpokladom života spoločenstva. Po novom tu totižto môžeme mať viaceré zriaďujúce organizácie nemocníc – akciové spoločnosti, ktoré môžu a nemusia mať interných zamestnancov, môžu a nemusia mať dcérske spoločnosti, ktoré môžu a nemusia niesť mená jednotlivých nemocničných oddelení, môžu a nemusia podpisovať s lekármi a zdravotnými sestrami pracovné zmluvy na dobu určitú.

Ekonomické konsekvencie, ktoré môže priniesť zmena nemocníc na akciové spoločnosti budú závisieť od jednotlivých manažmentov nemocníc, ktorých môže byť množstvo, a od ich väčšinových akcionárov, ktorých môže byť niekoľko. Zásadnejšie ako zmeny vo financovaní bude to, že z lekárov a lekárok, ktorí a ktoré sa dnes dokázali zomknúť, sa po niekoľkých rokoch stane množstvo jednotlivcov, a to bude faktický koniec lekárskych odborov. Dnešné napätia je tak nutné vidieť aj ako možnosť, právo a snahu o legitimitu vstupovať do riadenia záležitostí, ktorým sú lekári a lekárky najbližšie. Na otázky organizácie práce v zdravotníctve a zdravia spoločnosti už dnes totižto máme odborníkov, ktorí sa im vraj rozumejú viac ako samotní lekári skladajúci Hippokratovu prísahu, ktorá ako všetci vieme má práve etický a nie ekonomický rozmer.